:: www.prop.sk
:: ww.protiprudu.info

CITÁTY
 

USA pripravujú vojnu proti samým základom našej civilizácie

04.08.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 

Ján Halušic vyštudoval arabistiku a angličtinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a od 80. rokov pôsobil striedavo v Líbyi, Iraku, Sýrii a ďalších arabských krajinách ako tlmočník a neskôr aj ako diplomat. V súčasnosti pracuje na odbore európskej integrácie Ministerstva pôdohospodárstva SR v Bratislave ako projektový manažér.

Čo vás ako občana, ktorý strávil za posledné dve desaťročia takmer desať rokov vo viacerých arabských krajinách vrátane ročného pracovného pôsobenia v Iraku, znepokojuje na súčasnej situácii?
– Už niekoľko týždňov celý svet mimoriadne intenzívne traumatizuje nepresvedčivá, a musím povedať účelovo demagogická rétorika súčasného prezidenta USA G. W. Busha ako prezentovanie dôveryhodných faktov americkými špionážnymi satelitmi, prípadne informácie ich spravodajských služieb a tých spravodajských služieb, ktoré sú ochotné takéto objektívne, hodnoverné informácie poskytnúť. Priznám sa, celková atmosféra, ktorá sa vytvorila po teroristických útokoch na dva newyorské mrakodrapy v septembri 2001, mi navodzuje predstavu čias starovekého otrokárskeho Ríma na prelome tisícročí. Dnes, dvetisíc rokov po barbarskom a pohanskom pohŕdaní človekom – jeho právami a dôstojnosťou, ktoré mu pred Ježišom z Nazaretu priniesol v 8. storočí pred Kristom aj obyvateľ tohto civilizačného pásika ľudskej planéty, ktorý sa necelých päťdesiat rokov volá Iracká republika, bol aj predok dnešných Iračanov; teda aj ich prezidenta Saddáma Husajna. Vtedy sa tento úzky pásik zeme medzi dvoma riekami – Eufratom a Tigrisom – volal Ráfidajn, čo neskoršie starovekí Gréci preložili doslova do svojho jazyka a stala sa z neho Mezopotámia. Tu, sumerský vládca – prvý „zákonodarca“ v histórii tejto planéty, kráľ Chammurapi, ktorému už „nevyhovovalo“, aby sa jeho „poddaní“ stále zabíjali, okrádali, ničili si príbytky a hodnoty a zabíjali navzájom svoje ženy a deti, zostavil prvý kódex právnych predpisov, ktoré fyzicky jestvujú zapísané na hlinenom valčeku a vznikli takmer o tritisíc rokov skôr ako sa narodil 43. prezident USA G. W. Bush a všetci podporovatelia jeho nedomysleného vojnového dobrodružstva, ktoré by sa dalo ešte „ospravedlniť“ pred onými tromi tisíckami rokov. Tu, kde korene spravodlivosti pre „všetkých“ majú svoj začiatok, bude čo nevidieť vojnový „bes“ aký nemá v histórii planéty Zeme obdobu. Obdobu preto, lebo „duch“ Chammurapiho spravodlivosti tu od „stvorenia“ sveta drieme ako nečasovaná bomba v dušiach celých generácií obývajúcich tento bohatý na ropu, a preto pre nejedného dobrodruha zaujímavý „pásik“ zeme.

Spomenuli ste oblasť Stredného východu na prelome tisícročí, mysleli ste tým niečo konkrétnejšie?
– Áno, myslel som na celkom konkrétnu vec: vieru. Viera sa stala „zbraňou“ od momentu ukrižovania Ježiša Nazaretského starožidovskými náboženskými „ideológmi“, zmyslom a nádejou miliónov ľudských bytostí zbavených akéhokoľvek práva vyjadriť a presadiť svoju vôľu, svoj názor, svoje ašpirácie na svoje špecifické miesto v spoločnosti, v ktorej musia prežiť svoje pozemské jestvovanie. Dnes, v tomto „konflikte“ – útoku na Irak, vidím takúto vôľu len ojedinele. Pretŕča sa vôľa chamtivých predstaviteľov korporatívnych spoločností – hlavne naftárskych – a paranoických stratégov stále vytvárajúcich nové a novšie mapy svojich svetových mocenských záujmov. V týchto súvislostiach až dojímavo pôsobí „expedícia“, ktorá sa v nedávnych dňoch vydala na cestu do Iraku, pretože ako odkázala obyvateľom celého sveta jedna z jej účastníčok, radšej zomrie, lebo nechce žiť v nespravodlivom a nedemokratickom svete! Je plamienkom v súčasnej celosvetovej spoločenskej tme, ktorú ovládajú materiálne záujmy pred korektným zápasom s „duchom“, s ktorým môže „zápasiť“ vďaka tomu, že človek bol obdarený aj inteligenciou a mozgom, aby rozmýšľal. Ukazuje sa, žiaľ, že starozákonný patriarcha Mojžiš mal pravdu. Tí, ktorí uctievajú „zlaté teľa“ – teda uprednostňujú materiálne veci pred „nemateriálnymi“, sú slabej viery, respektíve neveria v nič iné len v to „zlaté teľa“. A to je vždy zdrojom „nedorozumení“: krádeží, vraždenia, vojen a všakovakých iných konfliktov. Posledné udalosti na Slovensku ukazujú, že aj naša krajina pôjde skôr touto cestou!

Už niekoľkokrát ste spomenuli ropu, o ktorej si viacerí myslia, že je oným „motívom“ pripravovaného útoku na Irak. Akú úlohu podľa vás zohráva ropa v prípadnom konflikte a či je silnejším motívom ako údajná jednostranná podpora USA štátu Izrael?
– Aby sme správne porozumeli „postaveniu“ ropy v celkovej stratégii, ktorú všetci spomínajú, čo si myslia, že môžu „urobiť dieru do sveta“, musíme sa vrátiť do čias krátko po skončení 2. svetovej vojny. (Pripomeňme si, že aj tá – na rozkaz „nadľudí“, tiež sa usilujúcich o svetovládu – pripravila o pozemský život približne 30 až 35 miliónov ľudských tvorov vrátane šiestich miliónov židov.) Po tejto, dovtedy najkrutejšej celosvetovej humanitárnej katastrofe, z „pekných“ slov, z ktorých diplomati vytvorili v roku 1945 Chartu Spojených národov, sa počas jej polstoročnej existencie aplikovalo do života národov bolestivo málo. Zakrátko po vzniku vojenských zoskupení: Varšavskej zmluvy a NATO, začali obe strany realizovať ku koncu vojny „narysované“ hranice svojich vplyvov a záujmov. Ako vieme, obe strany mali približne rovnaké strategické ciele; po „revolúciách“ v strednej a vo východnej Európe v deväťdesiatych rokoch mohla však v ich realizácii pokračovať len jedna z nich. Strategické posty v administratíve USA postupne ovládli od 60. až 70. rokov predstavitelia intelektuálneho prúdu spisovateľov, politických komentátorov v tlačených i elektronických médiách, politických „aparátnikov“, ale aj akademicky vzdelaných ľudí – tzv. neokonzervatívcov. Niektorí z nich spočiatku aj boli socialisti, väčšina však bola protisovietsky naladená kvôli postoju Moskvy k židovskému etniku a postupu bývalého ZSSR voči samotnému štátu Izrael. Všeobecne možno charakterizovať neokonzervatívcov ako ľudí, ktorí vidia svet čiernobielo. Podľa nich sú buď len dobrí alebo zlí, a z taktických dôvodov nepripúšťajú možnosť kompromisu. Ich rétoriku možno objaviť aj vo vyjadreniach súčasného prezidenta Busha. Z čias studenej vojny do nového tisícročia preniesli „prerobenú“ konštrukčnú paradigmu „ríša zla“, ktorou bol ZSSR.

Myslíte si, že došlo k preneseniu paradigmy boja proti „ríši zla“ na iné krajiny?
– Po septembrových útokoch na New York a Washington sa z tejto paradigmy stala „axis of evil“ – os zla; teroristi sú podľa tejto „logiky“ „tí, ktorí robia zle“ (anglicky evildoers). Pričom označenie os zla 0 „axis of evil“, znamená zároveň v ich vnímaní varovanie ostatným národom: „Ste s nami, alebo proti nám!“. Prirodzených spojencov majú v bankovom sektore, obchode a strategickom priemysle. Úzke vzťahy spolupráce nadviazali s Benjaminom Netanjahuom počas vlády amerického republikánskeho prezidenta Ronalda Reagana. Netanjahu mnohých z nich pozval na pracovnú konferenciu do Jeruzalema, kde mali navrhnúť ako ukončiť „fixáciu demokratov (t. j. predstaviteľov Demokratickej strany USA) na ľudské práva“ a nahradiť ju kampaňou proti teroru ako prevládajúcej zahraničnopolitickej doktríne USA. V súčasnosti má táto skupina neokonzervatívcov, ktorá pozostáva z väčšej časti z príslušníkov asi šesťmiliónového židovského etnika žijúceho v USA, 52 nátlakových lobistických organizácií, ktoré zastrešuje Výbor pre americko-izraelské verejné záležitosti (American Israel Public Affairs Committee – AIPAC). Táto 60- tisícová strešná organizácia pod vedením Malcolma Hoenleina je taká vplyvná, že dokázala presvedčiť vyše 90 % senátorov a asi rovnaký počet predstaviteľov Snemovne reprezentantov v Kongrese USA, aby vždy a za každých okolností hlasovali v OSN a všetkých medzinárodných organizáciách v prospech záujmov štátu Izrael. Nech by spáchal akýkoľvek zločin, dopustil sa akéhokoľvek priestupku proti medzinárodnému právu! Preto môže Izrael ako jediný štát na svete neplniť rozhodnutia OSN. Tel Aviv takto „dlhuje“ svetu splnenie viac ako 50 rozhodnutí rezolúcií.

Neokonzervatívci teda chcú ovládnuť svet?
– Posledný post, ktorý potrebovali neokonzervatívci ešte obsadiť, aby mohli začať realizovať svoj dlhodobo pripravený plán na ovládnutie celého sveta, bola pozícia prezidenta USA. Potvrdzuje to aj vyjadrenie už posledného prezidenta USA: „Musíme bojovať proti nepriateľovi, narušiť jeho plány a postaviť sa proti tým najhorším hrozbám skôr ako vzniknú. V tomto svete, do ktorého sme vstúpili, jediná cesta vedúca k bezpečnosti je cesta aktívnych činov. A tento národ bude konať,“ prezident G. W. Bush dňa 1. júna 2002 v prejave na vojenskej najprestížnejšej akadémii vo West Pointe. Týmto cieľom pán prezident slúžil ešte skôr ako mu v januári 2000 pomohli tí, ktorí potrebovali práve takého kandidáta ako je on, dostať do prezidentského kresla.
Sunday Herald (škótsky denník) v septembri 2002 vo víkendovom vydaní informoval o plánoch prezidentského kandidáta G. W. Busha vojensky zabezpečiť „zmenu režimu“ v Iraku dva mesiace predtým než sedel v prezidentskom kresle! Tieto plány odrážali východiská tajného dokumentu Prebudovanie obrany Ameriky: stratégia, vojenské sily a zdroje, ktorý v tom istom mesiaci dokončila a prezentovala verejnosti pravicovoorientovaná skupina ľudí zo záujmovej skupiny „think-tank“ označovaná ako Projekt pre nové storočie Ameriky (PNAC, Project for the new American Century). Prípravu 90-stranového dokumentu koordinoval Dick Cheney (Bushov súčasný viceprezident), Louis Libby (terajší náčelník generálneho štábu), Donald Rumsfeld (minister obrany v jeho vláde), Paul Wolfowitz (Rumsfeldov námestník) a Jeb Bush (prezidentov mladší brat; v súčasnosti guvernér Floridy). Dokument sa mal stať záväzným „plánom na zachovanie globálnej prevahy USA, plánom na zabránenie vzniku konkurenčnej veľmoci a návodom na vytvorenie systému vnútornej bezpečnosti v súlade s americkými princípmi a záujmami“.
Dokument nezabudol ani na oblasť Stredného východu, teda Iraku a Perzského zálivu: „USA sa usilujú desaťročia o to, aby zohrávali trvalejšiu rolu v bezpečnosti regiónu Perzského zálivu. Kým nevyriešený konflikt s Irakom poskytuje okamžité ospravedlnenie, potreba prítomnosti oveľa významnejšej americkej sily v zálive evokuje riešenie režimu Saddáma Husajna.“ Aby sme nezabudli, patrí sem aj superultra jastrab Richard Pearl – poradca oboch dvoch spomenutých najvyššie postavených mužov v hierarchii armády USA, a nemožno nespomenúť Condoleezzu Riceovú – poradkyňu prezidenta G. W. Busha pre otázky národnej bezpečnosti, s akademickou minulosťou, ale aj s prepojením na naftárske spoločnosti. Samozrejme, skupina je oveľa početnejšia, nemožno tu však vymenovať všetkých, ktorí sa snažia prispieť svojím malým dielom k storočiu Ameriky. Patria sem aj vplyvní sionisti a veľmi špecifické postavenie v tejto spoločnosti najmocnejších USA vo vláde prezidenta Busha má hnutie kresťanskej pravice.

Chcete tvrdiť, že cirkev v USA má taký vplyv na vládu najmocnejšej krajiny sveta, že je schopná ju, napríklad, presvedčiť o „zlých“ úmysloch moslimov? Hoci málokto vie, že židia, kresťania aj moslimovia sa modlia k tomu istému Bohu.
– Hnutie kresťanskej pravice vzniklo ako reakcia na antikultúrne prúdy v 60. a 70. rokoch v USA a jeho predstavitelia sa zamerali v prezidentskej kampani v roku 1988 na vnútropolitický spoločenský fenomén, ktorý označili ako „morálny úpadok“. Vyzývateľom vtedajšieho prezidentského kandidáta – viceprezidenta Georgea W. Busha bol televízny kazateľ Pat Robertson s celoštátnou sledovateľnosťou. Jeho úspech v mobilizácii kresťanských konzervatívnych voličov ho po voľbách viedol k založeniu politickej organizácie nového typu, ktorú nazval Kresťanská koalícia. Hnutie v polovici 90. rokov ovládlo aparát Republikánskej strany v 17 z 50 štátov únie. Hoci aj v tých ostatných mali nezanedbateľný vplyv. Ďalšou etapou politickej kariéry televízneho kazateľa Robertsona a jeho „spolupracovníkov“, bol pokus o odklon nábožensky orientovaných konzervatívnych kresťanov s ich „teologickou agendou“ na politickú dráhu. To sa im podarilo a na politickej scéne USA sa postupne presadzovali myšlienky nie príliš vzdialené stúpencom protestantského sektárskeho smerovania – metodistov. (Horlivým metodistom je aj súčasný prezident Bush, zvlášť po tom, čo v metodistickej sekte našiel spásu v 90. rokoch po rokoch alkoholizmu, údajne aj konzumácie drog a života plného škandálov!)

Ako súvisí konzervatívne kresťanstvo s vyhrocovaním situácie na Strednom východe?
– Učenie, ktoré hlása Robertson a jeho stúpenci, tvrdí, že jestvuje predpoveď, že proroctvá Starej zmluvy sa v novom svete zopakujú a povedú k súdnemu dňu a záverečnej bitke o Armageddon tak, ako to predvída Nový zákon. V súvislosti s vytvorením štátu Izrael v roku 1948 po návrate židov z diaspóry sa hovorí, že to bol Boží plán, aby ich priviedol k onej záverečnej bitke, v ktorej sa sily dobra (podľa americkej kresťanskej pravice sú to USA a jej spojenci) stretnú so silami zla (podľa nich to bol a zostáva naďalej bývalý ZSSR a jeho spojenci – Arabi a moslimovia). Ich učenie (ktoré neuznáva žiadne z pôvodných citovaných tradičných náboženstiev) pokračuje, že Armageddon povedie k zničeniu Zeme, pretože len to sa môže stať pred príchodom Ježiša, ktorý príde spasiť „vyvolených a veriacich“. Kresťanská pravica kategoricky vyžaduje od židovských veriacich prijatie kresťanstva, aby sa naplnilo proroctvo, a preto aj nástojí na tom, že Izrael musia podporovať za každú cenu!
Nebezpečenstvo hroziace od kresťanskej pravice a neokonzervatívcov tkvie v tom, že obe hnutia majú niekoľko spoločných styčných bodov: sú manichejské; svet vidia čiernobiely (dobro – zlo); obidve považujú USA a Izrael za „dobro“ a bývalý ZSSR (ríšu zla) za „zlo“. Teraz spolu s krajinami „osi zla“. Predstavitelia oboch hnutí sú principiálne programovo účelovo konfrontační a nekompromisní v „plnení“ svojich cieľov – „úloh“. Zatiaľ čo nenašli „pochopenie pre svoje učenie“ o prezidenta Busha st., jeho syn je pre ich úlohu absolútne najvhodnejší kandidát. Pokiaľ ide o „dobré“ krajiny, minister Colin Powell nedávno „pochválil“ niektoré niekdajšie satelity bývalého ZSSR ako krajiny „novej Európy“.

Barbarský útok alebo čin nového svetového poriadku?
– USA, Veľká Británia, a niekoľko ďalších štátov, sa pripravujú vojensky napadnúť krajinu – odkiaľ podľa Biblie, v ktorú by mal veriť každý, kto sa deklaruje ako veriaci – pochádzajú predkovia každého z nás. Tu Biblia umiestnila svoj raj – a predstavte si – tí zlí moslimovia s pietou opatrujú poskrúcaný strom pri meste Kúfa, ktorý vydávajú za strom, z ktorého naša pramatka Eva odtrhla jablko poznania a darovala ho Adamovi... Tu vznikli prvé mestá – štáty ako Ur, Uruk, Kuš, Ninive; tu sa narodil zakladateľ židovskej štátnej entity – „praotec“ Abrahám a odtiaľto si odniesol „božskú úlohu“ ísť do „zasľúbenej zeme Kanaán“ a založiť tam židovské kráľovstvo; tu sú základy nášho vedeckého a spoločensko-politického poznania, pričom Babylonská veža by mala byť mementom pre ľudstvo: ak sa nedohovorí, nebude spolu „komunikovať“, nepostaví svoj „mrakodrap“ ku hviezdam!

 


http://hnonline.sk/index.php?p=k00000_detail&article[id]=21252655&article[area_id]=10055460&article[sklonuj]=off

 

© 2003 - 2006 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku| Optimalizované pre rozlíšenie 1024×768|