07.05.2010

MOSKVA, 29. april (RIA Novosti). Kanadská poradenská firma Science-Metrix po analýze celosvetových štatistík o vedeckých prácach v uplynulých 30 rokoch zistila, že iránska veda sa rozvíja najrýchlejšie, píšu  noviny „Nezavissimaja Gazeta".

Medzitým pokračujú debaty medzi politológmi a filozofmi, či krajina s takými veľkými zásobami uhľovodíkov, ako Rusko, sa vôbec môže zbaviť svojej závislosti na ich exporte. Iránsky príklad dokazuje, že to je možné, len ak krajina na tom pracuje.

Irán má druhé najväčšie hospodárstvo v islamskom svete po Turecku. Irán disponuje viacej ako so16 % celosvetových zásob plynu. Irán je štvrtý najväčší ropný exportér na svete, druhý najväčší v rámci OPEC a najdôležitejší dodávateľ ropy Číne. Pri jeho nadbytku uhlovodíkov sa iránska veda 11 x rýchlejšie rozvíjala, ako je celosvetový priemer. Turecko môže byť na svoje druhé miesto hrdé: jeho snahy o vedecký pokrok sú 5 x vyššie, ako je svetový priemer.

To čo Irán a Turecko dosiahli, jedno či ide o nové Silicon Valleys, nano-mestá, alebo High-Tech-Clustery, nie je presne známe. Skutočnosťou je, že väčšina príspevkov iránskych vedcov má za tému anorganickú chémiu, jadrovú chémiu a fyziku, ako aj fyziku elementárnych častíc. Počet publikácií o jadrovej energii je v Iráne v uplynulých troch desaťročiach stúpol 250-krát rýchlejšie, ako je svetový priemer.

Rusko naproti tomu začalo investovať miliardy rubľov do exotického programu pre prilákanie zahraničných vedcov. V polovici apríla rozhodol premiér Vladimír Putin vydať v období od 2010 do 2012 na získanie vedúcich vedcov zo zahraničia, ako hosťujúcich docentov 12 miliárd rubľov (1 Euro = ca. 39 Rublov).
Avšak načo sú vedecké a High-Tech centrá potrebné v krajine, ktorá nemá žiadny normálny moderný priemysel, nepripravuje žiadne nové byty pre 5 miliónov občanov, ktorí žijú v schátralých domoch a ktorá skoro vôbec nebuduje žiadne moderné diaľnice?

High-Tech, Offshore-programovacie práce, Silicon Valleys a superkomputerové centrá sú len nadstavbou priemyselnej základne. Avšak náklady na vybudovanie elektrární sú v Rusku tri razy vyššie ako v Číne. Možno sa to dá vysvetliť tým, že Rusko vydáva len jedno percento globálnej sumy pri štátnom financovaní vedy? Príspevok Číny je päťkrát vyšší.

Forschung: Iran stürmt an die Weltspitze, Russland bleibt zurück – „Nesawissimaja Gaseta“ http://de.rian.ru/science/20100429/126120187.html