19.09.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 
2. septembra 2001 som v novinovom článku napísal: "Americké strategické a ekonomické záujmy na Blízkom východe a v moslimskom svete ohrozuje agónia Palestíncov, ktorá nutne privodzuje teroristické útoky na amerických občanov a vlastníctvo."  O deväť dní neskôr došlo k útokom 9/11.  

Prezident Barack Obama má pravdu, keď sa snaží skoncovať s nekonečným utrpením Palestíncov.  To je urážka ľudskosti a hrubo to podkopáva hodnoty, bezpečnosť a prestíž Ameriky. Vo svojej nedávno vydanej knihe "Americký rádž - Amerika a moslimský svet" som sa pokúsil ukázať, akým spôsobom jedovatý konflikt ohľadom Palestíny vyvolal to, čo označujeme za "terorizmus" a ako to Spojené štáty vovádza do hlbšieho, ale nie nevyhnutného, konfliktu s moslimským svetom.  

Pre tých, ktorí by radi videli koniec 70-ročného izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktorí si želajú bezpečnosť a pokoj pre Izrael a spravodlivosť pre Palestíncov, boli tzv. "mierové rozhovory" minulý týždeň vo Washingtone bolestnou fraškou.   Prezident Obama presvedčil izraelského premiéra Benjamína Netanyahua, aby sa vo
Washingtone stretol s palestínskym predstaviteľom Mahmúdom Abbásom, egyptským prezidentom Husní Mubarakom a jordánskym kráľom Abdulláhom.  Výsledkom bolo akési unavené, nikam nevedúce blízkovýchodné kabuki, ktoré sa už ťahá celé posledné desaťročie: banálne reči o mieri, povzbudzujúce potriasanie rúk a reči o rečiach a o rečiach.  Všetci zúčastnení vedeli, že ide len o politické divadlo, dizajnované tak, aby oklamalo amerických voličov, že vo večnom blízkovýchodnom zmätku sa konečne napreduje.  

Tieto falošné mierové rozhovory mali tiež vyslať odkaz nahnevanému arabskému svetu, že Spojené štáty sa snažia o spravodlivý mier pre Palestínu a Izraelčanom makli zase ukázať, že ich premiér Netanyuahu - ešte nedávno na koberčeku pred Obamom kvôli poníženiu viceprezidenta Joea Bidena počas jeho návštevy v Izraeli - je vo Washingtone znovu dobre zapísaný, práve pred novembrovými voľbami.  

Ale sotva kto v arabskom a moslimskom svete bral túto šarádu vážne.  Zdá sa, že dnes jedine nedostatočne informovaní Severoameričania nerozumejú, čo sa naozaj deje.  Americké médiá úslužne informovali o washingtonských rozhovoroch s rovnakou
nespochybňujúcou vážnosťou, s akou bývalé sovietske médiá informlovali o zjazdoch Komunistickej strany.

V tejto hre drží všetky karty v rukách Izrael.  Vládnuca pravicová koalícia strany Likud trvá na tom, že nikdy nedovolí vytvorenie palestínskeho štátu, čo je kľúč k riešeniu tohto konfliktu.  Nikdy.  Likud hovorí, že prinajlepšom môže odobriť akési sebe-vládnuce arabské teleso - v krátkosti, starý juhoafrický apartheid "Bantustan".

A aby boli veci ešte horšie, rabín Ovádia Josef - prostoreký šéf najväčšieho koaličného partnera, ultra-ortodoxnej strany Šas, vyhlásil, že Boh by mal smrťou skosiť nešťastného Mahmúda Abbása.  Palestínski ozbrojenci zabili na Západnom brehu
Jordánu štyroch izraelských osídlencov.  

Ako poukazuje briliantný izraelský publicista Uri Avnery, Likud dokonca odmieta aj definovať izraelské definitívne hranice.  Podľa Avneryho, v Likude a v stranách tvrdej pravicovej koalície sa stále nachádza expanzionistický impulz, ktorý vidí v budúcnosti ešte väčší židovský štát.   Nech je to ako chce, Netanyuahova vládnuca strana Likud drží v tejto hre všetky karty.  Stratégia Izraela je jednoduchá: aj naďalej hovor o mierových rokovaniach a
sem-tam urob malý kozmetický ústupok, aby si ulahodil Washingtonu a medzitým čoraz rýchlejšie kolonizuj Západný breh Jordánu a takmer zabudnuté Golanské výšiny.  Ako výstižne podotkol palestínsky diplomat: "vyjednávame s Izraelom o krájaní pizze a Izrael ju medzitým usilovne konzumuje."  

Na Západnom brehu Jordánu sa teraz nachádza pol milióna židovských a nežidovských ruských osídlencov v 121 osídleniach, ktoré navzájom spájajú špeciálne bezpečnostné cesty, kam Arabi nemajú povolený vstup.  Izrael si na Západnom brehu Jordánu
privlastnil najlepšiu pôdu a podzemné vodné zdroje.  Židovský Jeruzalem sa stále viac rozširuje do Západného brehu Jordánu formou veľkých, dobre opevnených vežiakov, zatiaľčo Arabov vo Východnom Jeruzaleme stále viac vytláčajú, veľakrát za pomoci
finančných príspevkov amerických sionistických skupín, ktoré si tie peniaze odpisujú z daní.  Izraelské strážnice a bezpečnostné kontroly sú čiastočne dizajnované aj na to, aby život Palestíncov premenili na takú mizériu, že radšej budú chcieť
emigrovať.  Izraelské expandujúce sa bezpečnostné múry odkrajujú stále viac zeme.  

V súčasnosti je vytvorenie udržateľného, pretrvávajúceho palestínsho štátu sotva uskutočniteľné - a v budúcnosti nemožné.  Západný breh Jordánu sa stáva semeniskom násilných bantustancov, totálne závislých na Izraeli a obkolesených bezpečnostnými silami.  A väčšinu Izraelčanov to teší, pretože im nehrozí toľko bombových útokov a prepadov ako kedysi.  Ale Palestínci a moslimský svet je kvôli tomu rozhorčený.  

Sledujúc "rozhovory" medzi štyrmi americkými klientskymi štáítmi - Izrael, Egypt, Jordánsko a palestínska vrchnosť - ktoré dostávajú od Spojených štátov miliardy dolárov, presahuje aj acidický blízkovýchodný cynizmus.  Egypt a Jordánsko - blízki spojenci Izraela - napomáhajú v potláčaní palestínskeho hnutia Hamas.  Ani jeden z nich si neželá vidieť palestínsky štát.  

Hnutie Hamas, ktoré za zrodilo v gigantickom väzení pod holým nebom zvanom Gaza, do Washingtonu nepozvali.  Hamas odmieta mierové rozhovory a odmieta uznať štát Izrael, dokiaľ Izrael neuzná požiadavky piatich miliónov Palestíncov, ktorých vyhnali z
domova a nemajú štát.  Lenže Hamas je legitímny hlas pre všetkých Palestíncov, pretože ho riadne zvolili v demokratických voľbách v roku 2006 - v jediných poctivých arabských voľbách od volieb v Alžírsku v roku 1991, vzápätí potlačených armádou, podporovanou Francúzmi a Spojenými štátmi.  

Nech je hnutie Hamas akokoľvek extrémne, nenachádza sa v ňom tá vrodená korupcia, ktorou je nakazená palestínska vrchnosť Mahmúda Abbása.  Tú väčšina Arabov považuje za bandu izraelských a amerických bábok a ľudí, čo na všetko len prikyvujú. 

Palestínska vrchnosť naisto nehovorí za väčšinu Palestíncov.  
Polovica Izraelčanov si stále želá mierovú zmluvu s Palestíncami.  Žiaľ, izraelský mierový tábor mlčí a ten Spojené štáty nepodporujú.  Americký dialóg ohľadom Svätej zeme takmer celkom kontroluje AIPAC (Výbor pre americko-izraelské záležitosti), ktorý je doslova ramenom strany Likud.  Kandidát Obama pred voľbami prisľúbil AIPAC, že nikdy nebude vyvíjať nátlak na Izrael, aby uzavrel mierovú zmluvu, akú si nebude želať - a ten sľub verne dodržiava.

Lenže nedostatok nátlaku na Izrael zo strany Washingtonu, aby vymenil zem za mier, značí, že žiadneho mieru tu nebude, nech by Abbás podpísal akúkoľvek sladko znejúcu zmluvu.  A ak tu nebude mier, to znamená viac zlých správ pre Spojené štáty v jednaní s moslimským svetom.  A to s najväčšou pravdepodobnosťou značí viac útokov typu 9/11.  

Eric Margolis, americký publicista židovského pôvodu
"Enough with the mideast kabuki!"  
http://www.ericmargolis.com/political_commentaries/ehough-with-the-mideast-kabuki.aspx