Vzťahy medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou sotva možno označiť za priateľské. Ukrajina momentálne predstavuje najväčšiu prekážku, keďže tamojší gréko-katolíci obsadili pravoslávne kostoly. Rovnako situácia na Balkáne nevyzerá ružovo. Tam sa bojovní katolíci snažia konvertovať pravoslávnych Srbov na katolícku vieru a oslabiť Srbsko natoľko, koľko je len možné.
Pravda v tejto súvislosti položila niekoľko otázok srbskému historikovi Nemaniovi Klaičovi, ktorý je popredným členom srbskej pravoslávnej cirkvi v Chorvátsku.

Podkopala Vatikánom vedená politika v Srbsku ideu opäť vytvoriť zjednotenú kresťanskú cirkev?
Prvá polovica 20. storočia zanechala mnoho nezahojených rán v dejinách srbského národa a srbskej pravoslávnej cirkvi. Vatikán sa už dlho snažil oslabiť pravoslávie na Balkáne a možno ho dokonca aj úplne zničiť. Zatiaľ to zväčša robil pokojnou cestou, hoci často pritom používal aj silu a snažil sa dosiahnuť svoj cieľ za každú cenu. A katolícka cirkev v Chorvátsku mu v tom ochotne napomáhala.
Je hodné všimnúť si, že 28. júna 1914 vstúpili jednotky rakúsko-uhorského impéria do Sarajeva, aby mohli vplývať na náboženské a národné cítenie Srbov. Dediča rakúskeho trónu Franza Ferdinanda zavraždili a to sa potom použilo ako dôvod na začatie vojny proti Srbsku a neskôr I. svetovej vojny. Chorvátsko v I. svetovej vojne zápasilo poboku Rakúska, hoci neskôr predstieralo, že bolo obeťou Viedne.

Aká cena sa zaplatila za vytvorenie nového štátu Srbov, Chorvátov a Slovincov?
Srbský kráľ Alexander chcel po vojne zjednotiť slovanské národy - Srbov, Chorvátov a Slovincov - do jedného štátu, kde by mal každý z nich rovnaké práva, pokiaľ ide o náboženstvo a národnosť. Ale Rím vtedy vyvíjal isté snahy, aby žiadna dohoda medzi Srbskom a Chorvátskom nebola možná. Vatikánu sa Juhoslávia otvorene nepáčila. Taliansky fašistický predstaviteľ Benito Mussolini mal na Balkán svoj vlastný názor, zhodujúci sa so záujmami Vatikánu v Srbsku.

Aby mohol Vatikán realizovať svoje plány, zneužil kombináciu náboženského a nacionálneho šovinizmu v Chorvátsku. Toto bolo zvlášť badateľné počas nezávislej existencie chorvátskeho štátu v rokoch 1941 - 1945. Rímsko-katolícka cirkev vtedy doslova spolupracovala s chorvátskymi výtržníkmi. Ivo Guberin, katolícky kňaz, sa stal prvým hovorcom, ktorý vtedy hovoril za každého. Ten povedal, že pomocou juhoslovanského štátu a zvláštnej dohody medzi štátom a cirkvou hodlajú konvertovať Srbov na katolícku vieru. Ale keď nebolo možné uskutočniť tento plán,Vatikán stratil záujem o priateľské vzťahy s Juhosláviou a začal vyvíjať úsilie, aby sa krajina rozbila.

Počas II. svetovej vojny poslali stovky a stovky  Srbov, vrátane kňazov, do koncentračných táborov. Chorvátsko vtedy ponúklo Srbom možnosť vybrať si: buď prestúpite na katolícku vieru alebo budete otrocky pracovať v táboroch a jednoducho pomriete. Dôsledky týchto historických udalostí možno vidieť v súčasných vzťahoch medzi srbským a chorvátskym národom. V roku 1995 donútili ujsť približne 200000 chorvátskych Srbov, z toho tisíce brutálne povraždili. Mnohí chorvátski zabijaci hovorili, že zabíjajú ľudí preto, aby katolicizmus triumfoval. A Vatikán sa za toto nikdy nekajal.

Pravda: "The Vatican deliberately tries to bring Catholic and Orthodox Church apart"
http://english.pravda.ru/world/europe/105529-vatican-0