V našej tlači sa prajne píše o posilňovaní spolupráce EÚ s Izraelom na všetkých úsekoch. Spolupráca NATO s Izraelom je už dávno rozbehnutá. Médiá majú plnú hubu ľudských práv, len keď príde na lámanie chleba, tak všetci pozerajú preč. To čo sa deje na okupovaných územiach Palestíny, je už v súčasnosti horšie, ako v bývalej Juhoafrickej únii. Je Izrael, ktorý takto zaobchádza s ľuďmi na ním okupovaných územiach, ktorý bohorovne ignoruje všetky uznesenia OSN vôbec hodný toho, aby sa uvažovalo o akejkoľvek spolupráci s ním, za týchto okolností? Kde sa naraz podeli tie „európske hodnoty“, na ktoré sa tak radi odvolávame? Čo má s nimi spoločné tento blízkovýchodný, militaristicko-náboženský štát?

Jeden rok po začiatku blokády pásma Gazy Izraelom: nemocnice na pokraji
Nora Barrows-Friedmann (IPS), Jebaliya/pásmo Gazy
Nové krídlo nemocnice Al-Awda žiari svetlým leskom. Tu stoja lekári, ošetrovatelia a zamestnanci správy pripravení, poskytnúť cca 300.000 palestínskym utečencom, ktorí našli  v tábore Jebaliya v severnej časti pásma Gazy útočisko, prvú pomoc. Avšak postele na oddeleniach sú prázdne – nielen preto, že chýbajú matrace, ale aj infúzne vaky, srdcové monitory a ostatné rozhodujúce medicínske prístroje. Súrne potrebné príslušenstvo trčí následkom izraelskej blokačnej politiky v Ramallahu, na západnom brehu Jordánu. »V minulom roku sa požiadavky na našu kliniku strojnásobili«, informuje spolupracovníčka nemocnice Nehal Mehanna.

Izrael nepripustí, aby určité lekárske zariadenia prešli cez hraničný checkpoint, hovorí ďalej. Tak čaká klinika už sedem mesiacov na operačné stoly, ktoré neboli prepustené cez kontrolný bod Erez. Erez je len hodinu autom vzdialený od tejto kliniky. »Niekedy k nám dorazia zásoby cez Červený kríž«, hovorí Mehanna. »Dodávky sú komplikovaným procesom a každý krok musí byť posvätený izraelskými úradmi.«

Podľa lekárov mal nedostatok príslušenstva a liekov od začiatku blokády pred jedným rokom spôsobiť smrť minimálne 180 pacientov. Pre mnohých Palestíncov, ktorí trpia na rakovinu, srdcové choroby, ľadvinové problémy a inými ťažkosťami, to bude osudné, ak Izrael neprepustí pre ne životne dôležité lieky a prístroje. Pacienti sa teraz cítia ešte silnejšie nútení, hľadať si medicínsku pomoc mimo obsadených území – v Izraeli a v Egypte. Avšak od blokády je aj samotným chorým, ktorí sa môžu preukázať písomným povolením, cesta z pásma Gazy uzavretá. Aj to má za následok množstvo úmrtí.

»Robíme čo môžeme«, ubezpečuje Mehanna. Avšak bez potrebného lekárskeho vybavenia sú šance malé, zachraňovať životy. »Naše narkotizačné prodstriedky vystačia tak najviac na tri týždne«, sťažuje sa anestetik Akram Naffar. »Neviem, čo budeme robiť. Plánujeme zo dňa na deň.« Ak by malo prísť opäť k izraelskému útoku, bude to ťažké, adekvátne ošetriť nové prípady prvej pomoci.

Riyad al-Adassi z lekárskych a ošetrovateľských odborov v pásme Gaza sa žaluje, že boj o prežitie je pre ľudí v pásme Gazy stále tvrdší. »Žijeme v akejsi džungli a robíme všetko preto, aby sme prežili. Všetci sa nachádzame pod obrovským tlakom. Kto je zodpovedný za to, ak to vybuchne? Zrejme tí, ktorí vlastnia kľúč k okupovaným územiam.«

Hilferufe aus der Klinik
http://www.jungewelt.de/2008/06-17/031.php