Rubrika: Slovensko 2007

            Opäť som chytil do rúk časopis našej neokominterny .týždeň (26/2007). Tak mi treba. No ale povedzte, kde sa dozviem takrečeno z prvej ruky, ako vyzerá svet z pohľadu absolútnej avantgardy pokroku? A to dokonca tej jedinej „pravej“? Ale nebudem ich titulovať žiadnymi nevhodnými termínmi, ako niektorí moji známi - boľševici, spolupracovníci a podobne - ešte by mohli predvádzať svoje rozhorčenie, určite pravé a nefalšované. Radšej ich pre potreby tohto článku nazvem „zasvätení“. Do čoho, to oni vedia určite lepšie než ja, takže by nebolo namieste, keby som tu začal predvádzať svoje amatérske dohady.

Keďže pôjde aj o KDH, uznáte, že práve takéto slovo má tú akurátnu farbu. Pretože hneď úvodník je priam plačom Jeremiášovým nad KDH, ktorý v čísle pokračuje „analytickým“ rozborom situácie po voľbách na prešovskom sneme. Presne podľa hlavného nadpisu na obálke, ináč mimoriadne optimistického: „Koniec KDH“. Isteže, naša radosť sa drží v medziach, pretože s tvrdeniami našich médií už máme svoje skúsenosti. Ale aspoň sa na to dobre pozrieme. No keď si to človek všetko prečíta, zistí, že podstata tragédie spočíva v tom, že ľudia na sneme si volili, ako sa im chcelo. Čo je samozrejme smrteľný hriech. Toto predsa nie je demokracia, toto je chaos!

Na našich „zasvätených“ demokratoch ma vždy najviac fascinuje, že oni jediní vedia „ako sa má voliť“. Dokonca veľmi presne. Kam na to chodia? Čo keby aj ostatnej zadubenej verejnosti aspoň naznačili smer, kde leží ten hlavný prameň čistej pravdy a poznania? Akonáhle sa tak nevolí, je nad slnko jasné , že je to vlastne koniec demokracie. A teda aj pokroku, ľudských práv, tolerancie a za rohom už určite vystrkuje hlavu hydra antisemitizmu. Čítam však ďalej a žasnúc sa dozvedám, že ten veľký príbeh KDH, strany „jasne hodnotovo ukotvenej“ a s „veľkou minulosťou“, „jeden z mála hrdých príbehov v našej ponovembrovej politike“ stál na nejakých čudných základoch.

Odrazu zisťujem, že veľká časť vedenia KDH, ba vlastne skoro všetci, ktorí tam predsa nie sú odvčera a na ktorých aj .týždeň donedávna poznal len pochvalné slová, sú vlastne „nevýrazní“, „prázdni“, „nuda zakomplexovaného priemeru“, „neschopní“ ba dokonca „beztvarí a nemohúci“.

A čo je ešte horšie, aj členská základňa je nejaká čudná, ba dokonca - apage satanas - sú tam aj nejaké „regionálne záujmové skupiny“! Veď múdre vedenie, na čele s tým pravým vodcom, vie predsa najlepšie čo je treba pre blaho ľudu a pokroku. No vedenie, len si to predstavte, nemá silu “na tlmenie chúťok regionálnych bosov“. Toto je nejaká demokracia?

Veď to je Sodoma a Gomora! Samozrejme, všetko by bolo ináč, keby tá „zakomplexovaná a nemohúca“ základňa pochopila svoju „oportunistickú“ obmedzenosť, spamätala sa, a volila toho Jediného a Najsprávnejšieho vodcu, Vladimíra Palka. Hodnoty by sa opäť ukotvili, ba ešte pevnejšie a hrdý príbeh veľkého boja za slobodu by mohol pokračovať. A tí istí ľudia by odrazu opäť boli „odvážni“, „plní ideálov a energie“ a aj „banálne nápady tých dole“ by zrazu mali celkom iný cveng.(Hoci, paradoxne, viacerí si myslia, že bolo by ozaj lepšie, keby boli zvolili za predsedu V. Palka. Takto by táto strana, ktorá tu napáchala nedozerné škody a už len zavadzia, rýchlejšie zmizla z politickej scény. No teraz sa zase o kúsok predĺži ich agónia.)

Takto pre „zasvätených“ zostala jediná drobná útecha - podpredsedom strany sa stal „nad panujúci priemer vyčnievajúci Lipšic“, ktorý jediný „by mohol KDH vrátiť tvár“. Nečudo, človek, ktorý sa preslávil fanatickým českým nacionalizmom a ktorého starý otec bol generálom NKVD je prirodzeným favoritom našich postsúčasných postmoderných postboľševických postdemokratov.

Ale v boji za skutočnú demokraciu nemôže stáť nikto bokom. Mne sa veľmi páči, ako sa do boja za sväté ideály tej „pravej“ demokracie zapojili aj naši ufológovia. Ešte raz odporúčam zobrať si do ruky .týždeň č.26 a nalistovať stranu 6. Viem, viem, je leto, človek so sebou nenosí rukavice, ale tentokrát to určite stojí za to, aj keby ste si potom mali hodinu drhnúť ruky Solvinou. Je tam totiž podobizeň páchateľa, ktorý mal zaútočiť na Hedvigu Malinovú. H.R.Giger by to nevymaľoval krajšie. Takúto tvár som naposledy videl v televízii, keď ukazovali tajné zábery zostrelených ufónov niekde pri New Mexico, či v Kalifornskej púšti.

Tieto filmové zábery vraj unikli z Pentagonu. No zrejme nielen predvádzaný film, podľa obrázku na strane 6 im evidentne unikol aj jeden z posádky lietajúceho taniera. Na tom filme mal síce trochu špicatejšie uši, no keď plastické operácie hravo zvládajú už aj ľudia, čo je to potom pre mimozemšťanov s ich technológiami!

Čo mňa mimoriadne teší na celej záležitosti je, že týmto sa Slovensko definitívne etablovalo z periférie priam do centra svetového diania. Aj vďaka našim ufológom. Teraz si môžeme hrdo povedať - už aj mimozemšťania nás zobrali na vedomie! Hoci aj keď nie s práve najčistejšími úmyslami. Ale v psychike E.T., či - zostaňme radšej pri slovenskom termíne - mimozemšťana, sa zatiaľ celkom spoľahlivo neorientujú ani tí najvychytenejší ufológovia. Čo však predsa len môžme trochu predpokladať, sú ich mimozemské schopnosti.

Pre takého ufóna evidentne nie je žiadnym problémom telepaticky vsugerovať nevinnej obeti aj tie na prvý pohľad najnezmyselnejšie konania, či telekineticky preniesť jej vzorku DNA na tie najodľahlejšie predmety. Ale keďže nie som odborník v tejto oblasti., nejdem sa púšťať do neoverených špekulácií. V tých budú, dúfam, vďačne pokračovať naši ufológovia a budú nás na pokračovanie informovanosť aj o tých najneuveriteľnejších novinkách celej kauzy.

_____________________________________________

Ján Zborovčan

Diskusia: