12.05.2010

Zločinná vojna v Afganistane je síce bezvýchodisková, chráni však pestovanie maku na Hindukuši, takto často znie sarkastický argument kritikov. Výroba drog je považovaná len ako následok vojny, hoci je úplne znateľné, že slúži k vojnovým účelom USA.
93% celosvetovej výroby ópia, suroviny pre morfium a heroín, prichádza z Afganistanu. V roku 2007 to bolo 8200 ton, v roku potom to bolo 8300 ton; výsledok minulého roku je niečo nižší, kvôli horšej úrode maku, presné čísla ešte neexistujú.

95% afghánskeho ópia sa ďalej spracováva a poskytuje 80 ton vysoko čistého heroínu, informujú Spojené národy. Skoro polovica, viacej ako 35 ton, bolo v r.  2009 prepašovaných do Ruska (súhlasné zdroje: OSN a ruská drogová polícia). Možno sa nazdávať – konkrétne údaje nie sú k dispozícii –, že značné podiely z toho sú ďalej presúvané, predovšetkým do urbánnych centier Čínskej ľudovej republiky.

Do samotného Ruska sa podľa toho dostane skoro tri razy viacej heroínu, ako do USA, do Kanady a západnej Európy spolu. Viktor Ivanov, vedúci Federálnej služby pre kontrolu drog (rusky: FSKN), vyhlásil na Rade NATO-Rusko 23. marca v Bruseli, že prúd drog z Afganistanu presahuje všetky predstavy. Od roku 2001 (roku začiatku vojny a obsadenia Afganistanu jednotkami USA a NATO) zomrelo už na opiáty z Hindukuša  jeden milión ľudí.

Ivanov: «Medzi tým je týmto skoro každá rodina priamo, alebo nepriamo postihnutá.» 21% celosvetovo dodávaného heroínu z Afganistanu bolo uplatnené na ruskom čiernom trhu, napriek všetkým obranným opatreniam Moskvy je tendencia stúpajúca.
Ak vychádzame z týchto 21 %, konkrétne udávaných OSN (svetová produkcia 86 ton heroínu), tak ruskí konzumenti skonzumovali omamné látky z 18 ton heroínu – a ďalších 17 ton, čistého heroínu prepašovaného do Ruska, bolo ďalej pašované do Číny. To vysvetľuje, prečo Moskva a Peking pred tromi rokmi dohodli úzku cezhraničnú spoluprácu v boji proti záplave drog. Obchod s heroínom ohrozuje národné zdravie, hospodársku a vnútroštátnu stabilitu oboch ich štátov.

Vedúci ruskej zdravotnej služby, Dr. Gennadij Oniščenko, oznámil v polovici marca v Moskve, že na predávkovanie heroínom zomiera ročne medzi 30 000 a 40 000 mladých Rusov. K tomu prichádza ďalších 70 000 mŕtvych na základe sprievodných chorôb (Aids, sepsa a pod.). 2 až 2,5 miliónov príslušníkov mladej generácie vo veku medzi 18 a 39 rokov sú drogovo závislí. 550 000 z nich sú oficiálne registrovaní. Rok, čo rok sa stáva ďalších 75 000 mladých ľudí závislými, nadproporčne mnoho študentov a mladých vysokoškolákov.

Možno už hovoriť o sťatí hlavy intelektuálnej elite Ruska? Závislí Rusi vydávajú ročne v prepočte 17 miliárd US-dolárov na získanie heroínu, informuje spravodajská agentúra RIA Novosti. Polícia len v marci tohto roku objavila viacej ako 200 drogových zásielok, z ktorých sa pripravoval heroín na pouličný predaj.
Tak ako Rusom, sa taktiež vodí drogami sabotovaným vnútroázijským republikám a Pakistanu. Aj tam sa s drogovým pašovaním spoločne rozširuje AIDS, tak ako desaťročia v Iráne.

Heroín z Afghanistanu, určený pre ruský trh je pašovaný do Ruska cez Tadžikistan, prípadne Uzbekistan (obe krajiny stoja pod vplyvom USA). Vyvstáva logicky podozrenie, že túto subverzívnu činnosť organizujú  americké tajné služby. Ivanov síce navrhol Rade Rusko-NATO v Bruseli, nechať zničiť najmenej 25 % afghánskych pestovateľských plôch maku. NATO, s dominanciou USA, to však odmietlo. James Appathurai, hovorca NATO, sa pred novinármi cynicky vyjadril: «My predsa nemôžeme zničiť jediný zdroj príjmov pre ľudí, ktorí žijú v druhej najchudobnejšej krajine sveta, hoci sme im neponúkli žiadnu alternatívu.»

USA a ich vazali nevedú na Hindukuši len «vojnu proti terorizmu», ale úmyselne chránia príjmovú bázu afghánskych pestovateľov maku.

Pred vojnou, za režimu Talibanu, bolo pestovanie maku v Afganistane prísne kontrolované, mak bol povolený len ako potravina. Na výrobu drog a ich distribúciu platil trest smrti. Afghánsky podiel heroínu na svetovom trhu nepredstavoval ani 5 %. Afghánski roľníci neboli tým chudobnejší, ako sú dnes. Aj predtým, počas sovietskej intervencie a komunistickej vlády v Afganistane, existovala tam malá drogová výroba. Táto sa rozšírila až po americkej subverzii (vyzbrojovanie a podpora ľudových mudžahedinov, z ktorých neskôr vznikol Taliban).

Afghánsky trh mal obrat maku v minulom roku za 3,4 miliárd US-dolárov. (Zdroj: J. Mercille, Univerzita Dublin). Len 21% ostalo roľníkom. 75% inkasovali korupční spojenci USA a NATO: vládni úradníci, lokálna polícia, regionálni obchodníci a dopravci. 4% pripadli, ako obvykle pre Taliban, trpené NATO-m. Pretože protivník musí byť zachovaný – v záujme stálej US-prezencie. Nech si každý utvorí svoj obraz.

Rusko sa zbytočne odvoláva na rezolúcie OSN, ktoré zaväzujú všetky členské štáty, postupovať proti čiernemu drogovému trhu. Je preto pochopiteľné, že Ivanov  sa v Bruseli tvrdo zrazil s generálnym tajomníkom NATO Anders Fogh Rasmussenom, keď sa NATO bez okolkov zdráhalo, podniknúť niečo proti afghánskemu pestovaniu maku.

Máme tu dočinenia s moderným (americkým) variantom «ópiovej vojny», ktorý je vedený s tými istými cieľmi, aké sledovali Angličania v prvej a druhej Ópiovej vojne (1839–1842, ako aj 1856–1860) proti čínskemu cisárstvu dynastie Qing. Ópium nanútené Krajine stredu  vyvolalo, ako je známe, úplné rozloženie čínskej spoločnosti a takú politickú nestabilitu, ktorá nakoniec viedla 1900 k tzv. Boxerskému povstaniu – požadovanej zámienke pre európsku intervenciu.

Teraz by mohlo OSN svoj Isaf-mandát, ktorým až dodatočne legitimizovalo «nasadenie» NATO v Afghanistane, rozšíriť o boj proti pestovaniu maku a podporovať skutočnú pomoc obnove, ako alternatíve pestovania maku. Potom by US a NATO okupanti mali povinnosť odstrániť produkciu ópia. Takáto rezolúcia OSN sa doteraz neuskutočnila. Aj na to si môže každý utvoriť svoj názor.

Opium, príp. heroín, škodí človeku až do jeho genetických základov – ako vtedy v čínskom cisárstve, tak dnes v Rusku, v Čínskej ľudovej republike a u ich susedov. Proti Moskve a Pekingu, týmto dvom hlavným konkurentom, zamieril Washington a NATO osvedčenú jedovú zbraň drog. To je jeden dôležitý boj v afghánskej vojne, o dimenzii ktorej sa verejne skoro nediskutuje. 

Autor:  Volker Bräutigam
Dritter Opiumkrieg

http://www.zeit-fragen.ch/ausgaben/2010/nr17-vom-2642010/dritter-opiumkrieg/