rubrika: európa 2008

Dedičstvo maďarských štátnych tajných služieb slúži naďalej ako rozbuška

V Maďarsku bolo aj po 20 rokoch po prevrate známych len málo mien agentov a donášačov – ak, tak väčšinou náhodne. Dáta a akty existujú aj tu, ale politická vôľa, aby sa už raz urobil čistý stôl, chýba zrejme naďalej – v neposlednej miere preto, že všetky parlamentné strany sa totálneho odhalenia boja, ako čert svätenej vody.
Nemecký „Gauckov úrad“ získal veľké zásluhy na spracovaní najnovšej nemeckej histórie. Množstvo opatrení povestnej Stasi bolo vytiahnutých z tieňa tajných služieb. Avšak nielen v Nemecku je situácia zrovnateľne lepšia: Tak sú mená státisícov bývalých agentov komunistickej tajnej bezpečnosti prístupné v Poľsku, Česku a Slovensku na  internete.

Prvý pokus v Maďarsku sa datuje z čias bezprostredne po prevrate. Premiér Miklós Németh mal odovzdať svojmu demokraticky zvolenému nasledovníkovi Józsefovi Antallovi zoznam známych agentov. Takéto osoby mali v nemalom množstve sedieť v prvom slobodnom parlamente, avšak len málo z nich bolo verejne známych. Najprominentnejší bol József Torgyán, predseda Maloroľníckej strany, ktorý jednoducho nebol ochotný prevziať z Antallových rúk zaťažujúci dokument. Vehementne popieral všetky obvinenia. Neskôr bol tento politik dokonca koaličným partnerom Orbánovej vlády.
Minister pre tajné služby Antallovho kabinetu, András Gálszécsy mohol svojho času len konštatovať, že veľká časť aktov civilnej a vojenskej tajnej služby zostala u nasledovníkov  a títo, odvolávajúc sa na bezpečnostné záujmy krajiny tieto akty, napriek ináč znejúcim zákonom, len veľmi váhavo a selektívne odovzdávali do nového štátneho archívu tajných služieb, založeného v r.1997.

Dôkazy sa ignorujú
Liberálna SZDSZ podnikla v posledných rokoch opakovane snahy priniesť svetlo do šera. Zodpovedajúce opatrenia boli zapísané do koaličnej dohody so socialistami. Tak dostala predchádzajúci rok komisia historikov pod vedením bývalého „disidenta“ Jánosa Kenediho možnosť prečesať archívy tajných služieb. Hoci nemali prístup k aktom zatriedeným ako „top secret“ a museli  v niektorých prípadoch ubezpečiť o dôvernosti niektorých získaných informácií,  niekoľko stostranová správa ich odmenila dôležitými novinkami.
Predovšetkým takými, že už 20 rokov kolportované tvrdenie bezpečnostných orgánov, že dáta a akty zmizli ako následok svojvoľného ničenia pred a po prevrate, je klamné. Tak sa vynorilo  „minimálne“ 19 magnetických pásov s dátami desaťtisícov agentov, bývalých cieľových osôb, alebo údajov o vyšetrovaní. Dokonca majú existovať bezpečnostné kópie – údajne všetko nazašifrované. Kvázi „náhodne“ vytlačené akty to potvrdzujú.

O týchto páskach bola už reč 1995, avšak neurobilo sa nič. Veľmi podivne znejúce vysvetlenie zodpovedných na otázku, prečo nebol jednoducho vytlačený obsah týchto pásiek bolo: ide o staré výpočtové zariadenia typu Siemens 4004, a chýba technická možnosť vyvolať dáta z počítača.
Podľa expertov je to samozrejme tak technicky, ako aj finančne, žiadnym problémom. Jeden súkromný podnik už začiatkom rokov 1990 ponúkol svoje služby, avšak ponuka bola – koho by to udivilo? - odmietnutá.

Najvyššie šarže sú ušetrené
Podľa „Kenediho správy“ viedla maďarská tajná služba v r.1954 akty o 1,5 milióna ľuďoch. Tento počet sa 1960 znížil na 600.000 a predstavoval pred prevratom „len“ 164.000. Historici poukazujú na to, že tzv. „Zákon o agentoch“ sa dotýka len najnižšieho stupňa širokej siete bývalých informantov a tí vyšší, omnoho dôležitejší spolupracovníci štátnej bezpečnosti, tie  „oficiálne“, „spoločenské“ kontaktné osoby a iné, boli úplne pustené zo zreteľa. Nehovoriac o tzv. „utajených dôstojníkoch“. Pritom sa jednalo o platených spolupracovníkov štátnej bezpečnosti, ktorí pracovali v hlavnom zamestnaní ako vysokí štátni úradníci, riaditelia podnikov, diplomati, umelci, alebo vysokoškolskí učitelia. „Oprávnene sa možno domnievať, že medzi osobami, ktoré prišli po prevrate do vládnych funkcií, reprezentovalo skôr túto vyššiu vrstvu informantov, ako tú nižšiu“, dá sa čítať v tejto správe.

Túto 400 strán hrubú správu, ktorá obsahuje málo konkrétneho, možno už medzitým čítať aj na internete. János Kenedi je toho názoru, že všetky akty maďarskej Stasi by mali byť konečne „odpolitizované a odkriminalizované“.
Odškodnenie bývalých obetí, ako aj informačné právo spoločnosti sú najlepšie zabezpečené úplnou transparentnosťou: všetky nájdené dáta a akty by mali byť verejne sprístupnené internetom.

Podľa politického gusta
Na jednej konferencii historikov a archivárov o správe z Open Society Institut der Central European University poukázal riaditeľ Historického archívu tajných služieb, György Gyarmati na svojvoľný právny stav: jeho činnosť je regulovaná zákonom, zatiaľ čo najnovšia komisia na príkaz vlády svoju prácu zničila. To značí, že síce sa poukáže na neprístojnosti, ale chýbajú zákonné rámcové podmienky, aby sa tieto aj odstránili. Gyarmati poukázal aj na jednu zvláštnosť maďarskej situácie: prevládajúca časť rešerší sa vzťahuje na úlohu intelektuálov 1956 a neskôr, čo znamená, že sa historici primálo zaoberajú snahou objasniť fungovanie komunistického systému, ako aj spoločenskými súvislosťami. Ostatne už 93 percent dokumentov tajných služieb bolo – celkovo cca 60 miliónov strán aktov – odovzdaných archívu. Zbytok by mal nasledovať v rámci trojročnej revízie.

Ešte dôležitejší je pre Gyarmatiho záver Kenediho správy: že je totiž teraz známe, čo všetko sa odstránilo a zničilo. Aj archív opakovane vyzval služby, aby vydali dáta magnetických pások. Avšak bol rovnako neúspešný, ako Kenediho komisia.
Najvyšší súdny dvor môže až dodnes svoj archív z času pred prevratom držať pod zámkom. A zakiaľ archív Najvyššej prokuratúry bol odovzdaný krajinskému archívu, je časť aktov z čias pred 1989 neprístupná.

Odborníci robia jednoznačne zodpovednými za tento paradoxný stav politické strany. Príznačné je tiež, že napriek pozvaniu na konferenciu prišli len dvaja poslanci (jeden liberál a jeden socialista). Tak MSZP, ktorí boli doposiaľ 10 rokov pri moci, ako aj Fidesz (1998-2002), boli ochotní, sa vysloviť pre skutočnú reguláciu. Politické „riešenie“ bolo jednoduché: pri zmene vlády sa vždy znovuobsadzovala aj vedúca pozícia pri tajných službách dôveryhodnými ľuďmi, aby sa potom nechali presakovať zaťažujúce dáta o aktivistoch druhého tábora. Preto sú mnohí skeptickí, či je také riešenie, aké si želal Kenddi, vôbec možné. Priveľa aktov nechali tie, či oné vlády zmiznúť – nedajú sa vylúčiť ani manipulácie a falšovania dát.

Geheim bleibt geheim 
http://www.pesterlloyd.net/2008_49/0849stasi/0849stasi.html