| Veľký ekonomicko-spoločenský tresk (ďalej VEST) je na obzore |
19.05.2010
Súčasná celosvetová ekonomická kríza je predzvesťou ale aj urýchľovačom VEST-u, teda toho čo
Marx videl ako „komunistickú revolúciu“.
Prečo VEST a nie komunistická revolúcia? Komunistická revolúcia je len jedno z dvoch možných
riešení VEST-u a to riešenie rozumné. Karol Marx nemohol predpokladať, že ľudstvo dokáže pre
riešenie VEST-u vyvinúť zbraňové systémy na sebazničenie. Naviac budem ekonomické procesy v
spoločnosti voľne interpretovať ako fyzikálne procesy a preto som použil túto terminológiu.
V prírode poznáme hmotu a antihmotu. Antihmota je zrkadlovým obrazom tzv. koinohmoty, čo je
hmota, z ktorej sme tvorení my a veci okolo nás. V prírode prevláda hmota nad antihmotou a pri
dotyku sa antihmota mení na hmotu.
Jednosmerné hmotné toky vytvárajúce antagonistické protipóly sú nakoniec vždy po dosiahnutí
kritickej hodnoty príčinou explózie -tresku po ktorom, ak sa nevylúči príčina jednosmerného
pohybu, tak proces záčina nanovo v pôvodnom alebo zasiahnutom priestore.
V ekonomike sme svedkami takýchto javov v čoraz väčších priestoroch. Otázkou ostáva len to či
pôjde v ekonomike o riadený či neriadený tresk. Ak človek dokáže ovládnuť VEST, potom môže
vzniknúť na tejto zemi celosvetová komunistická (beztriedna - ekonomický bezproblémová)
spoločnosť, bez zárodku nerovnovážneho pohybu. V inom prípade svet môže skončiť v III.
Svetovej vojne ktorá by ohrozila akýkoľvek život na tejto planéte a vývoj by sa začínal (možno)
nanovo vrátane zárodku novej antagonistickej spoločnosti.
Prečo už VOSR neznamenala VEST? V období VOSR neexistovala celosvetová (globálna)
ekonomická spoločnosť (GES) ale len regionálne ekonomické spoločnosti (RES). Podobne to bolo
po II. Svetovej vojne. Dnes sa už RES spojili v jedinú GES, ktorá pohltila aj celý socialistický
tábor, vrátane Číny.
GES nie je však rovnovážna ekonomická spoločnosť nakoľko sa skladá z globálnej reálnej
ekonomiky (GRE) a globálnej antiekonomiky (GAE).
Čo je to GAE? Vysoko organizovaná globálna antiekonomika ktorá pohlcuje a likviduje reálnu
ekonomiku ktorá je naopak neorganizovaná a preto ľahko „stráviteľná“. Ide o pravý opak toho čo
poznáme v prípade „hmoty a antihmoty“ (nepoznáme však čo sa deje v „čiernych dierach, možno
tam je to tak), pretože pri dotyku RE a AE sa strácajú reálne hodnoty RE a narastá objem AE
Čo je to antiekonomika? Antiekonomika je virtuálny avšak deformovaný obrazec reálnej
ekonomiky ktorý sa tvári ako reálna ekonomika aby ju mohla pohltiť a tak znásobiť svoj objem na
jej úkor.
Čo prináleží do reálnej ekonomiky a čo do antireálnej?
Reálna ekonomika: Základom reálnej ekonomiky je človek, ktorý tvorí pre spoločnosť reálne
hmotné a duchovné hodnoty pre uspokojenie celospoločenských potrieb v tom aj osobných. Reálnu
hodnotu tejto ekonomiky môžeme vyjadriť v spotrebovaných reálnych hodnotách.
Antireálna ekonomika: Ide o virtuálne, deformované zobrazenie reálnej ekonomiky v podobe
peňazí, zmeniek, autorských práv, vlastníckych práv k prírode, práv k spoločenskej produkcii
reálnej ekonomiky, oceňovanie mena (goodwill), finančné deriváty a iné mnohoraké finančno –
ekonomické elementy. Do antiekonomiky treba zaradiť aj vojenské arzenály a ich obsluhu.
Podstatou antiekonomiky je jej ľahké rozmnožovanie čo jej umožňuje ľahké pohlcovanie reálnych
hodnôt.
Ako prebieha pohlcovanie reálnych hodnôt AE? Teoretický som daný proces vysvetlil v iných
článkoch, dnes sa pozrieme na praktické následky. Najlepšie tento proces vidieť na súčasnej
ekonomickej kríze. Celý svet, vzhľadom na rýchly nárast ľudstva, trpí nedostatkom reálnych hodnôt
predovšetkým potravín. Podstatou celosvetovej ekonomickej krízy sa však tento problém nestal ale
naopak vznikol problém v oblasti virtuálnej ekonomiky (AE) a to z dôvodu, že virtuálne hodnoty v
podobe zmeniek, úverov a iných virtuálnych ekonomických komodít neboli kryté dostatočným
množstvom peňazí, teda iných virtuálnych hodnôt. Nuž a riešenie krízy? Obmedzenie prílivu peňazí
do reálnej ekonomiky, cez obmedzovanie spoločenskej či osobnej spotreby a obmedzenie produkcie
reálnych hodnôt širokej upotrebiteľnosti.
Ďalším príkladom je vývoj vo Východnej Európe (VE). Pri jej pohlcovaní GAE-ou, došlo k poklesu
reálnej ekonomiky, orientovanej v tomto priestore na osobnú a spoločenskú spotrebu jej členov cca
o 1. (viď graf „Global income gaps have widened“ prevzatý z Human Development Report 2009,
str. 35). Ako z panelu „A“ vyplýva (v rozpore s politický deformovanými hodnoteniami) až do roku
1985 Východná Európa i z medzinárodného hľadiska stačila držať krok s „vyspelými krajinami“ a
to aj napriek tomu, že na „vyspelé krajiny“ robili a dotovali ich reálnymi hodnotami 2/3 sveta zatiaľ
čo VE sa spoliehala sama na seba. Po roku 1985 keď sa táto ekonomika začala otvárať „svetu“, tak
GAE zhltla postupne 1 jej reálnej hodnoty a dodnes (po 25 rokoch) stráca ešte VE stále 1/3
pôvodnej produktivity. Podobný výsledok možno očakávať aj pri konečnej bilancii súčasnej krízy v
celosvetovom priestore.
Dopady na občanov a ich riešenie (ako to vidieť z „úsporných opatrení“) budu podobné ako boli vo
Východnej Európe či po kríze z rokov 1929-31 keď sa mimoriadne zvýšilo ekonomické napätie a z
toho plynúce neduhy ako nacionalizmus, revanšizmus a nakoniec II. Svetová vojna.
V Michalovciach 16.05.2010
Andrej Sablič
|