rubrika: bez prekladu 2009

Sushil Bhatnagar v článku "Ženy v posvätných náboženských textoch" píše, že vo všetky štyroch známych patriarchálnych náboženstvách prevažujú dva základné postoje k ženám: podľa vyššieho porozumenia je žena mužovou družkou, u ktorej nachádza oporu, kým primitívnejšie ponímanie ju chápe ako zdroj mužovho súženia. A všetky štyri koncepty spájajú vyšší pohľad so ženou, ktorá nemá na muža pohlavné nároky (t.j. matka, sestra a iné ctihodné ženy), ale ostatným ženám pripisujú kvality v zmysle nižšieho pohľadu na ženské pohlavie. A práve tento postoj (a iné sebecké mužské dôvody) stojí v základe dôvodenia, že muži musia mať ženy pod kontrolou.

Judaizmus je jasne proti-ženský: "Ženy boli ako celok považované za podradené voči mužom, vo funkcii i postavení." Ale na začiatku v judaizme prevažoval názor, že Jahve stvoril ženu ako svoju družku. Stvoril ju až po mužovi a zvieratách, takže išlo o vrchol stvorenia. Len v neskorších textoch sa hovorí, že žena "je mužovi podriadená; je prekliata".

Ženy sú v synagóge oddelené od mužov a pripisuje sa im štatút niekde medzi nevercom a židovským mužom. Žena nesmie čítať na verejnosti knihu Toráh, ani nesmie viesť modlitbu v prítomnosti mužov.
Aj v kresťanstve možno nájsť dva základné postoje k ženám: podľa jedného je rovnocenná s mužom a podľa druhého je mužovi sociálne a v náboženskom rámci podriadená, Ženy ako Mária sú nanajvýš uctievané, ale priemerné ženy musia mať muži pod kontrolou a udržiavať ich v podriadenom postavení. Ženy v kresťanských krajinách až do 19. storočia ani nemohli vlastniť majetok.

Podľa islamu sa budú muži i ženy v čase konečného zmŕtvychvstania a súdu zodpovedať rovnako, ale ženy sa nachádzajú o jeden stupeň nižšie pod mužmi a to preto, lebo muži majú schopnosť ich materiálne zabezpečovať a starať sa o ne.

V hinduistickej literatúre možno nájsť paradoxné pohľady na rolu a pozíciu žien, ale zákony boha Manu tiež naznačujú nižší štatút žien. V Brahmanas sa ženy postupne stávajú tichými partnermi v jajna. Texty Brahmanas, Aranjakas a Upanišads sa venujú čistote žien a povinnosti muža chrániť ich. Žena, ktorá nemá ochranu muža, je zraniteľná a podľa definície "nečistá". Ale vďaka tradícii kňažiek ženy z procesu aktívneho vyznávania božstiev úplne nevynímali.

Takže teoreticky majú tieto texty zo všetkých náboženstiev najväčší rešpekt pre ženy. Autor ďalej píše, že ženy vždy záviseli od mužov v prípade materiálneho zabezpečenia, hoci často to tak zariadili práve muži. A náboženské princípy vždy interpretovali zväčša starší muži, ktorí zastávali názor, že keby ženy boli nezávislejšie a nemuseli by byť vďačné manželovi za materiálne zabezpečenie, to by predstavovalo prekážku v duchovnom vývoji mužov. Autor sa nazdáva, že tieto nespravodlivé postoje k ženám by mohlo vyriešiť nové univerzálne náboženstvo, ktoré by sa lepšie hodilo do moderného sveta a zahŕňalo by aj princíp demokracie a prekonaných pohľadov na veci by sa úplne vzdalo.

Ale toto podľa mňa nevyrieši základný problém. To bude zase len jeden z ďalších experimentov, ktorý beznádejne stroskotá a to preto, že s nápadmi ako spravodlivejšie zorganizovať spoločnosť, vždy prichádzajú len muži a tí často zabúdajú, že prvoradou úlohou komunity a spoločnosti je zabezpečiť deťom bezpečné a pokojné prostredie, aby mohli vyrastať v láske a v existenčnej istote, pretože len tak môžu mať príležitosť adekvátne duševne rásť a rozvíjať svoje prirodzené talenty. Po skúsenostiach s bývalým režimom je jasné, že spoločnosť toto v žiadnom prípade nemôže zabezpečiť prostredníctvom jaslí, škôlok a škôl, ale len v harmonicky fungujúcej rodine, v ktorej obaja manželskí partneri plnia nehatene svoje prirodzené roly.

Zamestnanosť žien a mladých matiek, to bol katastrofálny nápad! A teraz žneme dôsledky toho neurotického ranného naháňania detí do nezainteresovaného a citovo ľahostajného prostredia jaslí a škôlok. Také nevľúdne prostredie z detí nikdy nemôže utvoriť sebaisté dospelé osobnosti. Stačí sa poobzerať naokolo, aby sme pochopili, že marxistický svetonázor treba hodiť do smetí a nie sa ho teraz snažiť realizovať v praxi globálne!

Keď mladých chlapcov rodina a spoločnosť už od raného veku správne vychováva, vtedy väčšina z nich pokladá za prirodzené dokázať svoju súcnosť tým, že sa budú vedieť postarať o svoju vlastnú rodinu. To je naistejší a najúčinnejší spôsob ako poskytnúť mužovi príležitosť duchovne rásť. Ale náboženstvá vždy tvrdili opak. Vraj keď muž dospeje vo vývoji do istého štádia, potom už musí mať možnosť vybrať si život bez zodpovednosti za rodinu; musí mať slobodnú myseľ, nezaťaženú starosťami o rodinu a dosť času na to, aby sa mohol vzdelávať, venovať duchovným cvičeniam a rôznym bohumilým činnostiam, a tak sa snažiť urýchliť svoj vývoj.

Ale správnosť tohto pohľadu na veci sa v praxi nikdy nepotvrdila - naopak. Takáto mužská komunita muža často pripraví ešte aj o tie cnosti, ktoré už predtým stihol nadobudnúť. Taký život vo väčšine prípadov vedie len k lenivosti, k sebeckej snahe o pohodlnú a neplodnú existenciu a u väčšmi zainteresovaných, ktorí sa pustia do štúdia starých textov, zase k pokušeniam v dôsledku nesprávne pochopených ideí, týkajúcich sa roly sexu. Duchovní dnes už vo väčšine prípadov vôbec nepredstavujú osobnostné príklady, hodné nasledovania. Práve ich zaostalosť a charakterová úbohost je príčinou, že ľudia sa dnes od náboženstiev znechutene odvracajú.

Za tie desaťročia experimentovania s marxistickými ideami o vytvorení spoločnosti s rovnoprávnym postavením mužov a žien sociológovia vypracovali množstvo štúdií a zakaždým dospeli k názoru, že muži v čisto mužských kolektívoch majú sklony "zvlčiť sa" a dopúšťať vecí, ktoré by nikdy nerobili, keby boli naokolo aj ženy. Vraj muža najlepšie disciplinuje a duševne formuje pomiešaný kolektív. Ale aj v tomto prípade platí, že mladé matky do pracovného kolektívu nepatria.
Spoločnosť by sa mala postarať o to, aby mladá rodina mala dosť finančných prostriedkov a žena nebola nútená hľadať zamestnanie v čase, keď sú v rodine malé deti.

To by malo byť dokonca zakázané! Pretože je tu veľa aj takých žien, ktoré zamestnanie uprednostňujú pred domácnosťou, kde sa musia sústavne venovať nepríjemným domácim prácam a svojim ukričaným a neposlušným deťom. Ale keby spoločnosť riadili múdre osobnosti, dalo by sa zariadiť, aby sa mladá žena mohla popri domácnosti venovať aj nejakej inej činnosti, ktorá by ju napĺňala pocitom radosti a naplnenia. V bývalom režime to nebolo možné, pretože vrchnosť potláčala akúkoľvek podnikavosť alebo ambíciu realizovať sa v nejakej časovo nenáročnej činnosti popri starostlivosti o domácnosť. To však v budúcnosti platiť nemusí.

Deti sú jediným, skutočne hodnotným pokladom, ktorý spoločnosť má. Takže nech sa budú muži v tomto mužskom svete púšťať do akýchkoľvek analýz, plánov a prognóz, nikdy by nemali zabúdať na to, že ako sú dnes vinou spoločnosti vychovávané deti, tak bude zajtra vyzerať tá spoločnosť, v ktorej budú stále ešte žiť aj oni a ich deti.

Mária Sepešiová
citovaný zdroj:
Sushil Bhatnagar: "Women in Religious Scriptures"
http://www.chowk.com/articles/6169