Je pre mňa veľkou cťou vystúpiť pred týmto úctyhodným zhromaždením v bufete Grassalkovitschovho paláca a pozdraviť všetkých zástupcov môjho elektorátu, vďaka ktorým som sa stala prezidentkou Slovenska. Osobitne pozdravujem môjho vzácneho priateľa a maďarského nacionalistu Viktora Orbána zo strany FIDESZ, ktorému vďačím za to, že sa na Hornej Zemi nevyskytli žiadne nepokoje počas volieb a získala som 99,98% hlasov všetkých obyvateľov, vrátane slovenskej národnej menšiny. Ešte raz vďaka, Viktor! (Potlesk.) Plne som sa mohla spoľahnúť na ochranu volebných miestností maďarskými gardami, ktoré sme povolali na ich ochranu pred falšovateľmi z ficovlády a z Lóže Veľkého Orientu a Byzantského Rítu v Telgárte.

Tiež zdravím, tu prítomného pána Mikloša Duraya, ktorý hneď po zmene Ústavy Slovenska sa stane viceprezidentom a mojím pomocníkom pri plnení tak závažnej úlohy, akou je reprezentácia Slovenska. Slzy dojatia sa mi vtláčajú do očí, keď sa pozerám na pána Profesora PhDr. Pavla Mešťana, Dr.Sc. sediaceho v prvom rade. Ďakujem za hlasy všetkým bratislavským Židom a potvrdzujem, že som pripravená splniť predvolebné sľuby a naplniť tak sen našich dedov, ktorí podpísali petíciu za pričlenenie Bratislavy k Maďarsku. (Búrlivý potlesk.)

Vidím, že Zaslúžilý umelec a nositeľ Pribinovho kríža pán Milan Lasica sa spokojne usmieva. Má na to dôvod. Konečne sa naplní aspoň jedna petícia našich dedov, čo vytvára dobrý predpoklad, že sa v budúcnosti zrealizujú aj ním podpísané petície. Ale, aby som bola konkrétna a povedala pár slov k tomu, čo by som rada počas môjho pôsobenia v úrade prezidentky Slovenska urobila ako prioritné.

Na našich slobodomurárskych a predvolebných stretnutiach som sľúbila, že premenujem hlavné mesto Hornej Zeme, v ktorej žijú v láske a pokoji Maďari, Židia a ostatné národnostné menšiny v spoločnej Európskej únii. Už sa viac nebude volať Bratislava, ani Prešpork, ani Pressburg, ale ani Pozsony. – Prejav prerušil výkrik zozadu bufetu: „Wilsonovo mesto.“ – Áno, priznávam. Správne povedal náš priateľ František Mikloško, slobodomurár a zradca všetkých svojich predkov. Z vďaky k našim sponzorom a učiteľom demokracie spoza Atlantiku pomenujeme hlavné mesto Slovenska rovnako, ako sa volalo počas troch mesiacov po vzniku Československa v roku 1918. Vtedy naši dedovia – bratislavskí židia sa zmierili, že Prešpork nebude maďarský, ale československý. Chceli prejaviť vďaku našim spojencom za Pittsburgskú dohodu a pomenovať takto terajšie hlavné mesto Slovenska. Žiaľ, prišli potom Slovania a zmenili toto krásne meno mesta na Bratislavu.

Som tiež rada, že budem môcť zachrániť naše peniaze, ktoré si Slováci uložili v 2. pilieri a v tejto modernej dobe ich neokráda žiadny žid – krčmár ako v 1. Československej republike, ale sú manažéri a pokladníci Dôchodkových správcovských spoločností. Hneď po skončení prejavu a hostiny spojenej s mojou inauguráciou, prosím celé ctené zhromaždenie a všetkých mojich priaznivcov, aby nastúpili do pripraveného autobusu s klimatizáciou, ktorý nás zavezie na Bradlo. Tam nás už čakajú fanfáry, nastúpená čestná stráž v pekných uniformách maďarskej gardy a tri autobusy plné maďarónov ako stafáž.

Je to priam symbolické, že na tomto mieste, kde je pochovaný nejaký francúzsky generál, vymenujem riaditeľa Židovského múzea v Bratislave Pavla Mešťana za Admirála. Akademikom sa kvôli vzbure Slovákov voči našim otcom v roku 1989, nestačil stať. On miluje tituly. Viac, ako známa publicistka, poetka, spisovateľka, prekladateľka, sociologička, zakladateľka a riaditeľka Nadácie Charta 77 – Pro Bono a advokácie na ochranu ľudských práv, nositeľka vyznamenania Európskej únie Žena Európy a moja najdrahšia priateľka, Zuzana Szatmáry. (Standing Ovations.) Pani Profesorka Prezidentka Slovenska sa milo usmieva na všetky strany, pričom sa nakláňa k novovymenovanému poradcovi pre bezpečnosť Ivovi Samsonovi a šeptajúc mu hovorí: „Kedy už vypátraš tých troch idiotov z Penziónu u Hanky a naložíš s nimi podľa zásluhy?“

http://www.mordechajkapusta.blogspot.com/