Rubrika: Náboženstvá 2007

...reakcia na list, ktorý sme dávnejšie uverejnili na prope.

   Pýtate sa, ako som sa vysporiadal s astrálnym prielomom? Použijem príklad: V rozhlase som počúval reláciu o závislosti na alkohole, v ktorej hovorili, že človeka, návykovým spôsobom dlhší čas holdujúceho alkoholu, ktorý prestal piť, nemožno nikdy nazvať úplne zdravým a vyliečeným. Možno ho považovať len za abstinujúceho alkoholika. To znamená, že aj keď nepije, zostáva vystavený potencionálnemu nebezpečenstvu alkoholizmu omnoho viac, ako ostatná, zdravá populácia.

   No a v podobnom stave sa nachádza pravdepodobne každý, kto sa dopracoval k astrálnej blaženosti a pochopil že ide o niečo nesprávneho, zavádzajúceho a scestného.

   Predstavme si, že v niektorom z našich pozemských životov sme žili niekde na východe a pomocou rôznych meditácií, duchovných cvičení, alebo okultných techník sme si zoslabili pevný ochranný múr, ktorý delí naše denné vedomie od vnímania astrálneho sveta. No a na základe toho sme začali byť do určitej miery ovplyvniteľný a ovplyvňovaní. Ovplyvňovaní trebárs aj prežívaním astrálnej blaženosti, ktorú sme si vysvetľovali, ako mimoriadny duchovný pokrok a ako cestu približovania sa k Najvyššiemu.

   A a toto nesprávne stanovisko, spolu s oslabenou ochranou od vplyvov astrálneho sveta sme si vzali so sebou aj po našom odchode z pozemského života. Pri opätovnom zrodení na zemi, ktorého cieľom je napraviť všetky naše predchádzajúce omyly, sme si teda so sebou priniesli i vyššie spomínaný nedostatok, ako dispozíciu.

   Ako náš pozemský čas plynul, začalo nás zaujímať duchovno a veci s ním súvisiace. Až raz, hoci aj pri vrúcnej modlitbe, ktorá mohla byť naozaj úprimná, sa aktivovala naša dispozícia k astrálnemu prielomu, čo sa samozrejme iným, v tom to smere „zdravým“ ľuďom nestalo.

   A opäť, tak ako kedysi, sme prežívanie tejto astrálnej blaženosti považovali za niečo veľkého a mimoriadneho netušiac, že sme v podstate práve naopak, niečim nízkym klamaní, zneužívaní, zavádzaní a manipulovaní.

   Jednou z našich povinností v tomto živote však je spoznať túto chybu a napraviť ju. Napraviť ju tak, že budeme schopní prehliadnuť a spoznať skutočnú podstatu veci a na základe tohto poznania postaviť, prostredníctvom svojej mysle a svojej vôle, pevnú stráž okolo nami samými spôsobeného prielomu v pevnej hradbe, chrániacej nás od vplyvov astrálneho sveta. Stráž, ktorá prostredníctvom poznania a bdelosti bude brániť každému astrálnemu vplyvu, ktorý sa ku nám bude snažiť ešte preniknúť.

   Jediné, čo nám môže pomôcť  a postupne nás priviesť k trvalému uzdraveniu je neochvejná a trvalá bdelosť, dávajúca pozor, aby sa tieto stavy už nikdy neopakovali. A ak v tejto bdelosti vydržíme, naša „rana“ sa bude postupne zaceľovať, aby časom bola oná pevná hradba, chrániaca nás od všetkých negatívnych a zavádzajúcich astrálnych vplyvov, opäť pevná. Chce to však čas, trpezlivosť a neochvejnú bdelosť.

   Toto je teda prvoradé. Veľkou pomocou pri tomto procese nám môže byť i užívanie vody Svetla, ktorá vplýva na harmonizáciu a zaceľovanie aury.

   Ak sa teda v súčastnosti modlím, musím pritom dbať, aby brána do astrálneho sveta zostala stále uzavretá. Dokonca o to môžem i poprosiť pri svoje modlitbe, aby som potom  mohol naozaj čisto a úprimne načerpať silu s Výšin.

   Ak som teda začínal príkladom o abstinujúcom alkoholikovi, vo veľmi podobnej situácii sa nachádzame aj my dnes. Ak ale budeme prosiť Svetlo o pomoc a nepoľavíme vo svojej bdelosti, ak v tom budeme naozaj trpezliví a odhodlaní, určite dospejeme k plnému „uzdraveniu“.

   Na záver pridávam ešte výňatok z istého textu, ktorý Vám pomôže urobiť si o celej problematike ešte lepší obraz:

   Otázka: Absolvoval som duchovné školenie, kde sme sa učili odovzdávať zlú karmu Najvyššiemu, aby ju rozpustil do stvorenia. Potom sme sa modlili Otčenáš. Pri tomto úkone, spojení s Najvyšším, som začal prežívať neopisateľné stavy duševnej a zároveň fyzickej rozkoše. Sú čoraz častejšie, a to už nie len počas modlitby, ale prichádzajú kedykoľvek a kdekoľvek. Vraj ide o vyšší stupeň extázy, lebo som sa stal zasvätencom. Je to taký úžasný stav, že keď ho dlhšie nezažívam, tak trpím. Prečo je potom treba vzdávať sa tohto vysokého duchovného tranzu, keď nás spája s Najvyšším a ešte s pritom aj očisťujeme od negatívnej karmy?

   Odpoveď: Takéto zážitky majú rôzni takzvaní „zasvätenci“. Prežívajú ich v kostole, v snoch, pri zjaveniach panny Márie, pri hľadení do očí Pána Ježiša na turínskom plátne aj kedykoľvek doma. Tieto vysoké mystické stavy však treba nazvať pravým menom, a to orgastické tranzy.

   Miesto odovzdávania sa Najvyššiemu v čistých, srdcom preniknutých citoch, v plnej pokore a vďake, sa títo „zasvätenci“ ukájajú iba vo vlastnej rozkoši, pri ktorej ich duch stráca vedomie. Pri spojení s Najvyšším by totiž mal byť ľudský duch nanajvýš bdelý a vedomý si seba samého. Avšak v tomto duchovnom nevedomí stráca vládu nad sebou a temnota má voľnú cestu k jeho podvedomiu. Preto po týchto úžasných stavoch zažíva stavy väčšej podráždenosti, alebo agresivity, zúfalstva či depresie, teda záporné pocity.

   Tým, že je prežívaná rozkoš iba na úrovni fyzického a astrálneho tela, nevracia sa takto spracovaná energia späť k Svetlu, ale je odovzdávaná dolu tým, ktorí ľudí takéto veci naučili. Tým, ktorí spôsobujú ľuďom rozkoš cez ich čakry, ktoré si pred nimi ezoterickými cvičeniami dobrovoľne obnažili.

   Aj takýmto spôsobom sa teda dá upísať duša diablovi, lebo zvedený sa stáva energetickým živiteľom temna a zároveň aj jeho poslušným zajatcom. Človek sa opakovanými tranzami tak pevne upne na temno, že už mnohokrát nie je schopný prijať pravé duchovné poznanie ani Svetlú pomoc. Zákon rovnorodosti a tiaže ho napokon stiahne dolu, do záhuby spolu s tými, ktorí ho naučili takto drogovať.

S pozdravom a so želaním všetkého dobrého  M. Šupa