rubrika: slovensko 2009

V ostatnom čase sme svedkami neuveriteľných útokov asociálov na základné ľudské práva slušných ľudí, pričom ohrozené sú najmä právo na život a z neho vyplývajúce právo na zdravie a tiež právo na pokojné užívanie majetku.

Týchto útokov sa dopúšťajú najmä príslušníci rómskej komunity, ďalej bezdomovci a ďalší sociálne neprispôsobiví jednotlivci. Orgány verejnej správy svojou bezradnosťou a trestuhodnou nečinnosťou nielenže nechránia základné ľudské práva daňových poplatníkov (z daní ktorých zamestnanci a funkcionári týchto orgánov žijú a podaktorí poberajú vysoké platy) ale dokonca svojim (v lepšom prípade) liknavým konaním, či dokonca nečinnosťou, neprispôsobivých asociálov priamo, či nepriamo chránia.

Je jedno, k akému etniku asociál patrí, treba proti nemu tvrdo zakročiť. Už toho máme všetci plné zuby. Na ochranu ľudských práv je štát povinný permanentne prijímať všetky potrebné, ako legislatívne, tak aj organizačné, opatrenia. Situácia dospela do takého štádia, že si vyžaduje prijatie osobitného zákona na ochranu ľudských práv pred útokmi neprispôsobivých asociálnych živlov. Mal by to byť ústavný zákon. Nech dostanú všetky parlamentné strany šancu prejaviť sa, ako im v skutočnosti záleží na ochrane ľudských práv svojich voličov. Tento zákon by mal obsahovať možnosť na pozbavenie, či obmedzenie niektorých práv notorických príživníkov (napríklad, odňatie práva na osobné preberanie peňažnej sociálnej podpory a jeho nahradenie poskytovaním materiálnej, potravinovej a inej pomoci, obmedzenie, či odňatie práva na rodičovskú výchovu, ako aj zriadenie osobitných súdov špecializovaných na porušovanie ľudských práv sociálne neprispôsobivými jednotlivcami a podobne). Každá politická strana takto môže dostať šancu prejaviť sa, či jej ide skutočne o blaho svojich voličov, alebo len o ich hlasy.

Neobstojí zahmlievanie problému poukazovaním na pravicový extrémizmus a nikto už nie je zvedavý na hľadanie príčin problému - tie sú už všeobecne a notoricky známe. Tragikomicky preto pôsobí vyhováranie sa na údajný populizmus tých čo sa proti zločinnosti a vyžieraniu spoločnosti ľudskými parazitmi postavili. Tragické je to preto, lebo namiesto riešenia sa uplatňuje obviňovanie iných. Komicky to znie najmä z úst člena politickej strany, ktorá (práve vďaka populizmu) dnes vládne. Ľudia už nie sú zvedaví na reči – čakajú činy.

Panslovanská únia sa domnieva, že by bolo vhodné zvolať mimoriadne zasadanie parlamentu len k tejto problematike a to v najkratšej možnej zákonnej lehote – je v rukách zákonodarcov ukázať, ako im záleží na ich voličoch.

JUDr. Milan Janičina
predseda Panslovanskej únie