Na jednej strane pokrytectvo a strach. Na druhej nedostatok sebakontroly, prehnané nároky, bezočivosť. To prvé platí veľkou mierou pre obyvateľstvo hosťovských severských krajín. To druhé pre prisťahovalcov z tretieho sveta, legálnych či ilegálnych, ktorí sa na severe usadili, hoci ich tam nik nepozýval a teraz sa dožadujú výhod, aké nikdy nemali - a nemôžu mať - domáci.

Prisťahovalci prichádzajú z krajín, kde je obyvateľstvo väčšou či menšou mierou utláčané a polícia je tam veľmi surová. Títo imigranti sú zväčša vďační za možnosť žiť v pokoji a v relatívnej slobode, ale to už málokedy platí aj pre druhú generáciu. Tam už prevláda sklamanie, zatrpknutosť, hnev. Mnohé z imigrantských detí - nech sa akokoľvek snažia - majú nevýhodu jazykovej bariéry a v mnohých prípadoch aj nižšej duševnej úrovne. Bežnú hovorovú reč sa naučí každý, ale k uplatneniu vo výhodnom zamestnaní to nestačí. Väčšina z nich si uvedomí, že v konkurencii by nikdy neobstáli a že ich celoživotným údelom je len tvrdá manuálna práca - a taký výhľad sa im vôbec nepozdáva. Hollywood ich poučuje, ako sa DÁ žiť, keď je človek "praktický" a "chytrý".

Rodičia im pred odchodom sľubovali lepší život a potom prichádzajú na to, že aj pre domácich sa výhodná práca ťažko hľadá a musia len tvrdo drieť. Žiadne baldachýny, atraktívne frajerky a jachty, čo vidia vo filmoch, sa pre nich na obzore nečrtajú. A tak sa mnohí dajú na zločinnosť. Iní sú bezočiví a myslia si, že si môžu dovoliť všetko a nik sa ich neopováži potrestať. Toto sa veľmi zhoršilo zvlášť od súdneho procesu s O. J. Simpsonom - černochom a brutálnym vrahom (svojej bielej manželky), ktorého nepotrestali preto, lebo objahoba zahrala rasovou kartou.

Rodičovské historky o brutalite polície v domovskej krajine si títo mladí v hlave obracajú tak, že polícia má byť taká a nie slušná a benevolentná, na akú narážajú v hosťovskej krajine. Tá im je na smiech. To oni považujú za slabosť. Takisto slušné správanie ľudí naokolo, ich ochotu ustupovať pred ich prehnanými požiadavkami a trpezlivo počúvať ich nemorálne dôvodenie, keď sa ospravedlňujú za svoje prehrešky. Títo za svoje osobné zlyhania nikdy nevinia seba. Na vine je vždy spoločnosť - krajina, kde sa ich morálne a charakterové nedostatky príliš vyjímajú, ale to by títo nikdy otvorene nepriznali, často ani len sami pred sebou.

Všetko toto veľmi dobre dokumentuje prípad, ktorý tento týždeň zalarmoval celú Kanadu. Katolícku strednú školu Jamesa kardinála McGuigana v Toronte navštevujú študenti pôvodom zo všetkých kútov sveta. Mnohí z nich ani katolíci nie sú, ale rodičia sa za takých hlásia, aby sa do krajiny dostali. Hlásiť za prenasledovaného kresťana, k tomu sa dnes uchyľujú nádejní imigranti čoraz častejšie. A úrady im naivne veria. Keď máte peniaze, v krajinách tretieho sveta si môžete kúpiť všetko: falošné doklady alebo pas, falošné osvedčenie o ukončení školy, falošné potvrdenie o náboženskej príslušnosti. Aj z toho dôvodu dnes navštevuje tunajšie katolícke školy množstvo černochov z Afriky a z Karibiku. A toto so sebou prináša neriešiteľné problémy...

Minulý pondelok zatkla torontská polícia 16 mladíkov - černochov a študentov spomínanej školy, pretože napadli bielu spolužiačku. Správa o tom sa rozletela mestom vo forme klebiet, lebo zhrozené vedenie školy, obeť a polícia sa k prípadu odmietali vyjadriť. A keďže prvé správy boli len úryvkovité, fantázia pracovala naplno. Hovorilo sa o surovom znásilnení. Neskôr vysvitlo, že k znásilneniu nedošlo, ale čo sa udialo, to je veľmi vážna záležitosť.

16 dobre živených černochov - obrov, bez dôvodu napadlo biele dievča. Obkolesili ju, zatlačili do kúta, vyhrážali sa jej, posmievali, obchytkávali ju a sexuálne obťažovali. A toto trvalo veľmi dlhú dobu. Aktivisti "za ľudské práva", vžite sa do pozície toho dievčaťa! Tá hrôza z pomyslenia, čo všetko jej môžu urobiť, pocit totálnej bezmocnosti v obkolesení robustných a násilníckych mladých mužov, ktorých sa na škole každý bál. Aj učitelia.

Ako vysvitlo neskôr, k podobným útokom dochádzalo na škole už vyše roka(!), ale nikto s tým nič nerobil. Nik si netrúfol. Nikto nechcel mať nepríjemnosti. A pritom sexuálne neobťažovali len dievčatá, ale dokonca aj chlapcov. Tie útoky sú zachytené na záznamoch bezpečnostných kamier; to je hlavný dôkaz a nepríjemný šľah do očí primitívnym rodičom, ktorí sa opäť raz zachovali tak typicky pre túto rasovú menšinu: namiesto aby brali svojich potomkov na zodpovednosť, vrhli sa štiplavou kritikou na obeť, na ktorej teraz hľadajú charakterové chyby a políciu zase vinia, ako zvyčajne, z rasizmu.

Keď príslušníkov farebných menšín prichytia pri sexuálne ladených zločinoch, tí často argumentujú tým, že ženy si o to priam prosili vyzývavým oblečením alebo správaním. Nie sú schopní pochopiť, že to nie je žiadne ospravedlnenie. Keby mal taký argument platiť, potom by si ani lekári "nemohli pomôcť" a vrhali by sa na polonahé ženy v nemocniciach. Za sexuálnou túžbou je príroda; za to nikto nemôže. Ale človek má aj rozum, ktorý mu vždy napovie, čo môže robiť a čo nie. Inteligencia predstavuje seba-kontrolu!

Keď niekto nevie svoje prirodzené pudy, zvrhlé sklony a túžby ovládať, taký do slušnej spoločnosti nepatrí. Preto sú dnes väzenia v civilizovaných krajinách také preplnené. To nie je len dôsledok nezamestnanosti, biedy a sociálnej nespravodlivosti, ako nás stále presviedčajú "liberáli". Multikulturalizmus má veľmi trpké dôsledky. A najviac naň doplácajú tí, ktorých sa nik nepýtal, či si ho vo svojej spoločnosti želajú mať alebo nie.

___________________________________________

čitateľský príspevok
Použitý zdroj: "Portrayal of sex assault complainant angers activists", National Post (21. 11. 2005), Kanada
http://www.canada.com/nationalpost/news/story.html?id=ec3b1c24-c8fd-4dd0-ad96-5f0c7ec13adc

Diskusia k článku: