:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Tichá katastrofa

09.11.2009

 

 

 


Média zbožňujú nešťastia. Sotva možno polhodinu pozerať správy bez toho, aby sme počuli hrozivé správy o „klimatických zmenách“ alebo ďalších ekokatastrofách. A počas posledných rokov televízni znalci nepretržite varujú, že bez masívnych dotácií z Wall Street či povinného očkovania proti prasacej chrípke sa zrúti celý svet. Toto všetko po rokoch rozprávania o teroristických útokoch a možnej infikácii strednej triedy epidémiou afrického AIDs.

Samozrejme, nie všetko z toho je len hystéria a Spojené štáty bez debaty čelia vážnym ekonomickým a bezpečnostným výzvam. Ale o najzreteľnejšej, najnebezpečnejšej katastofe črtajúcej sa na americkom horizonte a, čo je dôležité, katastrofe, ktorej možno predísť, nikto v médiách ani v politike nechce hovoriť.

Vo svojej slávnej reči z 20. apríla 1968 britský štátnik Enoch Powell povedal: „Diskusia o obrovských problémoch budúcnosti, ktorým by sa dnes dalo s trochou úsilia predísť, je najmenej populárna, ale zároveň najdôležitejšia činnosť každého politika.“
Jedným veľkým zlom, ktorému sa dá zabrániť, je pokles kvality americkej pracovnej sily.

Štatistický úrad uvádza, že ak bude imigrácia pokračovať v dnešnom tempe (takmer dva milióny ročne), bieli sa stanú menšinou vo vekovej kategórii pod 18 rokov už o 14 rokov, v roku 2023, a menšinou v rámci pracujúcej populácie o ďalších 16 rokov. Najväčší prírastok zaznamenajú Hispánci, ktorí sú v súčasnosti vyhadzovaní zo stredných škôl vo väčšej miere ako černosi, majú len o trochu lepšie študijné výsledky ako čierni, keď ostanú na škole, a v porovnaní s ostatnými skupinami je najmenej pravdepodobné, že sa dostanú na vysokú školu. Demografi začínajú varovať, že keď dobre vzdelaní bieli „baby boomers“ pôjdu do dôchodku a budú nahradení slabšie vzdelanými černochmi a Hispáncami, nárast produktivity trvajúci posledné storočia bude zvrátený a v Spojených štátoch zavládne chaos.

„Máme možnosť premeniť americký sen na americkú tragédiu,“ hovorí Irwin Kirsch, riaditeľ výskumu v Educational Testing Service. Kirsch varuje, že vzrastajúca nebiela a imigrantská pracovná sila ohrozuje nielen našu životnú úroveň, ale aj samotnú existenciu republikánskej vlády postavenej na informovanej strednej triede.

Predkladáme niektoré fakty: v roku 2007 93,5 % bielych a 93,1 % Aziatov vo veku 18 až 24 rokov úspešne ukončilo strednú školu. Štatistiky pre černochov a Hispáncov boli 88,8 % a 72,7 %, čo znamená, že u Hispáncov je štvornásobne pravdepodobnejšie než u belochov a 2,4násobne ako u černochov, že nedokončia strednú školu.

Časťou problému imigrácie je začlenenie sa do USA; je väčšmi pravdepodobné, že strednú školu úspešne dokončia Hispánci narodení už v USA než Hispánci, ktorí sem imigrovali ako deti. Avšak úroveň úspešnosti jemne klesne pri druhej generácie narodenej v USA (85,1 % verzus 85,9 %), takže v roku 2007, aj napriek tomu, že ide už o tretiu generáciu v USA, mali Hispánci úroveň neúspešnosti 2,3 krát vyššiu ako bieli a o 33 percent vyššiu než černosi.

Verejné školy v obvodoch veľkých miest, v ktorých je výrazné zastúpenie černochov a Hispáncov, uvádzajú desivé čísla. V roku 2006 len 26,8 % študentov v Detroide zmaturovalo v prvom termíne. Ďalšie zlé výkony boli zaznamenané vo Filadelfii (39,1 %), v Dallase (40,7 %), v Los Angeles (47,7 %) a vo Washinghtone, DC (48,8 %).

V Jeffersonovej strednej škole (Los Angeles, CA), kde Hispánci tvoria 90 % a černosi 10 % študentov, nedokončilo štúdium 58,8 % žiakov. Toto číslo neuvádza študentov, ktorí nezmaturovali na čas – títo študenti nespravili maturitu vôbec.
Hispánci, ktorí ostanú na školách, tiež majú zlé výsledky. V roku 2007 v rámci Národného hodnotenia pokroku vo vzdelaní (National Assessment of Educational Progress – NAEP) boli výkony hispánskych štvrtákov v čítaní rovnaké ako u čiernych, a to dva roky za bielymi a Aziatmi. V 12. triede je priemerný černoch alebo Hispánec v čítaní či matematike na úrovni priemerného bieleho ôsmaka.

Pri Hispáncoch je najmenej pravdepodobné, že sa dostanú na vysokú školu. V roku 2003 bolo na vysokú školu prijatých iba 28 % Hispáncov vo veku 18 až 24 rokov; v tej istej vekovej kategórii to bolo 38 % černochov a 52 % bielych. V rámci väčšiny skupín narástol podiel študentov vysokých škôl, ale u Hispáncov medzi rokmi 1974 a 2003 došlo k poklesu. Opäť sa problém netýka len asimilácie v Spojených štátoch. Vysokoškolské výsledky Hispáncov narodených v USA sú len neveľmi lepšie než výsledky imigrantov a aj po troch a viacerých generáciách je menej pravdepodobné, že Hispánci úspešne ukončia vysokú školu, než že ju absolvujú černosi.

Ešte nedávno bola americká pracovná sila najlepšie vzdelaná vo svete: 85 % dospelých má úspešne ukončenú strednú školu, čo predstavuje výrazný nárast oproti 25 percentám v roku 1940. 28 % má vysokoškolský titul, a teda ide o pätnásobný prírastok oproti roku 1940. Lepšie vzdelanie prispelo k zvýšeniu priemerného príjmu na osobu o 40 percent v období rokov 1980 a 2000.

Zvyšovanie príjmov sa však zastaví, keď čierni, Hispánci a imigranti nahradia na pracovných miestach bielych. Obzvlášť silne bude zasiahnutá Kalifornia vďaka početnej hispánskej komunite. V roku 2009 tvorili Hispánci 50 % študentov verejných škôl v Kalifornii a takmer tri štvrtiny zo 700 000 študentov v obvode Los Angeles. Dve tretiny škôlkarov boli Hispánci a veľa z nich nevedelo po anglicky.

Na základe správy Migračného inštitútu z roku 2007 sa odhaduje, že 400 tisíc legálnych a 350 tisíc nelegálnych imigrantov nie je gramotných vo vlastnom jazyku, o to menej v angličtine.  Táto skutočnosť prispela k tomu, že v Kalifornií po prvýkrát v histórii poklesla úroveň gramotnosti. 23 percentná úroveň negramotnosti medzi dospelými v roku 2003 – čo predstavuje nárast o 50 % za desať rokov – spôsobila, že v tomto ohľade je na tom Kalifornia najhoršie zo všetkých štátov Únie.

Kalifornský výskumný projekt (The California Dropout Research Project) na Kalifornskej univerzite Santa Barbara v roku 2009 odhadol, že štát Kalifornia minie 1,1 miliardy dolárov ročne na vynútenie práva a náhradu škôd obetiam spôsobených neplnoletými študentmi vyhodenými zo školy, nakoľko študenti, ktorí školu nedokončia, páchajú viac kriminality ako tí, čo ďalej študujú. Tento odhad však nezahŕňa straty produktivity dospelých osôb alebo následné verejné výdavky na dospelých kriminálnikov a nezaopatrené osoby.

Národné centrum pre veci verejné a vyššie vzdelávanie (the National Center for Public Policy and Higher Education) predpokladá, že kvôli znižujúcej sa úrovni vzdelania a produktivity klesne do roku 2020 priemerný príjem na osobu o dve percentá. V Kalifornii predpovedalo centrum v súvislosti s jej početnou hispánskou populáciou reálne zníženie príjmov na osobu o 2 467 dolárov, teda o 10,8 percent, čo je najvyšší pokles spomedzi všetkých štátov. „Pre ekonomiku USA sú dopady týchto trendov veľmi silné,“ povedal Patrick Callan, prezident centra.

Vážnym problémom čelí tiež Texas. Štátny demograf Steve H. Murdock upozorňuje, že ak bude imigrácia pokračovať, 80 % študentov texaských verejných škôl budú tvoriť príslušníci menšín, čo bude oproti roku 2000 nárast o 57 %. Murdock odhaduje, že ak sa študijné výsledky černochov a Hispáncov nezlepšia, Texas zažije pokles reálnych príjmov na osobu o 6500 dolárov. Varuje tiež pred nárastom kriminality, chudoby a ďalšími sociálnymi problémami.
McKenzie and Company predpokladajú, že ak by boli čierni a hispánski študenti schopní prekonať študijné zaostávanie v roku 1998, americký HDP by bol dnes vyšší o viac ako pol bilióna dolárov.

Education Testing Service (ETS) z New Jersey predkladá prognózu, že vo všetkých štátoch dôjde k úpadku schopností v čítaní a matematike. Andrew Sum zo Severovýchodnej univerzity v Bostone pracuje na výskumných projektoch spolu s ETS. „Nikdy za posledných pár storočí nemáme zaznamenané obdobie,“ hovorí, „kedy by došlo k poklesu literárnej alebo matematickej gramotnosti, ale ak sa nezmenia študijné výsledky širokého okruhu populačných skupín, budeme tomu čeliť v budúcnosti.“

USA na tom nie sú dobre ani v porovnaní s ostatnými rozvinutými krajinami. Organizácia ETS tiež analyzovala výsledky medzinárodného prieskumu gramotnosti dospelých (the International Adult Literacy Survey – IALS), ktorý skúmal matematické a verbálne schopnosti dospelých z dvadsiatich najbohatších krajín sveta. Spojená štáty skončili na dvanástom mieste v matematike aj v čítaní, Austrália aj Belgicko patria medzi krajiny, ktoré dopadli lepšie. Avšak najzarážajúcejšie závery pochádzajú z porovnávania výsledkov jednotlivých skupín.

Keď sú černosi, Hispánci a imigranti vylúčení z amerických výsledkov, naše umiestnenie sa zlepší z 12. miesta na druhé miesto v čítaní a piate v matematike. To znamená, že imigranti, černosi a Hispánci nás posúvajú na dvanáste miesto z druhého resp. piateho miesta. Obdobne najstarší Američania (56roční a starší) skončili v čítaní druhí, zatiaľ čo mladší Američania vo veku 26-35 rokov a 16-25 rokov skončili na 11. a 14. mieste. Najstaršie vekové skupiny, čiže tie s najvyšším zastúpením belochov, dopadli najlepšie, kým najmladšie skupiny s najmenším počtom belochov dopadli najhoršie. ETS tiež uviedlo, že černosi a Hispánci narodení v USA dosiahli percentil vysoký 28 v komparácii s ostatnými bohatými krajinami, a percentil imigrantov bol iba 17.

Rovnaký rasový vzorec je aj vo výsledkoch študentov. Program medzinárodného hodnotenia študentov (the Program for International Student Assessment) funguje pod záštitou Orgánizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Každé tri roky sa testujú akademické schopnosti pätnásťročných v mnohých krajinách a americké výsledky sa neustále zhoršujú. V roku 2006 Spojené štáty skončili na 29. mieste v matematicko-vedeckých schopnostiach za Lotyšskom a Chorvátskom. Avšak keby sa rátali iba výsledky bielych, tak by USA skončili na 10. mieste v spoločnosti Japonska, Hong Kongu a Nového Zélandu. Ak by boli započítané len výsledky Hispáncov, USA by skončili na 40. mieste, a keby sa rátali jedine výsledky černochov, tak na 50. mieste presne pred Indonéziou. Americké výsledky sú horšie než vyzerajú. Do pätnástich rokov veku sú totiž najhorší americkí študenti už zo škôl vylúčení, čo znamená, že tí, čo na školách i v tomto veku ostali a boli testovaní, nie sú celkom reprezentatívnou vzorkou.

Mnohí Američania kritizovali firmy za alokáciu pracovných miest do zahraničia kvôli lacnejšej pracovnej sile. V nasledujúcich dekádach sa spoločnosti môžu premiestniť do zahraničia, pretože nebudú vedieť nájsť Američana, ktorý bude v nich ochotný pracovať za príslušný plat.

Naši vládcovia nie sú úplne neznalí o tom, čo sa deje. Zákon No Child Left Behind („žiadne dieťa ponechané napospas“) bol prijatý drvivou väčšinou oboch strán politického spektra za účelom zlepšenia výkonov študentov a prekonanie rozdielov v prospechu. Vláda vyčlenila na tento program vo fiškálnom roku 2007 24,4 miliardy dolárov a programové požiadavky na tzv. „primeraný ročný progres“ si na mnohých školách vyžiadali mohutné zmeny. Toto je len posledná snaha v rámci viac než 25 rokov trvajúcich vládnych pokusov o zlepšenie vzdelanostnej úrovne. Výsledok? V roku 2009 Chester E. Finn Jr., bývalý úradník Reaganovho kabinetu pre vzdelanie, povedal: „Je to takmer nemilosrdný príbeh žiaľu a sklamania. Ak tu aj existujú nejaké dobré správy, tak som ich nedokázal nájsť.“

Zaostávanie nebielych študentov je až taký problém, že v roku 2007 navštívilo 4000 učiteľov a expertov konferenciu o rozdieloch v prospechu (Achievment Gap Summit) v Sacramente. Zúčastnili sa aspoň 125 diskusných skupín o tom, ako pomôcť černochom a Hispáncom dosahovať rovnaké výsledky ako belosi a Aziati. V USA je 16 000 školských obvodov a v žiadnom z nich sa tento cieľ nepodarilo naplniť, ale my sa stále tvárime, že je to možné.
„Resegregácia“, oblúbené strašidlo liberálov, očividne nie je príčinou našho súčasného zármutku. Černosi a Hispánci dosahujú rovnaké výsledky bez ohľadu na to, či tvoria 5 percent alebo 20 percent študentov v štáte. Štáty s najväčším celkovým skóre majú rovnaké (ak nie väčšie) rasové rozdiely v študijných výsledkoch ako štáty s najmenším celkovým skóre.
Čo by zrejme najviac miatlo Enocha Powella v spojitosti s touto problematikou je fakt, že sa tak veľa hovorí o prekonaní výkonnostných rozdielov, ale skutočne minimálne o udržaní hispánskych imigrantov mimo našej krajiny.

Ak nie sú Hispánci dobrým prínosom pre pracovnú silu, prečo vpúštať ďalších? Spojené štáty sú ako potápajúca sa loď, do ktorej presakuje voda a ktorá má na dohľad prístav, kde môže byť opravená; loď ale radšej venuje toľko energie do odpumpovania vody, že už viac nedokáže rozhýbať lodnú skrutku.

Narastajúca hispánska populácia je, slovami Enocha Powella, nešťastím, ktoré je možné prekonať. Lenže my sa mu nedokážeme vyhnúť iba preto, že nie sme schopní povedať Mexičanom: „Pretože nie ste pre nás dosť prospešní, tak ostaňte doma.“ Namiesto toho skúšame jeden absurdný program na prekonanie výkonnostných rozdielov za druhým a čudujeme sa, prečo nedokážeme získať od ľudí niečo, čo sami nemajú („blood from turnips“).
Vo Veľkej čínskej encyklopédii, edícii z roku 2039, bude sa bezpochyby nachádzať obsažný článok s nadpisom „Úpadok Západu“. Dovtedy bude pád bieleho človeka zjavný každému, ale jeho dôvody budú záhadné aj pre najlepších čínskych mysliteľov. S pomyselným pokrčením ramien článok uvedie, že západniari sú nevyspytateľní.

 


Tento článok je prebratý z pripravovanej knihy o rase a imigrácií
Jared Taylor
Zdroj: http://www.takimag.com/article/the_silent_catastrophe/

Diskusia:

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|