rubrika: bez prekladu 2009

Staré príslovie hovorí: "Rus má široké ramená a silný chrbát." A pravdu povediac, my aj musíme mať, pretože na tie ramená a na ten chrbát zložili zodpovednosť Tretieho Ríma.

Americký fundamentalistický nonsense, že Rusko je vraj Magog (alebo Gog, vyberte si) starých čias, to sa zrodilo v 50-tych rokoch, v čom napomáhala aj CIA a NSA, keďže to pomohlo radikalizovať základňu proti sovietom. Rusko a zvlášť Moskva má zohrať veľkolepú a dôležitú rolu v božom pláne, ale istotne nie tú, akú majú na mysli americkí fundamentalisti.

Ale než sa pohneme k tomu, ako Íri zachránili Anglicko alebo k väčšej otázke, ako Rusi zachránia Európu, musíme chápať, čo Tretí Rím vlastne je a ako sa to celé udialo. Každý si môže domyslieť, že Prvým Rímom bolo mesto Rím, ale podobne ako veľký Jurik, upadlo do kacírstva. Dobre sme tú ríšu poznali, ale tá nezlučiteľne rozdelila kresťanskú cirkev, keďže jej išlo o totálnu moc. A keďže Prvý Rím podľahol kacírstvu, mesto Konstantinopol si potom osvojilo rolu Druhého Ríma a tým po mnohých stránkach aj vždy bolo, najprv ako druhé hlavné mesto Rímskej ríše a potom ako druhý najvyšší patriarchálny trón v systéme rovnocenných, kde biskup Prvého Ríma bol prvým medzi rovnocennými. Žiaľ, ako Rím v roku 1053 upadol do kacírstva, tak aj
Konstantinopol v roku 1453, o štyristo rokov neskôr, padol do rúk nevercov, kacírov a islamských hord Turkov.

Po tom, čo sa toto udialo, len jedna jediná krajina zostávala nedotknutá kacírstvom a islamskou metlou - moskovské kniežactvo a jeho hlavné mesto Moskva, ktoré sa len vtedy začínalo šplhat spod opätku Mongolov a ktoré predstavovalo obnovenie Kyjevskej Rusi, i keď trochu ďalej na východe. Moskovské kniežactvo, to bolo ako sedemtisíc Izraelitov, nasledujúcich proroka Eliáša, ktorý sa odmietol klaňať bohu Baal - osamelé svetlo v divočine hriechu, skazenosti, vojny a umŕtvovania slova božieho.

V izolovaných kútoch rozrastajúcej sa ruskej zeme utláčané pravoslávie nadobúdalo formu, ktorú by sme mohli sumarizovať týmito slovami: "Cirkev starého Ríma padla vďaka bezbožnému apolinárskemu kacírstvu; cirkev Druhého Ríma - Konstantinopol, padla pod sekerami Agarénov; ale táto cirkev Tretieho, Nového Ríma Tvojho suverénneho impéria: svätá katolícka a apoštolská cirkev... žiari do celého vesmíru
žiarivejšie, než slnko. A nech sa vie, Vaša výsosť, zbožný cár, že všetky impériá pravoslávnej kresťanskej viery sa zišli v Tvojom impériu. Ty si jediný cisár všetkých kresťanov, v celom vesmíre... Pretože dva Rímy padli a Tretí stojí a štvrtého už nebude, pretože Tvoje kresťanské impérium nikdy nepodľahne zvodom druhých." Tieto slová napísal mních Filoteus (Filofej) cárovi Vasilijovi III. v roku 1510.

Takže na Rusko, napadané z každého rohu Mongolmi a Turkami, Švédmi a Teutónmi, Poliakmi a Litovcami, padlo ťažké bremeno nielen uchovať pravoslávie vo svete temnoty a hriechu, ale zabezpečiť, aby viera v Boha prosperovala a rozmáhala sa. A čo je najdôležitejšie, pravou zodpovednosťou Rusi, ruského obyvateľstva, je zachrániť Európu a Západ pred sebou samým a pred anti-kresťanskou (alebo ako tomu teraz hovoria "post-kresťanskou") a islamskou metlou, ktorá hnilobou rozkladá Západ ako nejakého alkoholika, napadnutého gangrénou, umierajúceho a chradnúceho, zomierajúceho na zahnívanie.

Aby sme toto mohli uskutočniť, Boh nám dal do vienka nebývalú schopnosť trpieť a mocnieť v tom utrpení. Trikrát nás ťažko strestal za to, že sme sa k Nemu obrátili chrbtom - tak, ako strestal v staroveku Izraelitov. Najprv na nás poslal Mongolov, pretože sme nepočúvali Jeho cirkev, keď radila vladárom posilniť sa zjednotením a mať pevnú vieru, preto ich mestá padli jedno za druhým. Len prostredníctvom veľkej
bolesti a utrpenia sme si najprv získali lásku božiu a aj trvalú pokoru. Preto nám dal Dmitrija Donského, ktorý po dlhej a krvavej bitke v roku 1380 porazil Mongolov na Kulikovom poli pri rieke Don. Ale to trvalo ešte ďalších takmer sto rokov (1452), než sme sa definitívne zbavili Mongolov a ich daní.

Druhý raz nás Boh potrestal Veľkou Smutou, od roku 1600 po 1613, a opäť preto, lebo sme neuposlúchli Jeho vôľu a nazdávali sme sa, že môžeme na ruský trón posadiť poľských katolíckych vladárov. Trinásť dlhých rokov občianskej vojny, vraždenia, invázií cudzích križiakov a anarchie - až kým nepovstali dve národné armády, pozostávajúce z roľníkov a šlachticov, pod vedením Kuzmu Minina (mäsiara) a Dmitrija
Pozharského (nižšie postavený šlachtic) a nevyhnali Poliakov a opäť nenastolili v Rusku poriadok, neusporiadali Zemsky sobor, kde zvolili a nastolili na trón prvého Romanova, Michaela, v Ipatievskom kláštore v Kostrome. Poznamenávam, že posledného cára zavraždili v Ipatievskom dome v Jekaterinburgu.

Naposledy nás Boh najhoršie potrestal 70-timi rokmi marxizmu a jeho sponzori sa opäť nachádzali na Západe, odhodlaní zničiť Rusko a jeho pravoslávie. Nikdy predtým toľkí netrpeli a nezomreli a skaza Ruska nikdy nevyzerala taká reálna. Ale my nielenže sme prežili a dokázali sa oslobodiť od Jeho trestu, ale Pán nás uchránil pred hnilobou moderného západného nihilizmu a humanizmu. Nanucovaný (skôr šikovne predávaný) ateizmus mal v Rusku presne opačný úcinok; to vynieslo Krista a Jeho cirkev do popredia ruského života a ruskej kultúry.

Ale sily zla sa nezmenili a tie stále na nás útočia spoza všetkých našich hraníc, dokonca aj teraz, keď im útok vraciame na ich hraniciach, čo nás privádza ku konečnej povinnosti, ktorú Pán uložil Rusom.

Stanislav Mišin, Pravda: "The Third Rome, A Heavy Responsibility"
http://english.pravda.ru/russia/politics/107955-third_rome-0