Monsanto je proces získavania a patentovania najnovšej technológie, známej pod názvom "terminator technology". Táto technológia predstavuje pre ľudstvo značnú hrozbu. Ak sa použije vo veľkom, nevyhnutne povedie k hladu a vyhladovaniu celého sveta.
Miliardy ľudí na planéte podporujú farmárov, ktorí si ponechali semená a sadia ich druhý krát budúci rok. Posadia semená. Vyrastie úroda. Všetky semená z úrody sú potom opätovne sadené ďalší rok. Mnohí farmári si nemôžu dovoliť kupovať nové semená každý rok a opätovné sadenie je nevyhnutnou súčasťou hospodárskeho cyklu. Toto je spôsob, ktorý sa úspešne používal tisíce rokov.

Pomocou technológie Monsanto Terminator farmárovi predajú semená na sadenie. Tieto semená sú však geneticky upravované spôsobom, že keď príde čas úrody, všetky nové semená týchto plodov sú sterilné. (mŕtve, nepoužiteľné) Toto núti farmárov, ak chcú naďalej farmárčiť, platiť každý rok za nové semená.

V bohatých krajinách stovky miliónov ľudí sa spoliehajú na plodiny, ktoré vypestuje ich región. Ak na týchto farmách začnú používať technológiu Monsanto a nebudú si môcť dovoliť kúpiť geneticky upravované semená každý rok, mnohí ľudia z týchto regiónov budú hladovať. Za normálnych okolností môžu plodiny priviesť z iných regiónov. Ak však tieto tiež používajú túto technológiu, budú mať podobné problémy.

"Je to veľmi nebezpečné," vraví Hope Shand, "polovica farmárov na svete je chudobných a nemôže si dovoliť kupovať semená každý rok, títo farmári však poskytujú 15 až 20 % svetových zásob a priamo kŕmia najmenej 1.4 miliardy ľudí - 100 miliónov v Latinskej Amerike, 300 miliónov v Afrike a 1 miliardu v Ázii. Títo farmári sú závislí na svojich schopnostiach prispôsobiť sa podmienkam."
Ešte horšia je však skutočnosť, že geneticky upravované plodiny môžu ovplyvniť iné plodiny. Ak je raz táto technológia použitá v určitom regióne, sterilitu môžu získať aj plodiny, ktoré neboli geneticky upravované a urobiť tak celý región sterilným.
http://www.ethicalinvesting.com/monsanto/terminator.shtml

Vlani som predvídal, že ak nepríde k náprave, budeme svedkami veľkého zhoršenia farmárskej krízy. Odvtedy sa už 22 tisíc ďalších farmárov vzdalo svojich fariem.
V priebehu posledného desaťročia sa priemerný čistý príjem kanadského farmára (s ohľadom na infláciu) znížil o polovicu. V Saskatchewane klesol dokonca až o 90 %; príjmy vlani predstavovali len 10 % z príjmov v roku 1989. Vidiek sa vyľudňuje, koľajnice sa vytrhávajú, sýpky sa búrajú a vidiecke komunity sú zdevastované.

Federálny minister poľnohospodárstva nedávno vyhlásil, že každý farmár, ktorý má nižší ročný príjem, než 75 tisíc, by sa "mal rozhodnúť". To teda značí, že viac než polovici farmárov, čo sa ešte držia vravia, aby sa farmárčenia vzdali, čo potom premení kanadský vidiek na pustú zónu len s gigantickými priemyselnými farmami.

Kanadskú poľnohospodársku politiku nemožno popísať inak ako úpadkovú. Liberálom sa podarilo úplne zlikvidovať poľnohospodársky výskum a podporné systémy, urobiť farmárov bezmocnými a znevýhodniť ich na svetových trhoch. Aby trochu stlmili protesty, vláda im teraz dáva šeky, ktoré predstavujú len malý zlomok toho, čo strácajú likvidáciou podporných systémov. Vláda je pritom pod tlakom Európanov i Američanov, ktorí sa bez účinku dožadujú, aby farmárom prestala dávať subvencie. Namiesto aby sa ponosovala na konkurenciu, mala by okamžite obnoviť podporné systémy a ubezpečiť konkurenciu a obchodných partnerov, že tá obnova bude časovo rozfázovaná a zosúladená so znižovaním z ich strany. Takáto akcia by dostala farmárov znovu do sedla a mohli by znovu obrábať pôdu a Ottawe by to dodalo silu a obstála by na medzinárodných rokovaniach.

Argumentovanie ministerstva financií, že Kanada nemá šancu čeliť konkurencii Európy a Spojených štátov, neobstojí. Kanada si historicky udržiavala popredné postavenie vo svetovom poľnohospodárskom systéme, vrátane dlhodobých dohôd o preprave a to bez toho, aby sa pritom ruinovali finančné prostriedky krajiny.
Pokiaľ ide o zdravie a bezpečnú, zdravú potravu, vo svete sa rozmáha protest proti geneticky upravovaným potravinám (GM). Európa už nedováža GM obilniny, určené ku konzumácii; aj iní zákazníci sa vytrácajú. Ale Kanada napriek tomu vydáva státisíce miliónov dolárov na propagovanie geneticky upravovaných potravín (GMO), na úkor ostatých poľnohospodárskych výdavkov.

Keďže sa toľko propagovala Monsantova upravovaná repka olejná, takmer dve tretiny repky z prérijných provincií sú teraz trasgenetické. Vzájomné opeľovanie medzi touto a prirodzenou repkou nakazilo celú zásobu, čo malo potom za následok stratu európskeho trhu a pokles ceny kanadskej repky olejnej.
Keďže Kanada nadšene investovala do GM projektu, je teraz tretím najväčším výrobcom geneticky upravovaných plodín, čo je výrobok, ktorý má čoraz menej a menej záujemcov. Toto nezodpovedné presadzovanie pochybnej technológie má svoje negatívne dôsledky.

Brazília, napríklad, nikdy nedovolila rozšíreniu GM semien vo svojej krajine, a tak teraz ponúka svoje výrobky ako geneticky neupravované a má na trhoch veľký úspech.
Keď zákazníka ignorujú, to má potom veľmi negatívny dopad, a predsa federálna vláda plánuje predstaviť GM pšenicu na náš svetoznámy pšeničný trh, čo len znásobí odpor zákazníkov a dôsledky na trhu budú potom katastrofálne. Farmárske organizácie po celej severnej Amerike, vrátane Kanadskej pšeničnej rady (Canadian Wheat Board), žiadajú, aby GM pšenicu radšej komerčne nezaviedli, kým naši zázazníci nebudú signalizovať, že ju budú kupovať. Vláda, ako sa zdá, je pevne rozhodnutá toto priemyslu vnútiť.

Vďaka početným činiteľom: možnosti obstáť, rastúcemu uvedomeniu zdravotného risku, pokiaľ ide o zákazníkov, BSE (chorobe šialených kráv) a rozmáhajúcim sa problémom, ktorým čelí priemyselné poľnohospodárstvo, najrýchlejšie rozmáhajúcim sa sektorom poľnohospodárstva v západnom svete (20 až 40 percent ročne) sa teraz stáva pestovanie a konzumácia organických výrobkov.

Organické poľnohospodárstvo, čo značí výrobu potravín bez otravných chemikálií, herbicídov, pesticídov, umelého hnojiva a genetickej úpravy, má tú výhodu, že nespôsobuje toľko škôd prostrediu, pôde, ani zdraviu konzumenta. (U zvierat, chovaných organicky, sa nikdy nevyskytla choroba šialených kráv.) Pritom náklady organického farmára sú oveľa nižšie a výroba prináša ďaleko vyšší zisk. Ale napriek rastúcemu do-pytu vo svete, v Kanade niet žiadneho výskumu a propagovania, pokiaľ ide o túto oblasť. Niet tu dokonca ani len náznak obratu k organickej poľnohospodárskej kultúre v celej našej krajine.

Je nutná veľmi rýchla reorientácia a prispôsobenie sa poľnohospodárskej politiky, založenej na dopyte konzumenta a na dlhodobej návratnosti. To značí okamžité moratórium na to pripravované predstavenie geneticky upravovaných potravín, odstránenie geneticky upravenej repky olejnej, sóje, kukurice a zemiakov, vypracovanie programov postupného prechodu na organickú výrobu, sponzorovanie výskumu, orientovaného na problém nechemického poľnohospodárstva a rozsiahle a účinné predstavovanie kanadských nechemických a geneticky neupravovaných potravinových výrobkov na nedočkavých trhoch. Také kroky, kombinované so znovuobnovením našej poľnohospodárskej podpornej infraštruktúry, budú mať potom v dlhodobom kontexte veľmi pozitívny dopad a postavia poľnohospodársky sektor opäť na nohy.

David Orchard
National Post, 27. marca 2001