"Ľahšie by bolo podrobiť si silou celý vesmír, než zmeniť myslenie jednej jedinej dediny."
Voltaire

Zatiaľčo je teraz terčom pozornosti Pakistan, kde sa Spojenými štátmi podporovaná diktatúra rúca, ďalším a ešte výrečnejším príkladom je nedávne obmedzenie slobôd prezidentom Michailom Saakašvilim v bývalej sovietskej republike Gruzínsko. Pritom platí, že režim generála Pervéza Mušarafa nevytvorili Spojené štáty americké - generál sám urobil puč s americkým súhlasom - ale Gruzínsko bolo, ak sa pamätáte, v roku 2003 dejiskom "revolúcie ruží", jednej zo sérií Amerikou podporovaných a financovaných "farebných revolúcií", na ktorú sa často poukazovalo ako na vzor budúcich "pro-demokratických" kampaní v bývalom Sovietskom zväze.

Lenže časom sa ukázalo, že akonáhle sa údajní "demokratickí" revolucionári ocitli pri moci, boli oveľa horší, než despoti, ktorých zvrhli, a Saakašvili je práve príkladom ľudí tohto druhu: vyhlásil "stav celoštátnej pohotovosti", zakázal neštátne médiá, zakázal obyvateľom zhromažďovať sa na verejnosti a vedie hrozivý boj proti svojím politickým oponentom.

Keby sa tohto dopustil Vladimír Putin, viete si predstaviť to hlučné pobúrenie? Anne Applebaumová, Gary Kasparov a Andrej Illarionov z Cato inštitútu by mali kolektívnu kravu a jednomyseľne by kričali: "Vidíte! Či sme vám to nehovorili!". A hlavné denníky by im bezpochyby dali k dispozícii hojné príležitosti a rozhlasové hovoriace hlavy a rádioví krikľúni by spievali chórus, pripodobňujúc Putina k Stalinovi.

Pritom Putin sa nedopustil ničoho, čo by sa tomuto či i len podobalo, i keď západní komentátori sa správajú, akoby to tak bolo: v Rusku existujú opozičné strany a ich tlač, vrátane niekoľkých prívržencov plášťa starej Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, a je tu aj Kasparovom vedená "demokratická" skupina s minimálnou členskou základňou a pritom s väčšou podporou západných médií, než akú nachádza u ruských voličov. Ponosujú sa, že ťažko sa dostávajú do televízie; to je podľa nich "dôkaz", že Rusko sa skĺzava do autoritárstva.

Ale keď v bývalých sovietskych republikách, vytŕča rožky skutočné autoritárstvo, vtedy o tých ľuďoch takmer ani nepočujeme a to z jednoduchého dôvodu: Saakašvili a jeho gang sú "prozápadní". To teda znamená, že ich k moci dosadili Američania, riadiaci ružových "revolucionárov" z Washingtonu, platiaci "revolucionárov"peniazmi amerických daňových poplatníkov a stále posielajúci peniaze existujúcemu režimu - i napriek mnohým náznakom, že Saakašvili a jeho strana nie sú väčšmi "demokratickí" alebo to nie sú menší hrdlorezi, než predchádzajúci post-komunistickí predstavitelia.

Vraj Putinovu ruku možno nájsť za vraždami Anny Politkovskej, Alexandra Litvinenka a celej série iných - vrátane pokusu o vraždu otrávením ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka - a to napriek tomu, že sa nikdy neobjavili solídne dôkazy, ktoré by Kremeľ s nimi spájali. Ale keď pro-západného Saakašviliho hodnoverne obviňuje z vraždy jeho bývalý minister obrany, mlčanie rusofóbnych skupín "ľudských práv" je priam ohlušujúce.

Ako sa dá predpokladať, Saakašviliho vláda viní opozíciu,že je v jednej lige s ruskými tajnými službami: ide vraj o Putinov úklad zvrhnúť vládu a podkopať suverenitu Gruzínska. Takéto veci tvrdí Saakašvili a jeho stúpenci už celé roky, ale tie obvinenia už nezaberajú, zvlášť keď sa aj niekoľko bývalých členov jeho strany, vrátane bývalých ministrov, pridáva k opozícii a odsudzujú jeho rozmáhajúcu sa diktatúru.

Cestu Georgea W. Busha v roku 2005 do Gruzínska a Lotyšska opatrne choreografovali ako zvýraznenie obkolesovania Ruska a hrali ju tak, akoby sa rozširovala priepasť medzi Spojenými štátmi a Putinovým Ruskom. Keď Bush stál vedľa Saakašviliho na tribúne na "Námestí slobody" v Tbilisi, zaintonoval: "Som hrdý, že môžem stáť vedľa prezidenta, ktorý preukázal takého ducha, toľké odhodlanie a vodcovstvo v boji za slobodu." Človek sa zamýšľa, či je stále ešte hrdý, keď teraz jeho gruzínsky policajt bije demonštrantov na uliciach a pohýna sa proti médiám.

Zatiaľčo policajné obušky rozbíjajú Gruzíncom hlavy, americké ministerstvo zahraničia vyzýva ku "konštruktívnemu dialógu"! Ako sa niekto opustiť do hocijakého "dialógu" s ozbrojeným hrdlorezom s obuškom v ruke, rozohnanej k úderu, to je záhada, ktorej rozumie len americké ministerstvo zahraničia; to zatiaľ váha s rozhodným odsúdením potlačenia slobôd - a ja by som veru nezadržal dych a ani naň nečakal.

Zatiaľčo v okolí bývalého Sovietskeho zväzu začína vyrastať bezpečnostný plot, dizajnovaný na to, aby Rusi veľmi nevyskakovali, Gruzínsko dostáva od Západu milióny vo forme "zahraničnej výpomoci", vrátane vojenskej, a obzerá sa po členstve v NATO, s americkou podporou. Mne sa mimoriadne páčilo toto odôvodnenie amerického výpomocného programu anonymným byrokratom:

"Demokratické programy v Gruzínsku zdokonaľujú verejný sektor transparentnosti a zodpovednosti na celoštátnej, i na miestnych úrovniach; napomáhajú zákonnosti, zabezpečujú širokú ľudovú účast na politickom živote a presadzujú národnú integráciu a mier... Výpomoc Spojených štátov bude podporovať rozvoj národnej stratégie a akčného plánu presadzovať národnú integráciu a toleranciu, kam patrí podpora pre demokraciu, istotu a budovanie mieru, vrátane podpory občianskej spoločnosti a nezávislých médií."

Teda, tie programy asi veľmi dobre fungovali, či nie? Veď napokon, keď teraz gruzínska vládnuca strana zatvorila niektoré médiá, pozatýkala svojich politických oponentov, bila opozíciu a hrozila jej smrťou - ak sa ich naozaj aj nezbavili - Saakašvili a jeho zástup začína hovoriť o predčasných voľbách a referende ohľadom pretrvávajúceho stavu "pohotovosti". Takže toto je "demokracia" v akcii: pozatýkaj oponentov a potom hovor o predčasných voľbách!

Spojené štáty horlivo vyzbrojujú Gruzíncov, údajne proti "teroristickej hrozbe" a pritom skutočný cieľ - provokovať Rusov - je úkladne zaokrytý. Veľká časť vojeskej výzbroje, zaplatenej americkými daňovými poplatníkmi, skončila vo veľmi pochybných rukách (viď link v pôvodnom článku). Na území Gruzínska sa nedávno objavila privatizovaná americká armáda, a tak si treba robiť starosti: postarali sa príslušníci Cubic (privátny vojenský kontraktor, podobný Blackwater) o výcvik a inú výpomoc gruzínskej polícii a vojenským jednotkám, ktoré teraz bijú, zatýkajú a zabíjajú oponentov režimu?

"Farebné revolúcie", sponzorované Spojenými štátmi a oslavované washingtonským kútom ámen v médiách ako strážcovia "demokracie" a "občianskej spoločnosti", boli a sú len cynickými manipuláciami, dizajnovanými na presadzovanie amerických geo-strategických záujmov. Tu ide o obkolesenie Putina, odrezanie ruských ropných trás od Európy, hladnej po energiách a udusenie rozmáhajúceho sa Rusko ešte v kolíske,než by mohlo pre americkú hegemóniu predstavovať skutočne hodnovernú výzvu.

Zatiaľčo polícia bije opozíciu, zasahuje do súkromných médií a zakazuje verejné zhromaždenia, Spojené štáty sa len ticho prizerajú, ale to mlčanie hovorí za všetko.
Spojené štáty by mali okamžite prestať s výpomocou Gruzínsku, bodka. Už ani halier plechovému tyranovi Saakašvilimu! A mali by z krajiny stiahnuť všetkých diplomatov a ozbrojencov. Buď potláčanie slobôd podporujeme alebo sme proti nemu: stredná cesta neexistuje a niet tu dôvodu, prečo nútiť amerických daňových poplatníkov financovať Saakašviliho diktatúru. A toto by takisto malo okamžite skoncovať so všetkými rečami o vstupe Gruzínska do NATO a/alebo EÚ. Veď tu napokon ide o únie údajných liberálnych demokracií.

Ako sa ulicami Tbilisi valia tanky, kvet ružovej revolúcie definitívne odpadol. Nech tá otravná burina sama odkvitne bez čo i len najmenšej kvapky podpory od Busha, toho veľkého kultivátora "demokracie".

(krátené)
Justin Raimondo, AntiWar
http://www.antiwar.com/justin/?articleid=11878

Diskusia: