Posledné roky sme svedkami, že Spojené štáty vo svojom agresívnom správaní ignorujú medzinárodné právne normy a vytvárajú tlak, aby medzinárodné spoločenstvo dobrovoľne pristúpilo na obmedzenie humanitárnych princípov v ozbrojených konfliktoch. Tá vec má aj druhú stranu, ktorá môže postihnúť aj príslušníkov našich „mierotvorných jednotiek“. Každá akcia  vyvoláva totiž reakciu a darmo sa budeme dovolávať humanitného správania sa druhej strany, keď sa sami nebudeme cítiť viazaní medzinárodnými konvenciami. Zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom vo vojnových regiónoch zo strany USA potom vyvoláva také excesy, ako bolo vláčenie obhorených mŕtvol amerických vojakov za džípom v Somálsku a podobne. V samotnej Európe existujú ohniská napätia, pri ktorých by sa nám súhlas s takýmito novými praktikami nemusel vyplatiť.


Washington chce nové princípy pre medzinárodné humanitárne právo v antiteroristickom boji

Zaobchádzanie s podozrivými z terorizmu v americkom tábore Guantánamo Bay, tajné väznice CIA, vypočúvacie metódy hraničiace s mučením – zoznam pochybných akcií Spojených štátov v ich boji proti terorizmu je dlhý. Teraz chcú USA medzinárodné humanitárne právo – právo v ozbrojených konfliktoch – nastaviť tak, aby sa to hodilo aj na vojnu proti terorizmu.

Konkrétne ide o otázky, kto je zaradený ako bojovník a môže byť zajatý, ako dlho môžu byť podozriví zadržiavaní a čo sa stane so zajatcami, ktorí pochádzajú z krajín so zlou situáciou s ľudskými právami po skončení konfliktu, povedal pre Standard spolupracovník Ministerstva zahraničia USA. "Potrebujeme dialóg so všetkými zainteresovanými štátmi." USA nechcú v tejto dobe navrhnúť žiadne nové nástroje, ale predĺžiť od r.2005 bežiacu diskusiu s inými štátmi, aby sa vypracovali "spoločné princípy".

Neuplatniteľná
Ženevské konvencie "sa nedajú aplikovať na každú situáciu“, zdôraznil v pondelok na okraj konferencie Medzinárodného červeného kríža v Ženeve právny poradca Ministerstva zahraničia USA, John Bellinger. Je "problematické" povedať, že Konvencie dávajú všetky odpovede pre boj s terorizmom. USA preto pracujú s európskymi štátmi a krajinami, ako Kanada a Austrália na tom, nájsť slabiny v existujúcom práve, aby sa potom uvažovalo o možných riešeniach.

USA zaraďujú členov Talibanu v Afghanistane, alebo teroristické siete Al Kaidy nie ako vojnových zajatcov, pre ktorých platia  ustanovenia Ženevských dohôd III – ale ich považujú za "nepriateľských bojovníkov", ktorí nepodliehajú pod ochranu Konvencií. Predovšetkým pre prax, zadržiavať zajatcov dlhé roky bez obvinenia na Guantánamo, sa dostali USA pod medzinárodnú kritiku.

"Akonáhle boj proti terorizmu naberie formu ozbrojeného konfliktu, vytvára medzinárodné humanitárne právo – t.j. Ženevské konvencie, ale aj iné dohody – podľa našej mienky dostatočný právny rámec", povedal hovorca Medzinárodného výboru Červeného kríža (IKRK), Florian Westphal, k americkému útoku. Napriek tomu diskutuje IKRK so zástupcami štátov o otázke, kde je treba z pohľadu "moderných konfliktov" pri Ženevských konvenciách veci vyjasniť. To však platí nielen pre boj s terorizmom, ale aj pre konflikty, ako občianske vojny.

Zdroj: (raa/DER STANDARD, Printové vydanie, 29.11.2007)
http://derstandard.at/ Politik, International