Rubrika: Médiá 2007

Nemecký novinár Andreas Zumach o zmenách vo vojnovom spravodajstve a fenomén „embedded  journalism“, ktorý v Európe už dlho existuje

Ako sa menia následkom privatizácie, liberalizácie a mediálnych fúzií úlohy a spôsob práce novinárov ? A aký vplyv majú novinári na spravodajstvo ? Tieto otázky stáli v centre prednášky Andreasa Zumacha, zahraničného korešpondenta berlínskeho denníka „Tageszeitung“ (taz).

Spravodajstvo v televízii, rozhlase a printových médiách bolo v uplynulých 15-20 rokoch podrobené masívnym zmenám. Zumach vidí priamy vplyv na spravodajstvo v závislosti médií od reklamy, predaja inzercie, ako aj zmeny vlastníckych vzťahov záujmových skupín. Kritický žurnalizmus sa považuje za ubúdajúci. Aj vo zmenách rámcových podmienok, podľa Zumacha, ako je zrýchlenie technológií, časová tieseň, privatizácia a konkurencia, upadla novinárska svedomitosť do nevýhodnej pozície.

Situáciu korešpondentov vidí ako mimoriadne kritickú : na mieste nemajú už dosť času a sú čoraz viac odkázaní na to, „ poslať rýchlosťou vetra hotové snímky a texty do redakčných štúdií TV-vysielačov“. K tomu patriaci obrazový text je najčastejšie ľahostajný. V časoch ekonomizácie tlače, myslí si Zumach, dochádza naviac k odbúravaniu kvalifikovaného personálu : spravodajstvo je čoraz menej orientované na rešerše a tým ešte viacej náchylné na propagandu.

Vojnové spravodajstvo
„Prvá vojna, ktorá sa skutočne uskutočnila v TV, bola vietnamská vojna“. Televízne reportáže mali za následok enormnú citlivosť amerického obyvateľstva. Pentagon z toho vyvodil, tak to vidí Zumach, že budúce vojny treba vedieť inak predať. Tak boli napríklad už pred druhou vojnou v Zálive akreditovaní novinári pozvaní Pentagonom, poradiť sa o spoločnom postupe.

Výsledok : 95 % novinárov prijalo túto ponuku, nereferovať priamo z miesta, ale použiť Pentagonom bezplatne ponúknuté snímky a informácie. Nasledovala síce sebakritika, ale pri nasledujúcej skúške, vojne NATO v Juhoslávii, médiá opätovne zlyhali. „Nebola položená jediná kritická otázka na NATO“, poznamenáva Zumach, médiá prevzali z tohto zdroja 1:1. Naviac zostali novinári, vzhľadom na vojnové nebezpečie doma. Ako ďalší príklad  menuje vojnu v Afganistane : „O viac ako 80% udalostí sa nereferovalo“.

„V posteli s Pentagonom“
Aj prostredníctvom najaktuálnejšej formy vojnového spravodajstva - „embedded  journalism“, ktoré prekladá Zumach ako „v posteli s Pentagonom“, nie je viac možné nestranné a nezaujaté spravodajstvo. Napriek tomu, hovorí Zumach, toto „ustlanie“ nie je nič nové. „Embedded  journalism“ nemal síce dlhú dobu žiadne meno, je už ale v Európe dlhé roky na programe. Pravdaže nie v USA, tam sa každý „pokus kúpenia“ zo strany politiky a hospodárstva, či ide o formu zvýhodnených leteniek, ochutnávok, alebo ciest, striktne odmieta.

Globalizácia
Celkove konštatuje Zumach u novinárov aj deficit kompetentnosti. Práve pri „globalizačnej debate“ vzhľadom na nedostatky v hospodársko-politických znalostiach média naskočili na propagandu „štátnej nemohúcnosti“ a „otázky stanoviska“. Aj pojem globalizácia bol afirmačne prevzatý bez toho, aby boli vysvetlené záujmy Západu za tým a je predstavovaná ako čisto z vonku nanútený vývoj. „Nemecké médiá zlyhali na 95%, vysvetliť verejnosti pozadie globalizácie a tak preniesli neoliberálnu propagandu bez  reflexie na čitateľa.“

_____________________________________________

Podľa denníka „Der Standard“, z prednášky autora na Letnej mierovej akadémii – Schleining (Rakúsko)