rubrika: európa 2008

Z nepublikovaného rozhovoru historika a europoslanca M. Randsdorfa pre týždenník Reflex

            Historik, poslanec Európskeho parlamentu PhDr. Miloslav Ransdorf, CSc., poskytol redaktorovi českého týždenníka Reflex Janovi Brabcovi rozhovor, ktorý však v uvedenom periodiku neuverejnili. Ukážky z nepublikovanej výmeny otázok a odpovedí priniesla príloha českých Haló novín č. 13/2008 dňa 7. 4. 2008. Slovenským čitateľom sprístupňujeme podstatnú časť medializovaných výňatkov z pozoruhodného interview.

JAN BRABEC: Február 1948 bol predsa demonštráciou sily, nie?

MILOSLAV RANSDORF: Je zaujímavé, že Februáru nahrávala celková vonkajšia situácia. Jeden z kľúčových faktorov bola izraelská otázka. O tom sa takmer nehovorí. Kontrola moci vo vtedajšom vedení KSČ nahrávala vzniku štátu Izrael. Existoval dokonca dvojitý letecký most medzi Prahou a Tel Avivom. Dodávky zbraní do Izraela z Československa boli jedinou šancou, ako prekonať zbrojné embargo v dôsledku toho, že Veľká Británia mala k vtedajšej izraelskej reprezentácii negatívny vzťah. Vznik novej mocenskej štruktúry v Československu bol v priamom súlade so vznikom štátu Izrael. A zaujímavé je, že Rudolf Slánsky (generálny tajomník KSČ – pozn. prekl.) aj potom, keď sa zmenil Stalinov postoj k Izraelu, pretože nevyšli plány urobiť z Izraela spojenca na Blízkom východe, pokračoval v dodávkach zbraní. To je jedna z okolností, ktoré sa mu spočítali v čase politických procesov, aj keď sa o tom nehovorilo.
Veľkú rolu zohrávali aj jadrové zbrane. V tom období boli len tri krajiny, ktoré mali po roku 1945 prístup k zásobám uránu – Kanada, Kongo a Československo. O iných zásobách sa nevedelo a v dosahu Sovietov bolo len Československo. Jadrová zbraň nebola vtedy Sovietom dostupná. Svoju jadrovú zbraň vyskúšali až v roku 1949.

JAN BRABEC: Ako hodnotí historik Ranfdorf zamatovú revolúciu v roku 1989?

MILOSLAV RANSDORF: Zamatová revolúcia, o ktorej vravíte, nebola revolúcia, ale vlastnícky prevrat. Bola to udalosť zasadená do procesu odovzdania moci, ktoré bolo vyjednané medzi Američanmi a Sovietmi na konci osemdesiatych rokov. Tí, ktorí mali dispozičné právo vo vzťahu k národnému majetku, ho vymenili za reálne vlastnícke právo. Ak sa hovorí o revolúcii, je to skôr poetické zveličenie. Bola to vyjednaná zmena. Vtedy, v roku 1989, boli pri tom špičky KSČ. Viem, že o tom novinári neradi počujú, ale napríklad od Ladislava Adamca, ktorý už zomrel, som sa dozvedel, že mu volal Michail Sergejevič Gorbačov, že má zariadiť, aby sa prezidentom stal Václav Havel. Keď to odmietol, nasledoval nátlak a táto zmena sa realizovala. Pôvodne mu tlmočil túto sovietsku požiadavku veľvyslanec ZSSR Viktor Lomakin, po ňom nastúpil sám Gorbačov. Viete, že to dopadlo napokon tak, že komunisti v roku 1989 zvolili Havla za prezidenta, a aby to bolo poistené, bola zabezpečená požiadavka aklamácie. Teda nie tajná voľba, ale aklamácia, aby to bolo absolútne isté. Zamatová revolúcia bola vyjednaná mocenská zmena.
To, čo sa odohralo po Druhej svetovej vojne, bol oveľa zložitejší proces, ktorý sa začal už v roku 1944 Slovenským národným povstaním a celým systémom ustanovovania novej moci. Viete, že si pri vyjednávaní o budúcej podobe Československa Beneš uvedomoval, aký to má význam, a preto bol ochotný ísť v znárodňovaní (po Druhej svetovej vojne všade dochádzalo k vyvlastňovaniu súkromného majetku v prospech štátu) ďalej, ako chceli ísť komunisti a sociálni demokrati, len aby sa udržal systém moci? Beneš sa bránil proti štruktúre národných výborov a chcel zachovať systém z prvej republiky.

JAN BRABEC: Má komunistická strana oficiálne stanovisko k osobnosti a dielu Klementa Gottwalda?

MILOSLAV RANSDORF: Prečo by sme mali mať oficiálne stanovisko v krajine, kde je garantovaná sloboda výskumu? Sám som napísal celý rad článkov, v ktorých konštatujem, že Klement Gottwald je rozporná osoba, produkt svojej doby, že v jeho odkaze sa zrážajú dve veci – nesporné zásluhy a nesporné previnenia. Riadim sa Heglovou myšlienkou, ktorá novinárov možno neteší. Hegel vraví: Najjednoduchšie je nejakú vec odsúdiť, oveľa ťažšie je ju pochopiť a to najťažšie je podať jej tvorivý výklad.

JAN BRABEC: A procesy?

MILOSLAV RANSDORF: Nikto nepopiera, že došlo k porušovaniu zákonnosti, nikto nepopiera, že rozsah perzekúcie bol na začiatku päťdesiatych rokov naozaj značný, že nesporné prínosy v oblasti kultúrnej a sociálnej politiky boli znevážené tým, že došlo masovo k porušovaniu zákonnosti. Ale zužovať toto obdobie len na politické procesy by bola nesporne hlúposť.

JAN BRABEC: Ale je to veľká dráma, ktorá poznamenala celú spoločnosť...

MILOSLAV RANSDORF: Drámou, ktorá poznamenala spoločnosť, bolo to, že KSČ sa odklonila od volebného programu v roku 1946. Zrušila pakt s voličmi, s verejnosťou, ktorý ju vyniesol k moci. To bola chyba.
Československo malo dobrý systém ekonomiky, ktorý sa nazýval systém plánovaného hospodárstva (SPH), v ktorom fungovali podniky ako trhové jednotky. Tento systém zdokonaľovali ľudia ako Frejka a Goldmann. Frejku popravili, Goldmanna väznili. Aj keď to prežil, poznamenalo ho to. Bol významným autorom, vychoval celý rad českých ekonómov. SPH bol veľmi úspešný a Československo bolo prvé, ktoré prekonalo následky Druhej svetovej vojny. Tempá rastu boli pozoruhodné. Ak sa Československo stalo obeťou industrializačnej stratégie nového ľudovo-demokratického bloku (vravelo sa, že je vyhňou východnej Európy), tak na našu krajinu boli kladené nároky, ktoré krajina nemohla splniť.
Historik Čermák povedal, že kontrastuje jedinečná schopnosť riadiacich špičiek do roku 1948 s chybami, keď už monopolne kontrolovali moc. Na dvanásťmiliónový štát boli kladené nároky, ktoré tento štát nemohol splniť. V roku 1951 po porade v Kremli, kde bol za Československo prítomný minister obrany Čepička, sme prehodnotili svoje rozpočtové priority a Československo forsírovanú industrializáciu ešte viac urýchlilo v prospech ťažkého priemyslu v obave, že v Európe dozrieva nový konflikt, nová svetová vojna. Vznikli také disproporcie v ekonomike, ktoré viedli k menovej reforme v roku 1953. To bolo ďalšie porušenie paktu s občanmi, pretože menová reforma dopadla na množstvo drobných sporiteľov. Špekulanti, ktorí mali byť zasiahnutí, vopred vedeli, že príde menová reforma.

JAN BRABEC: Po roku 1948 – bol to teror, alebo nie?

MILOSLAV RANSDORF: Povedal som vám, že  to bolo masové porušovanie zákonnosti. Teror v zmysle fašistického režimu, ktorý likviduje celé skupiny obyvateľov plánovite, tu nebol. Zabudnite na floskuly, ktoré bežne novinári používajú, ak sa chcete zaoberať historickou témou. Nijaký komunistický režim tu nebol. Bol tu režim sovietskeho typu, ktorý nadobúdal všetky znaky Sovietskeho zväzu. Dokonca naši horlivci išli ešte ďalej. Sovietsky vplyv bol absolútne dominantný v bezpečnostných štruktúrach. Vplyv sovietskych bezpečnostných poradcov trval dovtedy, kým ich z krajiny dostal tandem Novotný a Barák, ktorí sa postarali o to, že sovietski poradcovia definitívne zmizli z Československa. V určitom období bol ich vplyv dominantný. Tým, ako sme boli pripútaní v konfrontácii v studenej vojne k sovietskej mocenskej politike, atmosféra kolektívneho šialenstva veľmi prispela k režimu masovej represie.

Vybral a preložil PAVOL JANÍK