December skrýva mnoho tajov. Môj obdiv i úcta k nim a k tomuto mesiacu zároveň pramení z obdivu a úcty k slovenskej dedine. Náš vidiek je jedinečný svojou prirodzenou krásou, bohatstvom ducha ľudí žijúcich v ňom, dedičstvo kultúrnych, umeleckých a remeselných tradícií. Sú také jedinečné, že svojou podstatou sú svetovým originálom.

Originálom nenapodobniteľným, pretože v ňom tlčie slovenské srdce našich predkov, dedičstvo, ktoré uchovávame s láskou pre budúce pokolenia. Posledný mesiac v roku akoby upozorňoval na plynutie času.

Prichádza vianočný čas a s ním aj vianočná nálada. Adventný veniec so štyrmi sviečkami nechýba v žiadnej kresťanskej rodine. Patrí k najkrajším vianočným zvykom.

Prípravou na túto slávnosť je pokora a pokánie, čo sa prejavuje ako láska, úcta, srdečnosť, dobrota a spolupatričnosť s blízkymi viac ako inokedy.
Vianočná nálada stúpa v srdciach ľudí od sviatku svätého Mikuláša. Podvečer tohto sviatku si deti vyčistia topánky a vložia ich do oblokov, aby im do nich svätý Mikuláš nadelil dobroty.

Spomienka na podvečer svätého Mikuláša v mojom detstve mi pripomína toho svätca, ako chodí z domu do domu v spoločnosti anjela a čerta. Svätý Mikuláš odetý do biskupského ornátu s mitrou na hlave a s biskupskou palicou.
Mýrsky biskup svätý Mikuláš je v kresťanskej tradícii vyobrazený ako drží knihu Evanjelia a tri zlaté jablká. Jablká sú symbolom tejto lásky, ktorá vykúpila tri dcéry z mravného otroctva, do ktorého ich chcel uvrhnúť vlastný otec.

Pospolitý ľud dňom a nociam od Lucie po štedrý deň pripisuje mimoriadny význam, Ešte je stále po Slovensku dosť dedín, kde sú mocne zakorenené povery. Viera v existenciu bosoriek, čo vedia čarovať, ako by pripomínala, že v tomto čase ide o zánik starého a zrodenie nového roku. S novým rokom má prísť i nový život.

Každým rokom sa snažím oživiť kúzlo detských Vianoc so všetkými tajomnými obratmi, ktoré pre mňa pripravovali rodičia. Nemali sme televízor a ani nám nechýbal, zabaviť sme sa vedeli sami.

Vianoce boli pre mňa rozžiarený vianočný stromček, očakávanie a radosť zo snehu, zo saloniek a z tisíc ďalších maličkostí. Vianoce na dedine to bola aj sánkovačka dlho do noci, stavanie snehuliakov a snehové súboje na život a na smrť.
Bola to aj vôňa zabíjačkových klobás stúpajúca z udiarní z každého dvora. Bola to aj návšteva kostola a jeho posvätná slávnosť, spev dedinčanov a vysoké múry vo mne vzbudzovali úctu a pátos. Za jeho múrmi prašťal mráz a sneh, ktorý sa na ceste domov trblietal v odraze mesiaca a svetla dedinských domov.
Koledníci, vianočné spevy, stromček v každom okne a hlavne svätosť chvíle - to sú pre mňa Vianoce detstva. Každým rokom sú pre mňa tým krajšie, čím viac sa mi podarí priblížiť sa ich svätosti.

______________________________________________

Roman, z internetu