:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Von z mediálneho geta!

rubrika: médiá 2009

 

 


Nižňanského ospravedlnenie v štýle in memoriam

Nedávno sa na náš knižný trh dostal titul nemeckého spisovateľa Andreasa Eschnbacha Vyhorení. Hoci ide o román, opisuje niektoré praktiky svetovej politiky, ktoré neobišli ani Slovensko. Ak by sa niečo podobné opovážili uverejniť niektoré slovenské noviny, bol by z toho medzinárodný škandál.

Zaujímavý je napríklad rozhovor dvoch pánov z amerických tajných služieb:
- V chudobných krajinách nejde o to, aby sme nejakým ekonomickým šéfkom podpílili stoličku. My tieto krajiny budujeme. Odborníci ako ja dodávajú miestnym vládam posudky na to, aké ohromne výnosné a pokrokové budú také či onaké infraštruktúrne projekty - elektrické siete, cesty, priehrady, prístavy a tak ďalej - a ako tým zvýšia hospodársku silu krajiny. Len čo ich presvedčíme, poskytneme im potrebné pôžičky. Veľmi výhodne. Jedinou a celkom pochopiteľnou podmienkou je, aby všetky zákazky smerovali k americkým firmám.
- Takže peniaze ani neopustia USA...
- Nie. Banky z Washingtonu ich poukážu inžinierskym kanceláriám v Bostone či v Los Angeles. Dotyčná krajina však musí všetko splatiť, celú sumu vrátane úrokov. A my to máme spočítané tak, aby to čoskoro splácať nedokázali. A čo potom? Začne sa rokovanie o odročení splátok. Za to však chceme protislužbu. Napríklad vojenskú základňu. Alebo prístup k nerastnému bohatstvu. Niekedy nám stačí to, že v OSN hlasujú tak, ako chceme my.
- A toto funguje?
- Už desaťročia. Dôležité je to, aby sme nespôsobili problémy vládnucej vrstve. Topíme ju v peniazoch. Dávame jej toľko peňazí, že si môže dovoliť časť z nich poslať ďalej a kúpiť si za ne potrebnú podporu.

Denník ako školiace pracovisko
V rokoch 1994 až 1998 vzniklo na Slovensku množstvo mimovládnych, zahraničím dobre platených organizácií, s jediným cieľom: pomôcť opozícii prevziať moc. Dnes sa ukazuje, že to nebolo zadarmo. Strategické podniky zvyšujú zisky smerujúce za hranice štátu. Dnes je jasné, prečo vláde tých rokov pripisovali všetky možné negatívne prívlastky. Nebola proamerická, bola proslovenská. A kto nie je proamerický, nie je demokrat. Až dzurindovci dokázali svojou kolenačkovou politikou obmäkčiť Washington a indície naznačujú, že sa im to oplatilo. Im áno, občanom SR už menej.
Krátko po novembri 1989 sa politici, ale aj novinári rozdelili na tých, čo vehementne obhajovali národné záujmy, a tých druhých. Tí druhí boli jednoznačne proti vzniku samostatného štátu. Vo voľbách 1994, teda iba rok po nadobudnutí samostatnosti, išlo o to, či Slovenská republika prežije, alebo ako prorokovali českí komentátori, prídu Slováci po kolenách prosiť Prahu, aby ich prijala späť.

Pronárodná koalícia mala proti sebe mediálnu presilu, ktorá sa z roka na rok ešte prehlbovala. Na jednej strane boli denníky SME, Pravda, Práca, Národná obroda, na druhej strane stála Slovenská REPUBLIKA, neskôr Nový deň. Do konca volebného obdobia vlád Mikuláša Dzurindu denníky na druhej strane prestali jestvovať. Navyše dzurindovská mediálna propaganda vytvorila atmosféru, ktorá znemožňovala verejnoprávnym médiám zamestnať akéhokoľvek redaktora z „druhej" strany. Vyhovoval len ten, kto bol pripravený na „tých správnych" miestach. A ako sa ukazuje, ide vyslovene o redaktorov, ktorí prešli praxou v denníku SME. Len títo novinári majú zabezpečené zamestnanie v médiách so zahraničnými vlastníkmi, ale čo je podstatnejšie aj vo verejnoprávnych. Tí z „druhej" strany ani po vyše dvoch rokoch vlády pozostávajúcej zo strán národne orientovaných nemajú pracovné miesta.

Stále nežiaduci novinári
V súvislosti s finančnou podporou na vytvorenie sociálnych podnikov, ktorú získali od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny firmy blízke strane Smer, premiér Fico vyhlásil, že nebude nikoho diskriminovať, teda ani svojich. Správne. Podľa ústavy sme si všetci rovní a príslušnosť k politickej strane by nemala byť dôvodom na diskrimináciu. Totálnu deratizáciu verejného priestoru od straníckych oponentov však vykonala hneď po nástupe k moci Dzurindova vláda. Neexistovalo, aby nejaký rodinný príslušník exponenta opozičnej strany vykonával verejnú funkciu. Napokon, v STV sa udiali čistky neprehliadnuteľným spôsobom.

Dvadsiate ôsme poschodie sa zapísalo do dejín slovenskej žurnalistiky výraznejšie ako komunistická cenzúra. A tá pôsobí dodnes. Novinári z roku 1968 nemohli písať dvadsať rokov, novinári z „druhej" strany sú v postavení disidentov už desať rokov a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v blízkom čase zmeniť. Riaditeľ Slovenskej televízie Štefan Nižňanský sa síce ospravedlnil bývalým zamestnancom STV z dvadsiateho ôsmeho poschodia, aj keď ide len o časť žurnalistov, ktorí po roku 1998 prišli o zamestnanie. Navyše ide len o symbolický akt v štýle „in memoriam". Väčšina týchto novinárov však stále žije, neumreli! Celkom logické by preto bolo odčiniť krivdu opätovným ponúknutím strateného pracovného miesta, tak ako sa to dialo po roku 1989. Realita? Novinári „z druhého brehu" majú naďalej zamedzený vstup do verejnoprávnych médií.

Hübel - Hríbov pokračovateľ
Premiér Fico je proti diskriminácii pre politickú príslušnosť, jestvuje tu však aj diskriminácia novinárov - vlastencov. Práve títo novinári bojovali za pravdivý obraz Slovenska a práve oni pomohli prežiť Slovenskej republike v jej začiatkoch. Ani jeden z týchto novinárov dnes nepôsobí ani v Slovenskom rozhlase, ani v Slovenskej televízii. O nejakom denníku ani nehovoriac. Podľa premiéra nie je reálne vydávať denník, ktorý by vstúpil do dnešného názorového geta a za povinnosť vlády považuje komunikovať s médiami, ktoré majú záujem o korektné partnerstvo. Lenže povinnosťou vlády je aj zabezpečiť občanom pluralitné zdroje informácií. Určite nemožno hovoriť o slobodnom prístupe k informáciám, ak verejnú mienku formuje iba jedna časť názorového spektra. Slovenská televízia začala vysielať publicistickú reláciu Večer na tému..., ktorú bude okrem iných moderovať Jozef Hübel, ktorý ako spravodajca verejnoprávnej STV uverejňoval články v súkromnom denníku SME. Hübel sa v roku 2006 o kandidátoch na riaditeľa STV, medzi ktorými menoval aj Štefana Nižňanského, vyjadril veľmi kriticky.

Položil si otázku, či „zrazu sa všetci striasli svojich názorov a politických tričiek a budú zo dňa na deň nadstranícki a objektívni generálni riaditelia verejnoprávnej STV?" V apríli 2008, keď sa Nižňanský stal riaditeľom STV, už Hübel nemal nič proti Nižňanského politickému tričku. Naopak, ako jeho bývalý asistent povedal, že to preňho bola „veľmi dobrá škola". Hübel má názorovo blízko k Stálej konferencii Občianskeho inštitútu - medzi zakladateľov tejto oganizácie patrí aj jeho otec. Inštitút sa profiluje ako spoločenstvo ľudí, združených na základe spoločne vyznávaných hodnôt. Medzi zakladateľov SKOI patria mená ako Ján Langoš, Ivan Mikloš, Martin Porubjak, Ladislav Snopko, František Šebej, Peter Tatár, Ernest Valko či Peter Zajac. Takže Štefan Hríb, ktorý svoju „Lampu" od októbra presúva na JOJ Plus, má v STV svojho pokračovateľa. Ďalšími moderátormi majú byť Pavol Fejér z Markízy a psychológ Gabriel Bianchi. Ak by sa chcel niektorý z novinárov z „druhej" strany uchádzať o prácu v STV, natrafí na profesie tesár, stolár, zámočník, čalúnnik, elektrikár, maliar. Tieto pracovné pozície sú v STV totiž voľné.

Aj SRo v osídlach SME
Ani v Slovenskom rozhlase nie je situácia lepšia. Údajne kontaktná diskusná relácia Z prvej ruky je celkom v réžii redaktorov SME. Program moderuje striedavo Juraj Hrabko, ktorý pravidelne uverejňuje svoje komentáre v SME, a Boris Chmel, ktorý kedysi v SME začínal a je synom bývalého ministra kultúry Dzurindovej vlády. Novinári s proslovenským zameraním, ktorí nie sú ochotní slúžiť cudzím záujmom, v Zemkovej a Machajom vedenom rozhlase nemajú šancu. Je to zjavná diskriminácia, ktorá je zároveň aj diskrimináciou obyvateľstva, ktorému sa dostávajú informácie kontrolované, filtrované a prifarbované jednou názorovou skupinou. Za ospravedlnením sa riaditeľa Slovenskej televízie redaktorom nepohodlným dzurindovcom by malo nasledovať ospravedlnenie vlády alebo aspoň ministra kultúry všetkým tým novinárom, ktorých Dzurindov režim vytlačil z mediálneho priestoru. Ak sa demokracia nemá stať horšou, ako bola komunistická minulosť, za morálnou satisfakciou by mali nasledovať činy.


 


Eva Zelenayová
http://www.extraplus.sk/content/view/303

Diskusia:

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|