01.12.2009

Antifonitis gréckeho týždenníka sa zhováral v súvislosti so vzostupom židov v Rusku a odporom proti sionizmu.

O: Pán Shamir, po rokoch vašej aktivity ako spisovateľ a žurnalista, odrazu jedného dňa ste prekvapili všetkých svojím odvážnym, heretickým postojom. Čo sa vlastne stalo? Ako je možné, že zrazu z čista jasna židovský renomovaný spisovateľ otvorene hovorí o rasizme Izraela, o práve Palestínčanov na odpor a návrat, o zločinoch Američanov v Iraku a pod.

O: Nie je to zvláštne, že somv kritickom momente stál na strane mojej adoptívnej zeme, Svätej zeme, tejto prekrásnej, čarovnej sestry Helliady, podobajúcej sa Peloponézii či Kréte, živý Boží chrám, ktorý bol zničený pred naším zrakom bláznivými hordami Sharona. A je divné, že som sa tomu až donedávna pokojne prizeral. Ale pud sebazáchovy z nás všetkých robí zbabelcov, lež človek je optimista už od prírody. Pokiaľ nám dieťa neplače nevenujeme sa jeho nepohode.Dokiaľ boli domáci Palestinci pokojní, zdálo sa nám: „Ale, veď oni si tam doma už len nejako poradia, a krajina bude v poriadku.“ Ale Intifada bola znakom že títo nesmierne pokojamilovní a trpezliví ľudia boli hnaní do pomalej smrti a tym aj k zániku Palestíny. Mal som taký pocit akoby každá vystrelená guľka armády Izraela zabíjala mojich bratov a každá sťatá oliva, každý zborený dom a každý zdemolovaný chrám ničil ten najmenší kamienok nášho bytia. Nehodno už žiť, keď nám ničia zem, a viditeľne je tomu všade tak. Nie, iba výhrady či kritika, to by nebolo už dostačujúce. Byť mladším, možno by som sa pridal k bojovníkom Jenina, aby som sa postavil proti pancierovým monštrám. Ale písanie je tiež jedna z foriem odboja. Spisovateľ sa môže vyrovnať bojovníkovi ak nehľadí na nebezpečenstvo smrti a svoj cieľ postaví nad sebazáchovu. Neskôr som zistil, že tento boj slova je dobrý nie len pre Palestinu ale aj pre moju dušu. A tak sa stal boj pre Palestinu vnútorným postojom nie len pre mňa ale aj pre mnohých inych.

O: Vaša téza na izraelskopalestínsky konflikt je, že ten sa dá vyriešiť iba utvorením spojeného štátu s rovnoprávnosťou pre všetkých jeho občanov. Myslíte si, že toto je realistickejšie ako dva štáty? Ktoré kroky by mohli byť pre toto Vami navrhované riešenie?

O: Súdiac z Vašej otázky, sú tu dva separátne štáty Izrael a Palestína, ktoré by Shamir rád zjednotil. Ale tomu tak nie je. Máme „jeden štát“ a mali sme ho praktický vždy. Palestína bola istý veľmi krátky čas rozdelená, od 1948 do 1967, ale pred a po tomto prerušení sme žili a žijeme –dve rozdielne komunity – spolu v prekrásnej krajine medzi Jordánom a Stredozemným morom. To územie nemôže byť rozdelené, lebo je príliš malé a ľudia žijú spolu vo veľmi blízkych obciach. Orkem toho Palestína bez Palestíncov zanikne. Tak ako Cyprus pred rokom 1974, sme ešte spoločná krajina a rozdelenie Palestíny je práve tak nesprávne ako rozdelenie Cypru. Teraz, keď komunity na Cypre sa snažia o zmier, nemali by sme podporovať delenie Palestíny. Musíme sa poučiť z chýb iných: delenie Cypru neprinieslo osoh pre Cyperčanov a my by sme sa nemali o to pokúšať. Táto nesmierná tragedia grécko – tureckého delenia a presunu je živý dôkaz o nesprávnosti riešenia. Kedykoľvek cestujem do východného Stredomoria je mi veľmi ľúto, že v Smirne nieto Grékov a v Thessalonikach Turkov. Hagia Sophia and Hagia Irini pripomínajú v Konštantínopole ortodoxnú minulosť dodnes a mešity na Rhodose oplakávajú ich slávu. Táto tragédia je stále s nami, lebo Gréci boli významnou zložkou Osmanskej ríše ako dedičia Byzantskej ríše. Turci boli vojaci a pastieri, Gréci zas reprezentovali štát a trh. Minca razená roku 1455 v Konštantinopole; na jednej strane je arabský text „Mehmet, Sultan veriacich“ a na reverze grécky nápis, „Mehmet, ortodoxný panovník“. Ottomanská či Osmanská ríša bola ako táto minca, ktorá pod bodákmi tureckých vojakov a v správe gréckych ministrov udržala v Stredozemí prosperitu a pokoj. Západ im závidel ich úspechy a podminoval ho. Od pádu Konštantínopolu roku 1204 až po Smyrnu 1921, imperialistický Západ sa pokúšal rozrušiť naše nádherné východné Stredozemie, čo sa mu aj podarilo. Z grécko-tureckého rozdelenia vzišiel Mustafa Ataturk a jeho politika (na nejaký čas) duševne zlomila Turkov, premenil ich na americký nástroj, zakázal im modliť sa k Bohu, ba dokonca zakázal im nosiť ľudové kroje. Grécko bolo namnohé roky podrobené vojenským silám Británie. Gréci mali ozajstnú moc v ríši a tento ich nezávislý štát slúžil západným turistom Pozerajúc sa naspäť je vidieť, že delenie ríše bola predrahá chyba, za ktorú sa dodnes platí. Rozdelenie Cypru, rozdelenie Írska, rozdelenie Indie – toľké delenia podporované Imperialistickým Západom, a všetky viedli ku stratám. Už je toho dosť. Podľa môjho názoru, malo sa predísť deleniu Palestíny starostlivosťou o skutočné problémy podporou rovnoprávnosti, demokrácie, láskou vlasti a jej duchovným hodnotám. Možnože nerozdelenie Palestíny sa stane obratom pre ľudstvo.

O: Vladimir Guzinski, ruský mediálny barón, bol zaistený v Aténach a má byť vraj deportovaný do Ruska. Iní rozprávkový boháči židovskej komunity sú tiež prenasledovaní (Beresowski, Chodorkowski) a iní zas majú naďalej dobré vzťahy s Putinom a úradmi (Abramowitsch, Tschubais). Vy ste sa narodili a pracovali v Rusku, poznáte krajinu a jej kultúru. Ako si vysvetľujete neobmedzenú moc, ktorá sa sústredila v rukách Židov po 1989? Myslíte si, že Putin sa pokúša ich do istej miery obmedzovať alebo iba presúva na scéne?

O: Vzostup Židov v postsovietskom Rusku je jedna z najzáhadnejších záhad. Šesť zo siedmich najbohatších ľudí v Rusku sú Židia, ktorí majú vplyv na média, banky a moc nad prírodnými bohatstvami zeme. Nie je ľahké vysvetliť, že prečo jeden účtovník, Žid z Taškentu, Černoj, s mesačným platom sto rubľov, sa stal majiteľom alumíniového priemyslu v Rusku. Jedno z vysvetlení leží v náboženskej rovine. Ortodoxní kresťania sa hanbia byť bohatí. Spomínajú si na porovnanie veľkosti ucha ihly a ťavy. Chápu, že bohatstvo zriedka príde k počestným ľuďom. Hanbia sa za moc, lebo im bolo povedané, že poslední budú prvými. Táto vlastnosť ortodoxného kresťanstva bola komunizmom zdedená a preto bol komunizmus v Rusku taký úspešný. (To by bolo malo úspech aj v Grécku, ale Angličania rozprášili komunistov v povojnovom Grécku.) Prapôvodní židia a kalvíni nemali takéto obavy. Tí sa zháňajú po bohatstve, pretože starý zákon káže, „buď pánom svojich bratov a budu sa ti klaňať“. Tí veria, že majetok je znakom požehnania. To je dôvodom, prečo sa hrabú po všetkom, co sa len dá. Tu by som hádam citoval menej nábožné úvahy Victora Pelvina, moderného ruského spisovateľa.
„V prevratových časoch sa dostane lepšie dopredu človek bez škrupúľ a vydriduch ako počestný, lebo sa vie zmenám lepšie prispôsobiť. Na istom stupni nečestnosti a chytrosti predvída prichádzajúce zmeny a preto sa zmenám prispôsobí rýchlejšie. Tí najväčší gauneri sa zmenám prispôsobia skôr než tieto vôbec nastanú. Najväčší hrubiani sú motorom zmien, lebo oni budúcnosť nepredvídajú ale oni ju robia. Títo nezanební ľudia bez zábran, dotieraví gauneri presvedčia ostatných, že ich predpovede sú správne a takto sa zmeny objavia.“ Inými slovami povedané „úspech“ nejakej skupiny na účet iných, je znakom pre nedostatok zábran, škrupúľ. Ale pragmatický videné, za svoj úspech vďačia Židia v Rusku ich úzkym vzťahom Židom v Amerike. Keď americkí ždia sa dali na veľkú hru rozdelenia si pozostatkov Ruska, potrebovali k tomu miestnych spojencov a ruskí Židia sa na to dali. Takže táto prominencia ruských Židov je horšia než sa zdá, pretože títo prominenti súextrémne pro-americkí, pro-kapitalistickí. Podporujú dominanciu západu, bojujú proti Ruskej ortodoxnej cirkvi, podporujú „modernitu“, táto otravná zmes CNN, MTV1 a IMF2.
Vyžívajú sa v podporovaní dôležitých amerických Židov. Chodorkovského chránia navzájom nepriateľskí židovskí hráči ako je Richard Perle a George Soros. NY Times (23. júl 2003) oznamovali z Moskvy: „Keď Richard Perle vplyvný politický poradca vo Washingtone si zasadol k stolu pri jednom stretnutí s vedúcimi ruskými politickými analytikmi bez opýtania povedal: Nechajte na pokoji Yukos Oil Co, tohto ruského energetického giganta, ktorý je v zajatí s kriminálnymi prenasledovateľmi.“ (Yukos ist Chodorkowski). Charles Grant, Sorošov človek, písal: „V súčasnosti, z čisto užitočných úvah, je Chodorkowski sila pre dobro v Rusku. On podporuje priamo a nepriamo radu organizácii a indivíduí, ktorí sa snažia pozdvihnúť úroveň ruského kapitalizmu, civilnej spoločnosti a demokracie. On chce pozápadniť Rusko, čo je podľa môjho názoru to, čo potrebuje.“ Keď sa Putin postavil proti Gusinskému, Sulzbergerov New York Times vyzval ‚k obrane slobody nezávislej tlače‘, ďalší zakódovaný pojem pre židovský, keďže NY Times sa nepostavil na obranu Zavtra a iných opozičných médií. Ale jednoduchí Židia, alebo Rusi židovského pôvodu – a takýchto ľudí sú milióny – sú niečo iné. Stretávam ich, učiteľov hudby, žurnalistov, ekonómov; to sú normálni ľudia a oni odmietajú nový svetový poriadok a ľutujú pád Sovietskeho zväzu. Aj oligarchovia sú len ľudia: Berezovský bol prijatý do ruskej ortodoxnej cirkvi, oženil sa s Ruskou, podporuje národnú opozíciu, a veď kto už vie? Možnože sa zmenil. Čiernobiele videnie, či učenie Maniho3 treba zavrhnúť – lebo skutočnosť je omnoho komplikovanejšia ako akákoľvek schéma.

Kostas KARAISKOS redaktor
Preklad: Josef SOLTES
1 CNN, MTV – zwei amerikanische Fernsehkanäle – dva americké televizné kanály
2 IMF – International Monetary Fund = Internationaler Währungsfond = Medzinárodný menový fond.
3 dualistische (gut - böse) Religion, von Mani gestiftet – dualistické (dobro a zlo) náboženstvo, založil ho Mani
www.israelshamir.net