Už bolo dosť blízkovýchodného kabuki! |
19.09.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info
2. septembra 2001 som v novinovom článku napísal: "Americké strategické a ekonomické
záujmy na Blízkom východe a v moslimskom svete ohrozuje agónia Palestíncov, ktorá
nutne privodzuje teroristické útoky na amerických občanov a vlastníctvo." O deväť
dní neskôr došlo k útokom 9/11.
Prezident Barack Obama má pravdu, keď sa snaží skoncovať s nekonečným utrpením
Palestíncov. To je urážka ľudskosti a hrubo to podkopáva hodnoty, bezpečnosť a
prestíž Ameriky.
Vo svojej nedávno vydanej knihe "Americký rádž - Amerika a moslimský svet" som sa
pokúsil ukázať, akým spôsobom jedovatý konflikt ohľadom Palestíny vyvolal to, čo
označujeme za "terorizmus" a ako to Spojené štáty vovádza do hlbšieho, ale nie
nevyhnutného, konfliktu s moslimským svetom.
Pre tých, ktorí by radi videli koniec 70-ročného izraelsko-palestínskeho konfliktu,
ktorí si želajú bezpečnosť a pokoj pre Izrael a spravodlivosť pre Palestíncov, boli
tzv. "mierové rozhovory" minulý týždeň vo Washingtone bolestnou fraškou.
Prezident Obama presvedčil izraelského premiéra Benjamína Netanyahua, aby sa vo
Washingtone stretol s palestínskym predstaviteľom Mahmúdom Abbásom, egyptským
prezidentom Husní Mubarakom a jordánskym kráľom Abdulláhom. Výsledkom bolo akési
unavené, nikam nevedúce blízkovýchodné kabuki, ktoré sa už ťahá celé posledné
desaťročie: banálne reči o mieri, povzbudzujúce potriasanie rúk a reči o rečiach a o
rečiach. Všetci zúčastnení vedeli, že ide len o politické divadlo, dizajnované tak,
aby oklamalo amerických voličov, že vo večnom blízkovýchodnom zmätku sa konečne
napreduje.
Tieto falošné mierové rozhovory mali tiež vyslať odkaz nahnevanému arabskému svetu,
že Spojené štáty sa snažia o spravodlivý mier pre Palestínu a Izraelčanom makli zase
ukázať, že ich premiér Netanyuahu - ešte nedávno na koberčeku pred Obamom kvôli
poníženiu viceprezidenta Joea Bidena počas jeho návštevy v Izraeli - je vo
Washingtone znovu dobre zapísaný, práve pred novembrovými voľbami.
Ale sotva kto v arabskom a moslimskom svete bral túto šarádu vážne. Zdá sa, že dnes
jedine nedostatočne informovaní Severoameričania nerozumejú, čo sa naozaj deje.
Americké médiá úslužne informovali o washingtonských rozhovoroch s rovnakou
nespochybňujúcou vážnosťou, s akou bývalé sovietske médiá informlovali o zjazdoch
Komunistickej strany.
V tejto hre drží všetky karty v rukách Izrael. Vládnuca pravicová koalícia strany
Likud trvá na tom, že nikdy nedovolí vytvorenie palestínskeho štátu, čo je kľúč k
riešeniu tohto konfliktu. Nikdy. Likud hovorí, že prinajlepšom môže odobriť akési
sebe-vládnuce arabské teleso - v krátkosti, starý juhoafrický apartheid "Bantustan".
A aby boli veci ešte horšie, rabín Ovádia Josef - prostoreký šéf najväčšieho
koaličného partnera, ultra-ortodoxnej strany Šas, vyhlásil, že Boh by mal smrťou
skosiť nešťastného Mahmúda Abbása. Palestínski ozbrojenci zabili na Západnom brehu
Jordánu štyroch izraelských osídlencov.
Ako poukazuje briliantný izraelský publicista Uri Avnery, Likud dokonca odmieta aj
definovať izraelské definitívne hranice. Podľa Avneryho, v Likude a v stranách
tvrdej pravicovej koalície sa stále nachádza expanzionistický impulz, ktorý vidí v
budúcnosti ešte väčší židovský štát.
Nech je to ako chce, Netanyuahova vládnuca strana Likud drží v tejto hre všetky
karty. Stratégia Izraela je jednoduchá: aj naďalej hovor o mierových rokovaniach a
sem-tam urob malý kozmetický ústupok, aby si ulahodil Washingtonu a medzitým čoraz
rýchlejšie kolonizuj Západný breh Jordánu a takmer zabudnuté Golanské výšiny. Ako
výstižne podotkol palestínsky diplomat: "vyjednávame s Izraelom o krájaní pizze a
Izrael ju medzitým usilovne konzumuje."
Na Západnom brehu Jordánu sa teraz nachádza pol milióna židovských a nežidovských
ruských osídlencov v 121 osídleniach, ktoré navzájom spájajú špeciálne bezpečnostné
cesty, kam Arabi nemajú povolený vstup. Izrael si na Západnom brehu Jordánu
privlastnil najlepšiu pôdu a podzemné vodné zdroje. Židovský Jeruzalem sa stále
viac rozširuje do Západného brehu Jordánu formou veľkých, dobre opevnených vežiakov,
zatiaľčo Arabov vo Východnom Jeruzaleme stále viac vytláčajú, veľakrát za pomoci
finančných príspevkov amerických sionistických skupín, ktoré si tie peniaze odpisujú
z daní. Izraelské strážnice a bezpečnostné kontroly sú čiastočne dizajnované aj na
to, aby život Palestíncov premenili na takú mizériu, že radšej budú chcieť
emigrovať. Izraelské expandujúce sa bezpečnostné múry odkrajujú stále viac zeme.
V súčasnosti je vytvorenie udržateľného, pretrvávajúceho palestínsho štátu sotva
uskutočniteľné - a v budúcnosti nemožné. Západný breh Jordánu sa stáva semeniskom
násilných bantustancov, totálne závislých na Izraeli a obkolesených bezpečnostnými
silami. A väčšinu Izraelčanov to teší, pretože im nehrozí toľko bombových útokov a
prepadov ako kedysi. Ale Palestínci a moslimský svet je kvôli tomu rozhorčený.
Sledujúc "rozhovory" medzi štyrmi americkými klientskymi štáítmi - Izrael, Egypt,
Jordánsko a palestínska vrchnosť - ktoré dostávajú od Spojených štátov miliardy
dolárov, presahuje aj acidický blízkovýchodný cynizmus. Egypt a Jordánsko - blízki
spojenci Izraela - napomáhajú v potláčaní palestínskeho hnutia Hamas. Ani jeden z
nich si neželá vidieť palestínsky štát.
Hnutie Hamas, ktoré za zrodilo v gigantickom väzení pod holým nebom zvanom Gaza, do
Washingtonu nepozvali. Hamas odmieta mierové rozhovory a odmieta uznať štát Izrael,
dokiaľ Izrael neuzná požiadavky piatich miliónov Palestíncov, ktorých vyhnali z
domova a nemajú štát. Lenže Hamas je legitímny hlas pre všetkých Palestíncov,
pretože ho riadne zvolili v demokratických voľbách v roku 2006 - v jediných
poctivých arabských voľbách od volieb v Alžírsku v roku 1991, vzápätí potlačených
armádou, podporovanou Francúzmi a Spojenými štátmi.
Nech je hnutie Hamas akokoľvek extrémne, nenachádza sa v ňom tá vrodená korupcia,
ktorou je nakazená palestínska vrchnosť Mahmúda Abbása. Tú väčšina Arabov považuje
za bandu izraelských a amerických bábok a ľudí, čo na všetko len prikyvujú.
Palestínska vrchnosť naisto nehovorí za väčšinu Palestíncov.
Polovica Izraelčanov si stále želá mierovú zmluvu s Palestíncami. Žiaľ, izraelský
mierový tábor mlčí a ten Spojené štáty nepodporujú. Americký dialóg ohľadom Svätej
zeme takmer celkom kontroluje AIPAC (Výbor pre americko-izraelské záležitosti),
ktorý je doslova ramenom strany Likud. Kandidát Obama pred voľbami prisľúbil AIPAC,
že nikdy nebude vyvíjať nátlak na Izrael, aby uzavrel mierovú zmluvu, akú si nebude
želať - a ten sľub verne dodržiava.
Lenže nedostatok nátlaku na Izrael zo strany Washingtonu, aby vymenil zem za mier,
značí, že žiadneho mieru tu nebude, nech by Abbás podpísal akúkoľvek sladko znejúcu
zmluvu. A ak tu nebude mier, to znamená viac zlých správ pre Spojené štáty v
jednaní s moslimským svetom. A to s najväčšou pravdepodobnosťou značí viac útokov
typu 9/11.
Eric Margolis, americký publicista židovského pôvodu
"Enough with the mideast kabuki!"
http://www.ericmargolis.com/political_commentaries/ehough-with-the-mideast-kabuki.aspx
|