rubrika: blízky východ 2009

Už roky pestujú naše médiá klišé, že len v arabských krajinách sú ženy ešte stále spoločensky diskriminované a o Izraeli píšu ako o jedinej demokracii na Strednom Východe.

Nechýbajú ani hlasy, že by Izrael mal byť prijatý do EÚ. Objektívny pozorovateľ však musí uznať, že táto krajina má k demokracii ešte ďaleko. Je to štát, ktorý je oficiálne definovaný príslušnosťou k náboženstvu, kde posledné rozhodujúce slovo má stále ešte armáda a tajná služba Mossad a ženy povinne slúžia v armáde, kde existuje tvrdá diskriminácia na religióznom základe odobrovaná úradmi.

Kategória ultraortodoxných Židov, so svojou natalitou blízkou Palestíncom, čoraz viac dominuje v izraelských mestách. Už svojim oblečením sa vymedzujú oproti súčasnej spoločnosti. Povinnosťou každého ultraortodoxného muža je celoživotné štúdium svätých kníh. O zabezpečenie rodiny sa preto majú starať rodinní príslušníci, predovšetkým pracujúca manželka, sponzori a spoločnosť. Panuje tam prísna sociálna kontrola a sloboda názorov skoro neexistuje. 

Speváčky pri mestských slávnostiach sú zakázané, nekóšer čokoládové tyčinky tiež  a  "neslušné " ženy sú terorizované: ultrazbožní Židia určujú stále viacej verejný život v Jeruzaleme. Najnovšie zariadenie: delenie podľa pohlavia v autobusoch. Sekulárni Izraelčania sú zdesení.

Ženy musia nastupovať zadnými dverami, sedieť môžu len v zadnej časti autobusu: jedna, minulý štvrtok zriadená autobusová linka v Jeruzaleme so striktným delením podľa pohlavia provokovala hnev Ministerstva dopravy. Sekulárni Izraelčania len krútia hlavou.
Nová linka, ktorá predovšetkým spája mestskú štvrť obývanú ultraortodoxnými Židmi s Murom nárekov v starom meste, je prevádzkovaná súkromnou firmou. Objednávka prišla od  "Výboru rabínov pre otázky transportu": Títo nábožní to považujú za odporujúce mravom, ak sa nepríbuzní muži a ženy v autobuse navzájom priblížia. Štátna autobusová linka Egged odmietla autobusy často používanej linky č.2 rozdeliť, podľa vôle ultraortodoxných, na priestory pre mužov a pre ženy.

Na menej frekventovaných linkách, ktoré nevedú cez turistické centrum Jeruzalema, štátna firma Egged už pred rokmi súhlasila s tým, že miesta na sedenie v zadnej časti autobusov sú rezervované pre ženy. Či tieto aj využijú, zostáva ženským cestujúcim na vlastné uváženie. Stále znova dochádza k incidentom, pri ktorých ženy, ktoré nechcú akceptovať, byť vykázané do zadnej časti vozidiel, sú náboženskými fanatikmi urážané a napádané. U týchto, teraz na linke č. 2 premávajúcich alternatívnych autobusoch, je rozdelenie obligatórne – a jazda je gratis. Pre Egged sú tým tieto súkromné transporty nežiaduca konkurencia. "Je neuveriteľné, že tieto agresívne pirátske linky operujú v Jaruzaleme", sťažoval si hovorca dopravného podniku v pondelok. To nezodpovedá nárokom jednej dobre organizovanej západnej krajiny.
Sekulárna väčšina si v súčasnosti odreagováva svoju  zlosť na internetových fórach a v tele-víznych reláciách nad útokom ultraortodoxných, ktorých v hebrejčine volajú "Haredim". Pomery v Jeruzaleme sa zhodujú stále viacej s tými v Saudskej Arábii a Iráne, znie hlas kritikov.

Trvalý konflikt o mravy a normy 
Debata o autobusoch je nový vrchol v hádke medzi izraelským zbožným obyvateľstvom a tými, ktorí sa nechcú riadiť náboženskými normami. Predovšetkým hedonistická mládež v  Tel Avive by rada žila v sekulárnom štáte, kde rozhoduje mestská rada a nie rabinát, ktorý má nadvládu nad všetkými otázkami rodinného práva. Avšak Izrael sa definuje ako židovský štát, kde v čase sabbatu ustáva verejná doprava a výťahy v hoteloch stoja na každom poschodí: tak nemusia zbožní hostia zatlačiť žiadny gombík. Vyvolanie lektrického impulzu platí podľa náboženského práva ako práca a tá je v sabbate zakázaná.

Mimoriadne nápadný je trvalý konflikt v Jeruzaleme: ultraortodoxné obyvateľstvo v svätom meste každým rokom pribúda, ich normy a mravy dominujú stále viacej vo verejnom živote. Sekulárni Izraelci sa cítia vylúčení a pod poručníctvom. Supermarket na roku už viac nevedie sekulárne noviny a vybral z ponuky čokoládové tyčinky, pretože neboli kóšer, sťažuje si Uri Orbach, novinár a poslanec Knessetu za pravicovo-nacionálnu stranu "HaBayit HaYehudi" v jednom dospeve na rodné mesto. Z dôvodov ohladu na náboženské publikum, nesmú viac ženy spievať na kultúrnych podujatiach, ktoré sú organizované mestom. Orbach z toho vyvo-dil dôsledok a preto preč: "už jeden rok nežijem viacej v Jeruzaleme", hovorí novinár.

Orbach s tým nie je sám: asi 60.000 zväčša mladých, úspešných nenáboženských, opustili podľa údajov novín "Haaretz" v minulých piatich rokoch Jeruzalem. Späť zostávajú tí zbožní, z ktorých mnohí svoj život venujú štúdiu svätým rukopisom a nepracujú. Aj preto žije jedna tretina jeruzalemských rodín pod hranicou chudoby, v Tel Avive je to len 11 %, píše "Haaretz". "Haredimovia" sa čoraz viacej separujú od zbytku spoločnosti, medzi iným aj cez svoj vlastný vzdelávací systém. V siedmych rokoch bude počet žiakov od 6 do 14 rokov trikrát vyšší v ultraortodoxných jeruzalemských súkromných školách, ako detí v štátnych školách, píše "Haaretz".

V novembri minulého roku dúfali ešte mnohí sekulárni Jeruzalemčania, že trend k náboženstvu je prelomený: potom, čo päť rokov predsedal svätému mestu ultraortodoxný starosta, zvíťazil vo voľbách pravicovo-nacionálny obchodník Nir Barkat. Denník "Maariv" slávil jeho úspech ako "historický okamih". Barkat zastaví pochod ultraortodoxných, proro-kovali izraelskí komentátori.
Teraz musia vziať na vedomie, že aj tie prvé autobusy jazdia podľa cestovného poriadku ultraortodoxných. 

Autorka: Ulrike Putz
ULTRAORTHODOXE IN ISRAEL -Frauen müssen im Bus zur Klagemauer hinten sitzen
http://www.spiegel.de/politik/ausland/0,1518,615024,00.html