:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

Tragická smrť nočného vrátnika

04.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 

 


"Pravda provokuje tých, ktorých sa jej nepodarilo konvertovať."   
biskup Thomas Wilson  

11. júna 2010 sa v zaparkovanom vozidle na parkovisku nákupného strediska v Karolínke (Opole, Poľsko) našla medzi sedadlami zaklinená mŕtvola muža v takom pokročilom štádiu rozkladu, že ho už nebolo možné spoznať.   DNA testy neboli jednoznačné v určení totožnosti obete, ale papiere a dokumenty vo vozidle viedli napokon políciu k záveru, že ide o bývalého profesora Dáriusza Ratajczaka, ktorý predtým prednášal dejiny na univerzite v Opole.  V čase smrti mal 48 rokov.  Rodinní príslušníci neskôr potvrdili, že je to skutočne on.  Počas vypočúvania svedkov však niekoľkí z nich polícii povedali, že auto na parkovisku zaparkovali len nedávno a že
Ratajczak tesne pred smrťou plánoval vycestovať do Holandska, kde mal pracovať ako tlmočník.  

Pre Dáriusza Ratajczaka začali ťažkosti vtedy, keď v marci 1999 na vlastné náklady vydal publikáciu "Nebezpečné témy".  Vytlačili len 320 kusov, ale knižka potvrdzuje úslovie, že "pero má väčšiu moc ako meč".  Jeho esej vyvolala zo strany jeho súčasníkov búrku kritiky.  Ratajczaka veľmi prekvapilo, keď ho asi mesiac po vydaní publikácie zavolali do redakcie popredného poľského denníka Gazeta Wyborcza, kde mu výsmešne povedali: "Za tú vašu knižku a za stať o holokauste vás udupeme do zeme!" 

A to je to, čo redaktor denníka potom aj urobil.  
Denník Gazeta Wyborcza začal s osočovacou kampaňou, prenasledovaním a zastrašovaním s cieľom zruinovať jeho život a pripraviť ho o živobytie - a podarilo sa im to lepšie, než by mohli očakávať.  Ratajczaka na základe nového zákona o popieraní
holokaustu, ktorý schválili v dôsledku nátlaku židovskej loby, obvinili a i keď súd v konečnom dôsledku oprávnenosť obvinení neuznal, pošpiňovanie, lži a osočovania z médií neprestali ani potom a pokračovali s vytrvalosťou inšpektora Javerta. 

Podnietení útokmi z médií, napokon sa aj iní pridali k chórusu, dožadujúceho sa jeho odvolania a funkcie univerzitného profesora.  
Riaditeľ múzea v Osviečime ho označil za "nacistu" a hovorca izraelského veľvyslanectva v Poľsku Michael Sobelman verejne vyjadril svoje "prekvapenie", že"taký človek pracuje na poľskej univerzite".  A nie je prekvapujúce, že Centrum Simona Wiesenthala sa k tomu chórusu tiež pridalo, obviňujúc Ratajczaka, že je "antisemita
", na čo profesor takmer flegmaticky reagoval týmto vyjadrením: "Obvinenie z antisemitizmu sa v súčasnosti stalo čosi ako výnimočne brutálnou zbraňou, ktorú establišment neľútostne používa voči nezávisle zmýšľajúcim ľuďom (zábavné je, že aj proti Židom, napríklad voči profesorovi Israelovi Šahakovi). 

Napíš podľa pravdy, že Izrael má ako štát rasistický charakter a bude z teba antisemita.  Poukáž na minulé chyby Simona Wiesenthala alebo sa pánovi Adamovi Michnikovi z Gazety Wyborczej vyjadri o jeho denníku nesprávnym spôsobom a je z teba
antisemita.  Napíš pár pravdivých slov o všetkých tých Wieseloch, Kosinských alebo o tých niekoľkých anti-poľských austrálskych klamároch židovského pôvodu a bude z teba, samozrejme, antisemita...  A tak ďalej, a tak ďalej. 

Číra paranoja alebo - a tu sa teraz vrátime k zdroju - dôležitý prvok politickej správnosti."  
Ratajczak, ohromený vytrvalosťou útokov voči nemu, ďalej komentuje:
"Čo ma najviac bolí je to, že som sa našiel v skupine historikov, ktorých umlčali.  Ale veď sa, prosím vás, pozrite: za posledných 45 rokov sa počet zavraždených Židov v Osviečime-Birkenau znížil zo šiestich miliónov na menej než jeden milión.  To je oficiálny údaj.  Veru tak; aj keby boli zabili len jedného človeka, to by bola tragédia, ale ako je možné, že niektorí historici sa môžu legitímne zamýšľať nad otázkou počtu zavraždených v holokauste a iní nie?  Ako je možné, že niektorým ľuďom sa nedovoľuje skúmať túto tému - aj keby sa mýlili - a pre iných historikov je to možné?"  Ratajczak sa po odvolaní z funkcie profesora na univerzite v Opole  kvôli obvineniam, že "popiera holokaust", pustil do hľadania nejakej manuálnej práce. 

Univerzita ho totiž pred odvolaním z funkcie ponížila tým, že sa musel podrobiť psychiatrickej liečbe len preto, lebo sa zamýšľal nad niektorou  zo stránok holokaustu.  Kolega mu dokonca poradil odsťahovať sa z Opole a zmeniť si meno.  Osočovacia kampaň bola totiž taká neznesiteľná, že aj manželka sa mu odcudzila, čo zničilo jeho manželstvo a kedysi uznávaný profesor sa zrazu dostal do
pozície biedy a nedostatku.  Kdekoľvek sa hlásil o prácu, nádejných zamestnávateľov vždy telefonicky zavolali "žltí" novinári a informovali ich, že ide o "popierača holokaustu", preto by jeho najatie predstavovalo pre podnik zlé výhľady.  Už malá zmienka stačila, aby jeho prihlášku hodili do smetného koša.  

Dáriusz Ratajczak sa týždne pred smrťou premenil len na fantóm svojho bývalého "ja"; rodina, bývalí kolegovia a priatelia ho opustili a stránili sa ho.  Znepokojujúca správa o jeho smrti šokovala tradicionálne a vlastenecké organizácie v Poľsku; ich hovorcovia obviňujú tých, čo ho znevážili, že majú na rukách krv nevinného človeka. 

Pre nich jeho smrť predstavuje vážnu morálnu dilemu: Má zamýšľanie sa nad holokaustom alebo jeho "popieranie" prirodzene väčšiu cenu, než život nejakej ľudskej bytosti?  Čo z hľadiska morálky predstavuje prirodzene väčšiu cenu?  Udržiavanie všeobecne prijímanej verzie holokaustu za každú cenu alebo život ľudskej bytosti, ktorej jediným prehrešením bolo, že sa pri hľadaní pravdy venovala historickému výskumu?  

Je znepokojivé, že sú tu takí, čo sa nezastavia pred ničím, len aby umlčali všetky nezávislé skúmania historických udalostí, ktoré historici poznajú ako holokaust - fakt, ktorý najlepšie ilustruje reakcia tých, čo podporovali svojvoľné a zlomyseľné prenasledovanie človeka len za to, že uplatňoval svoje Bohom dané právo intelektuálnej slobody.

Tých, čo ho znevážili, sa jeho smrť nijako nedotkla a škodoradostne sa tešia nad jeho zlým koncom, neskrotní vo svojej cynickej nenávisti človeka.  Jeden kritik výsmešne komentoval, že "žil na účet svojej manželky a nedokázal si nájsť žiadne lepšie zamestnanie, než čašník a nočný vrátnik.  Klamal, musel sa liečiť kvôli mentálnym problémom, viedol mizerný život a skončil mizernou smrťou." 

Akoby klamanie, osobná smola a mentálne problémy automaticky každému zaručovali mizernú smrť!  Navyše sa zámerne prehliada jeden očividný bod:  tento človek bol kedysi zamestnaný na dobrom pracovnom mieste a nanajvýš ho rešpektovali a žiadne mentálne problémy nemal, kým sa nedostavili tí známi obchodníci so zvrhlosťou a osočovaním a nezaťali doňho svoje háky; utiekaním sa k tomuto procesu hanobenia dehumanizujú a zatracujú svoju obeť a vrahov pritom oslavujú a chlácholia.  

Polícia označila smrť profesora Ratajczaka za samovraždu, ale skeptici, ktorí možno majú na pamäti nedávne zatknutie zabijaka Mossad, operujúceho v Poľsku, sa pýtajú, ako mohla mŕtvola v pokročilom štádiu rozkladu dojazdiť autom na verejné parkovisko
a zaparkovať tam?   Profesor Ratajczak v úvode k svojej knižke "Nebezpečné témy" píše:  Písať o poľsko-židovských vzťahoch, to je veľmi nebezpečná aktivita.  Zvlášť pre Poliaka, ktorý je presvedčený, že o týchto vzťahoch by sa malo hovoriť pravdivo. 

Je ľahké - čo je paradoxné - byť obvinený z extrémneho nacionalizmu, xenofóbie a antisemitizmu.  A následky toho sú často smutné: sociálny bojkot (každý má takých priateľov, akých si zaslúži), ocitnutie sa na čiernej listine z dôvodov rasy a
prekazenie publikovania.  To na konci značí smrť v povolaní."  Žiaľ, "smrť v povolaní" sa premenila na fyzické uhynutie, čo profesor Ratajczak naisto nepredvídal.  

Než sa profesor Ratajczak dopustil toho "neodpustiteľného prehrešenia", patril k najbriliantnejším poľským historikom a študenti si ho nesmierne vážili.  Zanecháva za sebou manželku a dve osirelé deti.  Jeho pohreb usporiadali v tajnosti - bez toho, aby o ňom informovali verejnosť a hovorí sa, že výsledky pitvy ešte len budú k
dispozícii.   Čo povedať ako epitaf?  Na Dáriusza Ratajczaka sa istotne bude spomínať ako na obeť krutého, neúprosného osudu v rukách krutých, nemilosrdných ľudí, ktorí jeho knihu "Nebezpečné témy" použili na to, aby vrazili klin do jeho truhly.  V deň, kedy
Dáriusz Ratajczak zomrel, zomrela v Poľsku aj sloboda prejavu.  
 


JPBellinger, Piotr Bein, Word Press: "The Tragic Death of a Night Porter"  
http://piotrbein.wordpress.com/2010/07/29/the-tragic-death-of-a-night-porter/

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|