(pokračovanie článku "Prekazí Rusko túto vojnu?" - http://www.prop.sk/prekazi_rusko_samir.html )

I proti našej vôli, svet vstupuje do ďalšieho kola vojny, keďže Izrael a Spojené štáty sa snažia presadiť sankcie voči Iránu.  Pokiaľ ide o veľké mocnosti zdá sa, že Veľká Británia poslúcha rozkazy Washingtonu, Nemecko nedokáže povedať židom "nie", kým Francúzsko ide práve zvoliť do funkcie najviac pro-amerického a pro-izraelského prezidenta v dejinách Nicolasa Sarkózyho. 

Čína sa nechce dať do toho zapliesť, ale povráva sa, že je ochotná - pokiaľ však sa to nebude týkať ropy a zemného plynu.  Zdá sa, že Rusko je osamelým mierovým hlasom na Blízkom východe a to má k tomu svoje vlastné dôvody.

Pred pár dňami zavolal prezident Putin izraelského premiéra Olmerta a chcel vedieť, či sa Izrael zámerne snaží nasledovať osud križiackeho kráľovstva, ktoré sa stratilo v nenávratne a to tým, že sa odmieta vysporiadať so svojimi susedmi.  Olmerta to šokovalo: nikto sa nikdy neopovážil s ním takto hovoriť.  Európski a americkí predstavitelia sa zvyčajne správajú chytro a hneď prehlasujú, že Izrael má právo brániť sa.  Aj Rusi vychádzali Izraelu v ústrety - od roku 1991, kedy si ich veľvyslanca v Tel Avive, zosnulého pána Bovina, často plietli s izraelským veľvyslancom v Rusku.

Keď si Rusko po "katastrojke" začalo upevňovať svoju pozíciu vo svete a ruskí predstavitelia prišli s prvými umiernenými návrhmi na mier na Blízkom východe, Izrael to bral ako urážku.  "Tá porazená krajina nám nemá čo radiť", hneval sa Simon Peréz v živom televíznom vysielaní.  Ale Rusko stále nadobúdalo na sile a Rusi sa opäť stali aktívnymi účastníkmi toho procesu.  Nedávnu návštevu ruského ministra zahraničia pána Lavrova v Damašku pomenoval Izrael inak.  Lavrov sa pokúšal presvedčiť izraelských predstaviteľov, aby netrvali na iránskych sankciách.  Sankcionovaný Irán sa bude cítiť izolovaný, ohrozovaný a vystúpi zo zmluvy o nešírení jadrových zbraní.  Sankcie povedú k vojne, vysvetľoval Lavrov, ale izraelským predstaviteľom vojna neprekáža, a tak na sankciách trvajú.  Potom Rusi prišli s návrhom na usporiadanie medzinárodnej konferencie o Blízkom východe Madrid-2.  Ten nápad podporujú arabské krajiny, ale Izrael ho odmietol.  Zdá sa, že Izrael sa pohýna smerom k vojne a považuje ju za nevyhnutnú.

Tento pocit nevyhnutnosti súvisí s americkou politikou.  Ak sa v Spojených štátoch odhalí záhada 9/11, Bushova administratíva možno urýchli svoje vojnové plány.  Teraz po prvý raz od roku 2001 začal aj hlavný mediálny prúd informovať o "konšpiratívnych teóriách" a prezrádza, že viac než jedna tretina Američanov je predsvedčená, že administratíva bola do útokov zapletená.  Ten trend je badateľný aj v hlavných európskych denníkoch.  I keď v oficiálnej verzii je veľa menších i väčších chybných detailov, verejnosť má pochybnosti úplne z iných dôvodov: ak nejakí zlí a nemilosrdní moslimskí teroristi mohli spáchať útok 9/11, prečo potom už nič podobné neurobili?  Smiešne pokusy prezentovať "plán s tekutými výbušninami" ako ďalší 9/11 ešte väčšmi podkopal dôveru verejnosti.  Nuž Bush si možno myslí, že jedine vojna s Iránom mu umožní vyhnúť sa braniu na zodpovednosť.

Niektorí tvrdonosí ruskí experti sa nadchádzajúcej vojny neboja.  Podľa nich Amerika si v Iráne zopakuje ich vlastnú neradostnú skúsenosť v Afganistane.  Ak Vietnam označujete za "uviaznutie v bahne" a Irak "závoz v močiari", tak pre Irán si budete musieť vymyslieť nejaké iné označenie.  Cena ropy stúpne na 200 dolárov - dosť na to, aby vyložili zlatom každý plátok v ropu vyvážajúcom Rusku, ako prorokoval Marx.  Útok na Irán Ameriku zničí - ale čo si robiť starosti?  Prečo by sme sa my mali pokúšať jej zabrániť? - hovoria odborníci.

Ale Putin má silné interné dôvody, aby túto vojnu prekazil, keďže sionisti plánujú roznietiť medzi-náboženský konflikt, aby Rusko podkopali.  Korene tohto úkladu možno nájsť v prechodnom období zo ZSSR k post-sovietskemu Rusku, kedy vznikla nová a čerstvá izraelská loby v Moskve.  Jej členovia podporovali trhovú demokraciu, neoliberalizmus a privatizáciu.  Podpora Izraela bola "šibboletom" (heslom), aby rešpektovali želania Západu.  Zatiaľčo obyčajným Rusom bolo za bývalým ZSSR ľúto, ruskí židia - spoločne s ambicióznymi Rusmi - aktívne podporovali trhové reformy a oslavovali potlačenie demokraticky zvoleného parlamentu v roku 1991 a 1993. 

Tieto pro-trhové sily sa zmocnili médií; podobne ako na Západe, aj tu židia majú v rukách väčšiu časť médiálnych vlastníkov a redaktorov, rovnako ako banky a kapitalistické podniky.  I keď mnohí z nich nie sú posadnutými sionistami, voči Izraelu prechovávajú vrelé city.  Izrael podľa nich nie je miestom, kde by sa dalo ujsť pred mýtickým antisemitizmom, ale miestom, kde sa dá ujsť pred políciou, a tak mnohí židovskí zločinci zo Spojených štátov, Francúzska, Anglicka a Ruska práve to urobili. 

Pro-izraelské sily v Rusku úspešne napomáhajú rozdúchavať konflikt medzi kresťanmi a moslimami; navrhujú začleniť Rusov do proti-moslimského "bieleho" frontu.  Židmi vlastnené médiá a nimi upravované príspevky si načisto osvojili anti-moslimské postoje.  I keď toto bolo pre Rusov, ktorí žili s moslimami a Tatármi v pokoji už od zôr svojej histórie, cudzie, médiám sa podarilo otráviť im mysle.  V tomto zohrala veľkú rolu Čečňa: čečenskí bojovníci, ktorých veľkodušne finančne podoporoval židovský veľkopodnikateľ Berezovský, v nich teroristickými útokmi prebudili anti-moslimské cítenie.

 "Gaza je naša Čečňa", zvykli hovoriť izraelskí emisári, hoci Čečenci (na rozdiel od obyvateľov Gazy) majú občianske a politické práva ruských občanov.
Státisíce Čečencov a príslušníkov iných moslimských etnických skupín migrovalo do severských ruských miest, kde - na rozdiel od Západnej Európy - boli ekonomicky veľmi úspešní, a tak sa stali predmetom závisti domácej populácie.  Nedávne výtržnosti v Kandapoge boli práve dôsledkom tohto úspechu.  Imigrácia je zložitou záležitosťou a pre sionistov je veľmi vhodná, či už ide o Európu alebo o Rusko.  Ruskí nacionalisti typu Le Pena sa stali veľkými priateľmi Izraela a sionizmu.  Podporujú právo Izraela bojovať proti moslimom a dúfajú, že (ruskí) židia odídu do Izraela (ale tento ich sen sa sotva uskutoční, keďže tisíce židov sa každý mesiac vracia späť do prosperujúceho Ruska).  Hovorí sa, že Ruský židovský kongres presunul veľké sumy peňazí tým najodpornejším rasistickým skupinám, aby ich nasmeroval proti moslimským imigrantom.

Takže Putinova administratíva sa nachádza medzi mlynskými kameňmi pro-západných liberálov so sympatiami pre Izrael "naľavo" a "napravo" zase s ruskými "bielymi" nacionalistami, ktorí sú proti návalu moslimských imigrantov a ktorí podporujú zúrivo anti-moslimský Tel Aviv.  Toto ohrozuje súdržnosť krajiny, keďže nielen Severný Kaukaz, ale aj Tatarstan sa môže odtrhnúť.  Rusko, na rozdiel od Európy, nemá len moslimských imigrantov, ale aj prominentnú domácu moslimskú menšinu.  Takže zachovanie Ruska závisí od potlačenia tohto anti-moslimského trendu, pretože krajinu to  zničí a rozbije sa do rôznych, proti sebe bojujúcich, lén.  Takto by Putinovo Rusko mohlo oponovať voči vzoru "konflikt civilizácií".  Ale bude to stačiť? ...

_____________________________________________

(ukážka)
Izrael Šamír, izraelský publicista 
The Truth Seeker, Veľká Británia
http://www.thetruthseeker.co.uk/article.asp?ID=5186