Rozhovor s Viliamom Hornáčkom,
predsedom združení slovenskej inteligencie

* Vstúpili ste „in medias res“ k iniciatívam smerujúcim k postaveniu nového dôstojného pamätníka generálovi Dr. M. R. Štefánikovi. Čo je cieľom vašich snažení?

Predovšetkým chceme zabrániť ďalšej našej potupe a najmä ďalšiemu deformovaniu historického vedomia slovenskej spoločnosti. Generál Dr. M. R. Štefánik je vzorom, aký v našich dejinách nemá páru. Veď on sám na vlastnú päsť vytvoril to, čo nedokázali celé generácie slovenských vlastencov. Takáto výnimočná osobnosť si zasluhuje aj výnimočnú pozornosť a úctu. A my si ho ideme uctiť nedôstojnou replikou vyše sedemdesiat rokov starého čechoslovakistického pamätníka? Také úbohé trochárstvo si Štefánik skutočne nezaslúži! Navyše – pred inštitúciami, ktoré sú zároveň symbolmi svojbytnosti všade na svete ako Národné múzeum, Národná filharmónia či Národné divadlo nikdy nebývajú cudzie symboly. Dokáže si niekto predstaviť takú absurditu, aby pred pražským „Národním“ bol inštalovaný slovenský znak alebo dokonca - nemecká orlica na pylóne, pod ktorou by stál T. G. Masaryk? Nemysliteľné! A v Bratislave pred SND sa chystá niečo navlas podobné!

* Bojovali ste za dôstojné postavenie slovenčiny, za dôstojné postavenie slovenského národa, za dôstojný stánok pre slovenskú kultúru – nové SND. Dnes spolu s ďalšími predstaviteľmi občianskych združení a slovenskej kultúrnej obce bojujete za dôstojný pamätník M. R. Štefánika...

Štefánik sa mimoriadnou mierou zaslúžil o dôstojný život slovenského aj českého národa. Je to nevyvrátiteľný fakt. Po svojej smrti bol však zámerne potláčaný do úzadia tými, ktorí prežili a chopili sa moci ku ktorej im on obetavo pomáhal. Pričom chopiť sa moci ešte vôbec neznamená aj – chopiť sa pravdy a spravodlivosti. Na štandarde TGM sa píše „Pravda vítězí!“ Dodržme teda toto krásne heslo - nedodržiavané dôsledne ani samotným TGM - a vráťme Štefánikovi aj našim dejinám ich skutočnú tvár! Ako a čím? Predovšetkým prestaňme „papagájovať“ do nás často vtĺkané nepravdy. Zahoďme „poslíčka - dráteníčka“ a „dobrodruha“ na smetisko dejín spolu s prekonanou a dnes už nikomu nepotrebnou čechoslovakistickou štafážou. Vytvorme Štefánikovi taký pamätník, ktorý bude už navždy na tom najdôstojnejšom mieste Bratislavy svedčiť o jeho dejinotvorných činoch. Napríklad na súčasnom Námestí slobody pred Úradom vlády.

* Čo sa vám zatiaľ podarilo v kauze Štefánikov pamätník dosiahnuť?

Žiaľ, zatiaľ počúvame z úst kompetentných len výhovorky, výhovorky, výhovorky... Pritom čl. 10 Ústavy SR jasne hovorí, že Bratislava je hlavným mestom Slovenskej republiky. Teda nie je len mestom Bratislavčanov, ale všetkých občanov SR a aj Slovákov žijúcich v zahraničí. Preto o Bratislave, najmä ak ide o celospoločensky závažné veci, akou postavenie pamätníka generála Dr. M. R. Štefánika nepochybne je, nemôže rozhodovať len Nadácia M. R. Štefánika, Doprastav či Magistrát mesta Bratislavy. Ak sa chce mestská časť Staré mesto prezentovať úbohou sochou „šenernáciho“, je to, žiaľ, vecou rozhodnutia jeho zastupiteľstva. Ak sa však má postaviť umelecký a historický paškvil, hanobiaci nielen pamiatku veľkej osobnosti, ale deformujúci aj naše dejiny a urážajúci symbol slovenskej kultúry – nové SND – tu už musia svojou autoritou vstúpiť do hry o naše dobré meno aj hlava štátu, parlament a vláda! Všetky naše argumenty spolu s kópiami historických dokumentov sme opakovane doporučili prezidentovi SR, predsedovi a podpredsedníčke NR SR, predsedovi a podpredsedovi vlády SR, ministrovi kultúry SR, predsedovi Výboru pre kultúru NR SR, a mnohým poslancom NR SR, koaličným aj opozičným a, samozrejme, aj primátorovi Bratislavy a tiež pánovi Šestákovi z Doprastavu. Dokonca aj na centrály niektorých strán. Výsledok? Na našu spoločnú škodu – nijaký! Chceme však pomôcť dobrej, múdrej a spravodlivej veci, preto sa v nijakom prípade nevzdávame a v našom úsilí napriek všetkému pokračujeme.

Vizualizácia pamätníka.

Zhováral sa Ľudovít Števko