17.08.2009

“Lebo ak dobrovoľne hrešíme aj po tom, čo sme spoznali pravdu, potom už niet možnosti vzdávať obetu za hriechy, ale iba hrozné očakávanie súdu a žiary ohňa, ktorý strávi protivníkov.”
(List Hebrejom, 10:26-27, 30)

Kanadský publicista židovského pôvodu Dr. Henry Makow v dolu uvedenom článku píše: “Predstavte si film, založený na pravdivej historke o začínajúcom reportérovi, ktorý si vymýšľa zaujímavé príbehy a vydáva ich za pravdivé.  A predstavte si, že sa mu skujtočne aj podarí zaviesť také časopisy ako “The New Republic”, “The New Yorker” a “Rolling Stone”, ktoré seba berú veľmi vážne.  Pokladali by jeho náboženské vierovyznanie a sexuálnu orientáciu za dôležitú v posudzovaní jeho charakteru? 

A čo by sa stalo, keby ten podvodník bol zo spoločenskej vrstvy protestantských Anglosasov, bol by heterosexuálny a narodil by sa niekde na Stredozápade Ameriky, ale oni by ho vo filme zobrazili ako homosexuála židovského pôvodu?  Keďže téma filmu sa týka najzákladnejšej poctivosti, bolo by toto poctivé?  Či by to nebol dôkaz predsudkov (voči Židom)? Kritikmi ospevovaný film “Shattered Glass” nakrútili v roku 2003 a jeho dej je založený na skutočnom príbehu Stephena Glassa, židovského homosexuála, ktorý v 90-tych rokoch písal pre časopis “The New Republic”.

Lenže vo filme ho hrá biely herec Hayden Christensen a vo filme hrá
príslušníka spoločenskej vrstvy protestantských Anglosasov.” Je dobre, že tieto praktiky židovských filmových tvorcov kritizuje práve autor židovského pôvodu, ale toto je len jeden z posledných príkladov systematického očierňovania bielej rasy a prekrúcania jej dejín.  Niet sa
čo čudovať, keďže celá “umelecká” tvorba je dnes v rukách ne-Európanov.

Tí teraz bielych ľudí zásadne predstavujú ako labilných psychopatov,
chamtivých ego-maniakov či krutých vrahov, kým černochov a Židov zásadne vykresľujú ako jemných, citlivých, nadpriemerne inteligentných, morálne založených a veľmi charakterných holúbkov.  Ale ako môže skončiť takéto systematické prekrúcanie pravdy, také hrubé hanobenie, osočovanie a urážanie tejto skupiny národov?

Americký autor Tom Sunic v článku pod názvom “Kráska a zviera: rasa a
rasizmus v Európe” (I.časť) píše: “Žiadne slovo v modernom západnom
žargóne dnes väčšmi nenaháňa strach, než slovo `rasa`.  Súčasní
usmerňovači verejnej mienky sa mu vyhýbajú ako nejakej pliage - okrem prípadov, kedy ho s gustom omieľajú ako prídavné meno “rasistický” voči pravičiarom, bielym nacionalistom, večne hroziacim “neo-nacistom” a ich notoricky známym spoludruhom “antisemitom”.  V moderných vedách - nehovoriac o sociálnych - je slovo rasa a adekvátny koncept odsudzovaný ako nejaký umelo vytvorený výmysel, ktorý sa vôbec nezakladá na biologickej realite - a to napriek nevyvrátiteľným dôkazom, že rasa sa netýka len rozdielov vo farbe pokožky, ale že rasy vykazujú markantné odlišnosti v správaní, v kultúrnych výdobytkoch a v inteligenčnom quociente. 

Ako si nedávno všimol prof. Daniel A. Beach: `Rasa presakuje
do veľkej časti sociálnych a inter-osobnostných záležitostí, s čím sa
musíme zmieriť - a predsa nemáme efektívnu možnosť diskutovať o tom.` Mnohí západní biológovia a genetici - na rozdiel od ich kolegov v
sociálnych vedách - sú si dobre vedomí rozdielností medzi rasami, ale tí
sa radšej utiekajú k zaobalenému, vyhýbavému vyjadrovaniu, takže keď informujú o svojom výskume, hovoria o “mapovaní genofondu”, “rôznych genetických fondoch”, “odlišných haplotypoch”, atď.

Pred 20. storočím sa v anglickom, nemeckom a francúzskom jazyku slovo rasa a rasistický takmer ani nepoužívalo.  Každý dobre vedel, k akej rase patrí.   Toto slovo sa ideologicky nabilo až v 20-tych rokoch minulého storočia.  A za posledných 50 rokov nadobudlo totálne zmenený význam. Slovo “rasa” síce neexistovalo, ale starovekí Európania mali v mysli pevne zakotvený zmysel pre rasovú krásu a pre uvedomovanie si vlastnej rasy. 

V Homérovej Iliade má väčšina bohov a bohýň svetlú pleť a svetlé oči.
Pindar popisuje bohyňu Aténu ako svetlovlasú, modrokú bohyňu”.  (R.
Peterson: “Klasický svet”, 1985, str. 30-31).  …V stredovekých bazilikách a katedrálach možno vidieť groteskné obrazy škaredosti napríklad v chrličoch vody na strechách či fontánach, ktoré vykazujú ne-európske rasové črty - čo by dnes zakázali, keďže naši moderní multirasoví veľkňazi neznesú rasové stereotypovanie alebo ako to eufemisticky nazývajú: “etnické profilovanie”…

Koncept eugeniky sa teraz stotožňuje s nacionálnym socializmom a medzi vzdelancami sa stal stelesnením zla.  Lenže eugenické pravidlá sa v rodinách európskych kmeňov štandardne praktizovali už od nepamäti.  Niet pochýb, že každá rodina sa musela postarať o to, aby mala dosť potomkov, ktorí by mohli obrábať pôdu, či strážiť domácnosť.  To teda značilo niekedy aj nechať zomrieť deti, ktoré boli neduživé alebo telesne postihnuté.  Až donedávna sa rodičia mladých, ktorí hodlali uzavrieť manželstvo, vopred zaujímali o to, či ich rodičia nie sú alkoholici, či niekto v rodine nemá vážne dedičné ochorenie ako cukrovku, tuberkulózu, nervové ochorenie alebo či sa v rodine nevyskytujú sklony k zločinnému správaniu. 

…Európsky roľník nemusel byť zbehlý v sociobiológii, ani nemusel vyštudovať molekulárnu biológiu na to, aby si uvedomoval, že
partnerove dedičné onemocnenie sa môže preniesť na novorodenca, čo by malo smrteľné sociálne dôsledky pre celú rodinu.  Ale po roku 1945 sa všetko zmenilo.  Akoby sa vrece rozsypalo s moralizovaním a s kázaním o tom, čo je správne a čo nie.  A čím viac degenerované, neprispôsobivé a škaredšie - tým lepšie!  Liberálne a komunisticky orientovaní zdokonaľovači urobili z roly prostredia posvätnú dogmu a slepá viera v pokrok sa stala žiarivou cestou pre promiskuitný koniec histórie.“ Sunic má pravdu.

Samozvaní usmerňovači svetovej verejnej mienky sa po II. svetovej vojne naplno pustili do ničivej kampane proti bielej rase, ktorá sa opovážila postaviť na odpor voči ich plánom a odmietala ich predstavy o svete.  To bol hlavný dôvod, prečo sa snažili skúpiť masové médiá, vydavateľstvá a nakladateľstvá.  A potom začali krútiť filmy a vydávať knihy, v ktorých prekrúcajú dejiny, znevažujú a vysmievajú výdobytky našej mysle a kultúry (alebo si ich prisvojujú) a bieleho človeka predstavujú v čo najčiernejších farbách.  A práve odvtedy sa traduje aj všeobecne rozšírené prispôsobovanie výsledkov vedeckých výskumov tak, aby vyhovovali nimi vymysleným “vedeckým” dogmám, ktoré nezodpovedajú prirodzenosti a objektívnej skutočnosti.  A teraz sa nazdávajú, že už definitívne vyhrali, preto sa tak sebaisto škľabia zo styrene časopisov a z televíznych obrazoviek a sú čoraz smelší a arogantnejší.  Ale je to naozaj tak, že zvíťazili?

I keď mierny a benevolentný biely človek nerád siaha po zbrani a brániť sa úsilnými spôsobmi protivníka sa mu protiví, keď ho okolnosti donútia k otvorenej vojne, v statočnosti sa mu nevyrovná nik a v boji neustane, kým ho úspešne nezavŕši.  A to sa o tých druhých rozhodne nedá povedať.  Tí sú teraz mocní len zdanlivo; sú sebaistí, pretože za sebou cítia podporu ešte mocnejších.  Ale tí ich čoskoro hodia cez palubu, keď splnia svoju negatívnu rolu a potom sa budú len ľahostajne prizerať, keď sa im bude vracať všetko zlo, ktoré doteraz spôsobovali druhým.
A ani rolu mysle nemožno podceňovať.  Mnohé mysle vo svete dnes vrúcne vzývajú sily neba i zeme, aby im prišli na pomoc a urobili poriadok s tými, čo im ubližujú.  A myseľ Európana nie ako druhé; jedna jediná sa vyrovná miliónom slabších.  A tieto potentné mysle dnes majú jedinú túžbu: aby neviditeľný svet konečne urobil poriadok s tými malými bezočivými krikľúňmi, pripomínajúcimi satyrov, zlých duchov a škriatkov v chrličoch vody na gotických katedrálach, ktorým sa medzitým podarilo rozložiť a podkopať civilizovaný svet a dnes sa už v ňom cítia natoľko na koni, že sa opovažujú pôvodnému obyvateľstvu hovoriť, čo si smie myslieť a čo nie.

Nech sa nikto nečuduje, keď všetko toto napokon skončí veľkým výbuchom vášní, či dokonca aj búrkou potentných prírodných síl, po besnení ktorých tu nezostane ani kameň na kameni.  Pretože všetko so všetkým súvisí a všetko na seba navzájom pôsobí.   A v psychickom éteri to už veľmi dlho prudko vrie; je silno nabitý ohňom jasne cieleného hnevu. Nech sa majú na pozore všetci tí, čo vo svete zneužívajú cnosti druhých a bezočivo im nanucujú svoje pravidlá hry a ktorí si v spoločnosti prisvojujú postavenie, na aké morálne nemajú nárok!  Pretože zatiaľ sa nikdy nestalo, aby v konečnom dôsledku nedošlo k rátaniu.
“Pánov deň príde ako zlodej.  A vtedy sa nebesá s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem a diela, čo sú na nej.  Podľa Jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, kde prebýva spravodlivosť.”
(Druhý Petrov list, 3:10, 13)

Pavol Hriňovský, Kanada
komentár k článkom:
Dr. Henry Makow: “Does Hollywood Airbrush Jews & Gays?”
http://www.henrymakow.com/does_hollywood_airbrush_jews_g.html
Tom Sunic: “The Beauty and the Beast: Race and Racism in Europe.  Part I.”
http://www.theoccidental observer.net/authors/Sunic-Race.html