:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Vnútorné príčiny krízy

20.09.2010
www.prop.sk
www.protiprudu.info

 


Biznis a trhový mechanizmus (TM) sa obsahmi vylučujú. Biznis stručne a výstižne charakterizuje veta v našej legislatíve o podnikaní: „ Podnikateľ podniká, aby dosiahol zisk“, čiže sebectvo, robiť pre seba. TM naopak sa riadi heslom „ výroba pre spotrebu“ nadväzuje na pestrosť základných ľudských záujmov jednotlivcov, lebo každý chceme robiť čo nás baví a spotrebovávať podľa chute a záľuby a preto vznikla deľba práce a výmena výrobkov – trh. Tým sa tvoria základy dobroprajných hmotných a duchovných vzťahov medzi ľuďmi, základ rozvoja spoločnosti. Z hľadiska hospodárnosti sa tak šetria prírodné zdroje aj ľudská práca čo je efektívnosť a v peňažnom vyjadrení zisk.

Zisk síce vyčíslujú podnikatelia, ale využívať, investovať sa má do rozvoja hospodárstva a spoločnosti a nie využívať na osobné potreby podnikateľa. Tak to za čias využívania TM fungovalo, samozrejme s chybami z omylov a zo zlomyseľnosti. Až kapitalizmus „ priniesol“ biznis, liberalizmus, relativizmus, iróniu a iné zamaskované zlá, ktoré narúšajú všetky zákonitosti.

Uvedieme dva príklady zahmlievania. Médiá priniesli ako správu, že finančníci investujú do kúpy zlata, v Nemecku kúpili 44 ton, v Indií 41,5 ton a v Číne 37 ton zlata. A to je ekonomický blud, nie pravda. Investovanie je aktivita, ktorá rozširuje a skvalitňuje výrobno-reprodukčný proces. Kúpou zlata sa možnosti, prostriedky na investovanie zmenšujú alebo odkladajú. Skutočný investovaním by sa kúpa stala len v prípade využitia zlata na výrobok. (V našom prípade kupovanie zlata je prejavom sebectva a strachu podnikať).

Druhý príklad je jasnejší : Istý autor začal písať o kríze vetou: Korene finančnej krízy zasial prezident Nixon v auguste 1971, keď zrušil zlaté krytia dolára. Veď to sú nepravdy! Korene sa nesejú ale presádzajú a ešte väčšia nesprávnosť je dávať do súvisu korene s krízou, lebo korene rastlín začínajú premenu anorganických látok na organické, čím plnia dôležitú ušľachtilú funkciu v prírode, kým finančná kríza je zlo a každé zlo vzniká a zväčšuje sa každým mylným a ešte viac zlomyseľným porušovaním zákonitostí.

Veď každý vieme, že hmotné statky – hodnoty sa tvoria len vo výrobe a v hmotných službách a ako sme už uviedli, ohodnocujú sa podľa ponuky a dopytu na trhu. Na strane spotreby sa hodnotí objem a štruktúra potreby a „veľkosť chcenia“ príslušného výrobku ; na strane výrobcu jeho schopnosti a námahy pri navrhovaní, projektovaní a reálnom vyrobení výrobku. Sú to všetko výrobno – výmenné- obchodné a spotrebné vzťahy ľudí ako výrobcov a ako spotrebiteľov. Peniaze slúžia len na vyjadrenie hodnoty v peňažných jednotkách, procesu hodnotenia sa nezúčastňujú. Suroviny a výrobné zariadenia vstupujú do hodnoty výrobku alebo služby, peniaze nie.

Keď podnikatelia si začali prisvojovať zisk a reklamou nahradzovať trh, zmenili tým základné vzťahy vo výrobno – reprodukčných procesoch. Občania ako spotrebitelia pasívne kupujú tovary podľa mohutnosti a „formálnej“ vtipnosti reklamy. Tým zanikla spotreba ako subjekt základného vzťahu TM „výroba pre spotrebu“. Pracovníci veľkých obchodov nie sú obchodníci, nepoznajú vlastnosti tovarov a kupujúci jednotlivci nemôžu byť partnermi obchodného domu. Z peňazí na reklamu sa mali vytvoriť inštitúcie a nástroje, ktoré by zachytávali a spracovali nové poznatky vedy, techniky a organizovania z hľadiska spotreby , pripravovali „zdravú spotrebu“ a životný štýl a potom boli „ trhovými partnermi“ pri tvorení sortimentu výrobkov a služieb a v tvorení cien. Bez subjektu spotreby nemôže byť trh, bez trhu sa nemôžu tvoriť ekonomické ceny s kriteriálnou funkciou a bez ekonomických cien nemôžeme zistiť a vyčísliť ekonomickú efektívnosť potrebnú na tvorenie pomerov – proporcií v reprodukčných procesoch.

Tieto vzťahy a procesy sú zákonité a sú obsahom TM a do ich fungovania sa nesmie zasahovať, aby sa nenarušila efektívnosť a nadväzne tvorba proporcií. Reklama to urobila. Vzniká otázka, ako sa tvoria teraz ceny?, tak že sa odčerpáva toľko peňazí od obyvateľov, koľko uznajú za vhodné mocní finančníci. Málokto si napríklad uvedomuje, že vysoké príjmy v oblasti finančníctva dvíhajú ceny a tie berú peniaze aj od občanov nefinančníkov a idú do pokladníc finančníkov a do štátnej pokladnice.

Teda finančníci rozhodujú ako budú bohatí a ostatní občania chudobní. Nie TM je príčinou rastu bohatstva a chudoby ale jeho ignorovanie spôsobené liberalizmom, relativizmom a ironizovaním pravdy a dobra, teda nemorálnosť. Nečakané vyhlásenie krízy bolo zo strachu, že ďalej to nemôže pokračovať a situácia sa nedá riešiť. Globalizácia cestou moci peňazí je nereálna, rozdeľuje nielen morálne ale aj (formálne) ekonomicky. Vznikol blok dlhov, ďaleko najsilnejšia krajina USA a blok veriteľov, krajiny Ázie, ktoré atlantický biznis-hospodárenia neprevzali a ich hospodársky rast pokračuje a preto vznikajú nové menové teritóriá. Problém vyrovnávania pohľadávok je v tom, že vplyvom špekulatívnych obchodov sa mení, spochybňuje reálnosť – hmotný obsah pohľadávok.

Preto je hrozba vojny. Pomôcť môžu vedci a odborníci čo nemajú nič s biznisom. Oni môžu nezainteresovane posúdiť a aktualizovať konkrétne pohľadávky a podľa ich návrhov by pohľadávky mali partneri vyrovnávať. Bol by to krôčik k obnoveniu využívania TM. V záujme posilnenia presvedčenia o nutnosti obnovenia TM pripomeňme si zdanlivo podrobnosti z jeho obsahu. Sú ekonómi aj teoretici , ktorí tvrdia, že podnikatelia a ich pracovníci sú protivníci s opačnými záujmami, čo je lož, ktorý vyvoláva triedny boj. Podnikateľ chce aby jeho podnik fungoval a rástol. To chcú aj pracovníci, inak stratia prácu a odborné skúsenosti. Protichodnosť záujmov kto z koho môže byť len v rozdeľovaní výnosov z podnikania, ale to je vec morálky, nie zákonitosti ekonomických vzťahov a väzieb vo výrobno-reprodukčných činnostiach. TM hovorí jednoznačne, zisk treba investovať a odmeňovať spravodlivo podľa zásluh a tie sa dajú vypozorovať a kvantifikovať z priebehu tvorenia hmotných statkov, od nápadov, projektov až po reálne tvorenie.

A poďme ešte hlbšie, k základnej otázke podnikania, ako sa podieľa vlastnenie výrobných statkov a ako pracovníci na tvorení hodnoty výrobkov? Otázku môžeme členiť na jednoduchšie: Môže podnikateľ úspešne podnikať, vystačiť bez odbornosti pracovníkov pri tvorení a udržiavaní pracovných postupov, noriem výrobkov, informačných tokov a pod.? Komu patrí „ podnikateľská múdrosť?“ Je mzda optimálne „prepojenie“ podnikateľa a pracovníkov? Každá firma má svoje „odpovede.“ Baťa považoval pracovníkov za spolupodnikateľov a v obuvníctve dobyl svet. A príjmy v jeho firme boli najvyššie v hospodárstve ČSR.

Tomáš Baťa , v 1932 roku povedal: „To, čomu sme zvyknutý hovoriť hospodárska kríza, je iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok následok. V našej zemi je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možno sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledku tohto omylu. V postavení, v ktorom sa nachádzame nepotrebujeme žiadne geniálne obraty ako kombinácie. Potrebujeme mravné stanoviská k ľuďom a k práci a k verejnému poriadku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič, nevydierať pracujúcich“.

Záver je jednoznačný, ozdraviť morálku. Najväčším prejavom zla vo svete je dnes rast čierneho obchodu (drogy, zbrane aj lieky, ľudské orgány, mŕtvoly a ľudia na prácu a sex). Rastie preto, lebo rastie dopyt a to je prejav všeobecného morálneho úpadku. Treba dodať, že do tohto obchodu sa zapája stále viac a viac ľudí na rôznych (všetkých) pozíciách spoločností a organizátori navonok vystupujú ľudomilne. Je čas využiť „nadčasové možnosti“, skúmať čo majú svetové náboženstvá spoločné a na tom základe ich spájať v smere obnovenia morálky („veľké“ náboženstvá sú morálne preto prežívajú). To má byť program nie nezávislých spoločenstiev ale vlád a financovaný z prvotného rozdelenia výnosov výrobno-reprodukčného procesu, teda ako náklad na morálku.

 


Ing. Ľudovít Urminský

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|