Tak popri jednom veľkom nešťastí, pri ktorom zahynulo 44 členov ozbrojených síl Slovenskej republiky, sa stala aj ďalšia tragédia, ktorá si podľa mňa zaslúži rovnakú pozornosť. Ide o udalosť publikovanú v Sme alebo Markíze.

"Dvaja tamojší mládenci vo veku 20 a 21 rokov chceli zo súkromného pozemku ukradnúť psa. Dvadsaťdeväťročný majiteľ štvornohého miláčika zlodejov prenasledoval a po dolapení jedného z páchateľov udrel rukou do chrbta. Starší z dvojice zlodejov, 21-ročný Jakub H., vzápätí bodol muža nožom s 13-centimerovou čepeľou do ľavej strany hrudníka. Ten spadol na zem a ostal nehybne ležať. "

Nie je žiadnym tajomstvom, že obaja páchatelia tohto činu sú rómskeho etnika.

Pozornosť si táto udalosť zaslúži aj z toho hľadiska, že percentuálny podiel počtu obetí vrážd a násilnej trestnej činnosti, z celého objemu spáchaných zločinov, tejto menšiny v spoločnosti, je podľa mňa rovnako alarmujúci, ako počet mŕtvych vojakov. Napriek tomu sa kvôli tomu nezvoláva mimoriadne zasadnutie vlády a ani nevyhlasuje národný smútok, tak isto sa neorganizujú protestné koncerty a nepredpokladám, že na pohreb tohoto muža by prišla niektorá z "celebrít" alebo politikov, vyjadriť hlboké rozhorčenie nad spáchaným skutkom a odsúdiť kupinu/etnikum/združenie/komunitu, do ktorej títo naši spoluobčania patria, tak ako to spravili pri odpornej vražde pána Tupého v Bratislave, čo bol rovnako otrasný čin.

Nikto sa nezastane majority, pretože sa to nenosí. V súčasnosti je totiž "trendy" hovoriť o tolerancii a spolužití. Integrácii menšín... Nebudem chodiť ďaleko v čase a priestore, keď spomeniem parížske predmestia a z toho vyplývajúce ponaučenia. Nie je možné integrovať niekoho, kto sa sám nechce integrovať. Nie je možné začleniť niekoho, kto sa príliš odlišuje od toho, ako žije majorita a zároveň sa sám nechce zmeniť. Nie je žiadnym tajomstvom, že Francúzsko, veľký vzor pre spolužitie s menšinami začalo s násilnými deportáciami prisťahovalcov a Veľká Británia dáva príspevky nespokojným a neprispôsobivým etnikám, aby sa mohli vysťahovať z krajiny.

A tu sa dostávame k jasnému problému, definovanému dávno pred touto udalosťou. Má majorita právo brániť svoje životné princípy a práva, alebo sa musí podriadiť menšine a nechať sa terorizovať a vraždiť?

Slovo demokracia v mojom ponímaní znamená vládu väčšiny. Nech sa potom vlády, akékoľvek, nedivia, že sa spoločnosť radikalizuje. Je predsa normálne, keď sa občania, predstavujúci majoritu, boja o seba. O svoje práva, životy a majetky. A to kvôli menšine, ktorá je v mene takzvanej tolerancie a humanizmu v podstate nepostihnuteľná. Nech sa nedivia naši verejní volení predstavitelia, že ľudia volia nacionalistické strany, pretože práve tieto strany im sľubujú ochranu pred podobnými útokmi.

Som veľmi vďačný, že zo zákona je možné, brániť sa vo vlastnom byte /na vlastnom majetku akýmkoľvek spôsobom obrany http://www.justice.gov.sk/dwn/h1/tztp_0512.rtf - Bod 8, kde sa píše: " Ak osoba neoprávnene vnikne alebo neoprávnene zotrvá napríklad v niekoho byte, je možné proti nemu použiť zbraň." Myslím, že vyjadrím názor veľkého množstva ľudí, keď poviem, že je na čase ozbrojiť sa. Pretože tam, kde zlyháva v ochrannej funkcii štát, musí nastúpiť osobná ochrana. Toto bolo definované dávno predo mnou v takzvanej Maslowovej teórii potrieb, popisovanej v každej knižke menežmentu. Nie je možné vystúpiť na vyššie stupienky pyramídy potrieb, keď neboli splnené spodné priečky pyramídy. Úplne na spodku sú Fyziologické potreby : piť, jesť, spať, nad nimi je Bezpečnosť : potreba ochrany a bezpečia, spolu tvoria "Základné a inštinktívne potreby"! a až po splnení týchto potrieb nasleduje čokoľvek ostatné. A ja sa v tejto chvíli jednoznačne cítim byť ohrozený, keď sa vrátim do svojej rodnej dediny a pýtam sa mamy, čo a kde zasa Rómovia ukradli a koho zbili.

Svojim príspevkom chcem vyjadriť rozhorčenie nad tým, že si nie sme všetci rovní ani v takejto základnej otázke, akou je otázka bezpečnosti života. O ekonomickej a majetkovej bezpečnosti ani nehovoriac. Nepáči sa mi, že môj útok na rómskeho spoluobčana by bol vyhodnotený ako rasovo motivovaný čin, ale útok na mňa, rómskym spoluobčanom, by bol interpretovaný ako nešťastná náhoda vyprovokovaná mnou, alebo ako zúfalý čin kvôli hladu/chladu rómskeho útočníka. Nepáči sa mi, že sa o tom médiách a verejných informačných kanáloch taktne mlčí, len aby sa nerozdúchavalo etnické násilie a aby sme "správne" vyzerali v zahraničí. Taktiež neviem , čoho sa denník, ktorý správu vydal, obáva, že zakázal diskusiu k danému článku...

Je jasné a pochopiteľné, že etnikum skúša, kde sú hranice, kde ešte nebudú postihnutí. Jeden príklad za všetko. Pri čakaní na autobus, počas rómskych rabovačiek som si vypočul rozhovor dvoch Rómiek, kde jedna druhej hovorila. Nemôžu ma zavrieť, lebo sama opatrujem 4 malé deti a povedala som na úrade, že keď mi nedajú sociálku, tak ich nepustím do školy. Druhá jej na to povedala, že má pravdu a že aj ona to tak spraví.... na to som poodstúpil, aby som ich už nepočul, pretože už aj tak mám vysoký krvný tlak.

Chcem vyjadriť názor, že je čas povedať - dosť a správať sa ku každému v spoločnosti rovnako, bez akejkoľvek pozitívnej či negatívnej diskriminácie.

Jeden historický fakt ešte z komunizmu. V dedine Revúcka Lehota sa udialo, že Róm zabil nožom mladého chlapa vracajúceho sa z povinnej vojenskej služby na lokálnej diskotéke. Na čo starosta a predseda družstva vydali kľúče od ťažkej techniky. Chlapi celú cigánsku osadu, čo stála za dedinou, cez noc, doslova vyplanírovali. Zomrel pri tom jeden starší Róm, ktorý spadol pod pásy buldozéra. Došli policajti a celú vec vyšetrovali a aj vyšetrili a odovzdali. Dôležité je, že na otázku policajtov, kto sa podieľal na buldozérovaní a kto bol pri tom a pomáhal, celá dedina zdvihla ruku. VŠETCI sa priznali. Súd však neodsúdil nikoho, pretože nebolo možné odsúdiť a posadiť do vezenia celú dedinu na základe kolektívnej viny. Odvtedy v tej dedine nežije jediný Róm, hoci v okolitých mestách a dedinách už tvoria väčšinu a od udalosti už uplynuli desiatky rokov.

Nie som rasista, v mojich očiach sú si všetci rovní! Vyjadrujem svoj osobný názor v rámci slobody slova, názoru a vierovyznania. Nepodnecujem rasovú neznášanlivosť a nenavádzam nikoho a k ničomu. Jediné čo chcem, je, aby sa každý, kto si toto prečítal, aj zamyslel nad tým, či súhlasí so súčasným stavom vecí. Či mu to vadí, ako sa správajú neprispôsobiví občania našej spoločnosti, alebo či mu bude jedno čo sa bude diať, až kým sa to nebude bytostne dotýkať aj jeho.

_____________________________________________

Ing. Rudolf Klimek

Diskusia: