Rubrika: Bez prekladu 2007

::prop.sk uvedením článku v žiadnom prípade nesúhlasí a nepodporuje akékoľvek tvrdenie o tom, že holokaust sa nestal.

 
Prinášame vám preklad článku, aby ste videli aké hovädá sa rodia pod slnkom a akí kriminálnici beztrestne dávajú na internet svoje pochybnosti o holocauste. Vyhlasujem hneď na úvod, že ja ako občan Slovenska a obyvateľ Európskej únie, Mordechaj Kapusta, sa s týmito pochybnosťami nestotožňujem a tak ako hovorí zákon o Osvienčimskej lži som presvedčený, že v tábore cez 2. svetovú vojnu zomrelo v plynových komorách 6.000.000 miliónov Židov a možno ďalších 12.000.000 občanov iných národov. Nikdy som nepochyboval, nepochybujem a nebudem pochybovať o týchto číslach.
Preklad prinášam len ako ilustráciu toho, že na svete existujú rasisti, antisemiti, holohlavci (neviete, kde by som lacno kúpil pánsku parochňu, aby ma s nimi nezamieňali?) a iní zločinci, proti ktorým úspešne bojujú Ľudia proti rasizmu so svojimi vkusnými účesmi. Verím, že mladí, ktorí tie ťažké časy neprežili, musia vedieť, čo sa stalo. Nechceme tým nijako spochybniť počet slovenských Židov, ktorých zavraždili nacisti s pomocou Jozefa Tisa, za čo dostal spravodlivý trest a ich potomkovia spravodlivú odmenu. Záverom prológu poznamenávam: „Nie je pravda, že v koncentračnom tábore sa narodil v roku 1944 Fedor Gál. Tam sa predsa ľudia nerodili, tam zomierali.“

„Je najvyšší čas, aby bol nestrannými vedcami, výskumníkmi a učencami uskutočnený medzinárodný výskum skutočných faktov o Osvienčime, ktorý by svedomite a čo najpresnejšie uviedol do súladu históriu so skutočnosťou. Ľudia všetkých národov, náboženstiev a presvedčenia majú na tieto fakty právo. Doteraz, ako to dokumentujú nasledovné údaje, máme k zjednoteniu názorov na pravdu o udalostiach v Osvienčimi za druhej svetovej vojny veľmi ďaleko.

9 000 000
Prameň: Francúzsky dokument Noc a hmla (Night and Fog), ktorý videlo milióny študentov po celom svete ako filmový dokument.

8 000 000
Prameň: Dokument č. 31, 1945, Francúzskeho úradu pre výskum vojnových zločincov (The French War Crime Research Office).

7 000 000
Prameň: Rovnako uvádza Francúzsky úrad pre výskum vojnových zločincov.

6.000.000
Prameň: Uvádza sa v knihe Doktor z Osvienčimi (Auschwitz Doctor) od Miklosa Nyiszliho. Je dokázané, že táto kniha je podvod a zmienený "doktor" nikdy v Osvienčimi nebol. Napriek tomu historici túto knihu často citujú.

5 000 000 až 5 500 000
Prameň: Citované pri súdnom procese proti veliteľovi osvienčimského tábora Rudolfovi Hössovi podľa vraj jeho priznania napísaného po anglicky, jazykom, ktorý neovládal.

5 000 000
Prameň: Uvedené 20. apríla 1978 francúzskym denníkom Le Monde. Znovu citované 23. januára 1995 nemeckým denníkom Die Welt. Le Monde toto číslo 1. októbra 1989 znížil na 1.433.000.

4 500 000
Prameň: Uvedené roku 1945 svedkom u vyššie spomínaného Hössovho súdu.

4 000 000
Prameň: Uvedené v sovietskom dokumente zo 6. mája 1945, oficiálne uznanom Norimberským súdom. Toto číslo bolo uvedené aj 18. apríla 1945 v New York Times, hoci o 50 rokov neskôr - 26. januára 1995 toto číslo New York Times a Washington Post znížili na základe zistenia úradníkov Osvienčimského múzea na 1.500.000. Číslo 4.000.000 odmietli úradníci z Osvienčimského múzea už v roku 1990, ale číslo 1.500.000 bolo oficiálne oznámené poľským prezidentom Lechom Walesom až o päť rokov neskôr, čo s ním osvienčimskí historici prišli poprvýkrát.

3 500 000
Prameň: Citované zo Slovníka francúzskeho jazyka, vydanie z roku 1991 a z úvodu knihy Tri roky v osviemčimskej plynovej komore (Three Years in an Auschwitz Gas Chamber) od Filipa Müllera, napísanou Claude Lanzmannom.

3 000 000
Prameň: Vynútené priznanie Rudolfa Hössa, veliteľa Osvienčimu. Povedal, že tento počet ľudí zomrel v Osvienčimi pred 1. decembrom 1943. Následne citované 7. júna 1993 v Heritage, najčítanejších židovských novinách v Kalifornii, napriek tomu, že už 3 roky predtým znížili orgány Osvienčimského štátneho múzea toto číslo na najmenej 1.100.000 a najviac 1.500.000.

 2 500 000
Prameň: Svedectvo Rudolfa Vrbu (autora rôznych falošných popisov udalostí v Osvienčimi, ktorých podľa svojich tvrdení bol svedkom) zo 16. júna 1961 pred izraelským súdom s bývalým esesákom Adolfom Eichmanom.

2 000 000
Prameň: Leon Poliakov (1951) v Žatve nenávisti (Harvest of Hate); Georges Wellers v Žltej hvizde v časoch Vichy (Yellow Star at the Time of Vichy) z roku 1973; Lucy Dawidowiczová vo Vojne proti Židom (War Against the Jews) z roku 1975.

2 000 000 až 4 000 000
Prameň: Yehuda Bauer vo svojej knihe História holocaustu (History of the Holocaust) z roku 1982. Neskôr v roku 1989 toto číslo sám znížil na 1.600.000.

1 600 000
Prameň: Yehuda Bauer a jeho revízia čísla 2.000.000 až 4.000.000 z roku 1982. Bauer uviedol toto nové číslo 22. októbra 1989 v Jerusalem Post a napísal: „Vyššie čísla boli zanechané už pred rokmi, až na to, že sa to ešte vtedy nedostalo na verejnosť.“

1 500 000
Prameň: Poľský prezident Lech Walesa v roku 1995 oznámil, že Osvienčimské múzeum určilo ako počet obetí toto číslo. Vtedy bolo aj vytesané do pamätníka v Osvienčimi a „nahradilo“ tak číslo 4.000.000, ktoré bolo formálne odmietnuté (a stiahnuté z pamätníka) o päť rokov skôr, v roku 1990. 17. júna 1990 prevzali noviny Washington Times krátky článok z London Daily Telegraph, v ktorom bolo citované „nové“ číslo 1.500.000 ako ho stanovilo Osvienčimské múzeum. Toto nové číslo bolo publikované i v UPI report v New York Post 26. marca 1992. 26. januára 1995 citoval ako Washington Post tak aj New York Times 1.500.000 ako nové „oficiálne“ číslo (citovali predstaviteľa Osvienčimského múzea).

1 471 595
Prameň: Toto číslo uviedol v roku 1983 Georges Wellers, ktorý v roku 1973 tvrdil, že zomreli asi 2.000.000 ľudí.

1 433 000
Prameň: Toto číslo uviedol 1. októbra 1989 francúzsky denník Le Monde, ktorý 20. apríla 1978 uviedol číslo 4.000.000.

1 250 000
Prameň: Kniha Skaza európskych Židov (Destruction of the European Jews) od Raula Hilberga (1985).

1 100 000 až 1 500 000
Prameň: Toto je odhad Yisraela Gutmana a Michaela Berenbauma v ich knihe z roku 1984 Anatómia osvienčimského tábora smrti (Anatomy of the Auschwitz Death Camp). Tento odhad tiež uviedol Walter Reich, bývalý riaditeľ amerického Holocaust Memorial Museum, vo Washington Post 8. októbra 1998.

1 000 000
Prameň: Jean-Claude Pressac vo svojej knihe Osvienčim: technika a prevádzka plynových komôr (Auschwitz: Technique and Operation of the Gas Chambers) z roku 1989. Je zaujímavé, že túto knihu napísal práve kvôli odmietnutiu takzvaných „popieračov holocaustu“, ktorých tak nazývali práve preto, že spochybňovali počty mŕtvych v Osvienčimi.

900000
Prameň: Správa v newyorských židovských novinách Afbau z 3. augusta 1990. 800.000 až 900.000. Prameň: Gerald Reitlinger vo svojej knihe Konečné riešenie (The Final Solution).

775000 až 800000
Prameň: Revidované číslo Jean-Clade Pressaca z jeho knihy z roku 1993 Krematória v Osvienčimi: Mašinéria masového vraždenia (Crematoria of Auschwitz: The Mass Murder‘s Machinery), kde znížil svoje pôvodné tvrdenie o 1.000.000.

630000 až 710000
Prameň: Pressac svoje čísla v roku 1994 znovu znížil; toto je číslo citované v nemeckom preklade Pressacovej knihy z roku 1993 a napísané v originále po francúzsky. Opäť je to podstatne menej ako Pressacov počet 1.000.000 z roku 1989.

135000 až 140000
Prameň: Tento odhad je založený na dokumentoch Medzinárodnej vyhľadávacej služby Červeného kríža. Je známe, že Medzinárodná vyhľadávacia služba Červeného kríža má kompletné registračné dokumenty.

Tie zahŕňajú kompletný súbor prezenčných údajov, do ktorých spadali aj dvojmo vedené denné záznamy o zomrelých. Hoci Medzinárodná vyhľadávacia služba Červeného kríža tieto záznamy vlastní, nikdy oficiálne nezverejnila presný počet zomrelých ani jasne neoznámila, ktoré dokumenty konkrétne má. Rôzni záujemcovia však celkové počty z týchto záznamov získali. „Osvienčimské úmrtné knihy“ zhruba potvrdzujú odhad 135500. Tieto úmrtné knihy sú nemecké táborové záznamy z vojnového obdobia, ktoré koncom vojny ukoristili Sovieti a až do roku 1989, kedy ich uvoľnili pre Červený kríž, boli skryté v sovietskych archívoch.

Úmrtné knihy sa skladajú zo 46 zväzkov a dokumentujú každú smrť v Osvienčimi (každý úmrtný list obsahuje celé meno zomrelého, jeho profesiu a náboženstvo, dátum a miesto narodenia, bydlisko, mená rodičov, čas smrti a príčinu smrti určenú táborovým lekárom). Tieto záznamy sú pre najdôležitejšie roky 1942-1943 takmer kompletné (je tam aj niekoľko zväzkov z roku 1941, ale žiadny z roku 1944 alebo januára 1945 – kedy bol Osvienčim evakuovaný). Osvienčimské úmrtné knihy obsahujú úmrtné listy asi 60000 ľudí, z ktorých bolo asi 30000 vedených ako Židia.

S použitím všetkých dostupných záznamov z rôznych táborov možno odhadovať, že v systéme nemeckých koncentračných táborov zomrelo (v dôsledku všetkých príčin) niečo medzi 400000 až 500000 ľuďmi.

 Klesajúce počty údajných úmrtí v Osvienčimi ilustrujú pamätné dosky. Prvá je doska s číslom 4 000 000, ktorá bola v osvienčimskom tábore od roku 1948 do roku 1989.

Druhá je terajšia doska, ktorá počet obetí dramaticky zredukovala na súčasný počet 1 500 000. Počet úmrtí v Osvienčimi klesol o ohromujúcich 2 500 000, ale legendárne číslo 6 000 000 zostáva nezmenené."

_____________________________________________

Zdroj:
http://mordechajkapusta.blogspot.com/
viď tiež:
http://zvedavec.org/clanky_2181.htm?rok=2007
The Numbers Decline, The Controversy Increases