06.02.2010

 
 Závažne spoločenské problémy, ktoré dnes na Slovensku spôsobujú asociálni Cigáni, sú známe už aj širokej verejnosti. Treba priznať, že tí Slováci, ktorí sa neboja nazvať tento problém „časovanou bombou“,  majú pravdu. Cieľom môjho článku však nieje  urážať slušných, pracovitých Cigáňov v súčasnosti doplácajúcich na správanie svojich súkmeňovcov, ale poukázať na skutočné príčiny napätia medzi Slovákmi a Cigáňmi.

Pred pár dňami sme sa mali zo slovenských masmédií (napr. aj z televíznych novín TV JOJ odvysielaných dňa  26.1.2010) možnosť dozvedieť správu, že najostrejšie etnické napätie je na Slovensku medzi Rómami a Nerómami, po ňom nasleduje napätie v slovensko-maďarských vzťahoch a napätie medzi nižšie postavenými občanmi a vrchnosťou.

Vyplynúť to malo z výskumu ISSP Slovensko 2009-2010 uskutočnenom na vzorke 1159 ľudí, o výsledkoch ktorého informoval na tlačovej konferencii Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Ján Bunčák z katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.     

Podľa Bunčáka je etnické napätie výrazne spolitizované, pričom sa odvolal na fakt, že najväčšmi protimaďarské nálady pociťujú obyvatelia Žiliny, ktorí s Maďarmi vlastne nemajú nič spoločné. Čo sa týka napätia medzi Rómami a majoritným obyvateľstvom, tak ho údajne viac vnímajú Rómovia. Ďalej uviedol  “Príslušníci rómskeho etnika začínajú byť nespokojní so svojím miestom v spoločnosti”
Ohľadne tvrdení pána Bunčáka si rovnako ako on myslím, že slovensko-maďarský problém je dnes živený najmä na základe politickej objednávky (napr. stranami SNS a SMK), teda tým, že politici zámerným štvaním Slovákov a Maďarov  proti sebe, sledujú vlastné politické a finančné záujmy.

V prípade Cigáňov si však dovolím tvrdiť, že je potrebné, aby v prvom rade samotní Cigáni začali byť viac sebakritickí a nehľadali sústavne pôvod vlastných problémov v nás, Slovákoch. Doposiaľ sa na Slovensku uskutočnilo veľké množstvo, pre štát finančne nákladných rozvojových programov, s cieľom zlepšiť život  Cigáňov a podporiť  ich integráciu do majoritnej spoločnosti. Väčšinu z týchto programov  však možno pokladať za absolútne neperspektívne vyhadzovanie peňazí, keďže samotní Cigáni nemali záujem zbaviť sa svojich asociálnych návykov.

Aj z tohto dôvodu si myslím, že je potrebné, aby Slováci samých seba prestali obviňovať za to , ako dnešní asociálni Cigáni žijú. Veď nikto z nás im nekáže, aby neposielali svoje deti do školy, žili v špine, smrade a ničili si svoje ľahko nadobudnuté byty. Rovnako im nikto z nás nekáže, aby si miesto poctivej práce vybrali cestu kriminality.    

Ja sám za hlavnú príčinu asociálneho správania Cigáňov považujem najmä ich deviantné kultúrne návyky. Aj v  knihe ZÁKLADY SOCIOLÓGIE od autorov Doc. PhDr. Jána Sopóciho, CSc a PhDr. Bohumila Búzika (2006, s. 49), v ktorej je opisovaná kultúrna teória deviácie je uvedené: „ …jednou z noriem správania časti Rómov žijúcich na Slovensku je, že okradnúť alebo oklamať Neróma nie je zakázané, naopak je to dovolené, dokonca tým dotyčný získa úctu medzi ostatnými Rómami. Nielen túto, ale aj iné normy a vzory správania tejto etnickej skupiny však naša spoločnosť pokladá za deviantné.“ (Ako iné, neuvedené deviantntné vzorce správania zrejme autori knihy mali na mysli incest a  predčasný sexuálny život mladých Cigáňov.)

Netreba však zabúdať, že aj medzi Cigáňmi sa občas nájdu pracovití a čestní ľudia, ktorí prijali morálne hodnoty väčšinovej spoločnosti.
Práve preto si riešenie cigánskeho problému v rámci možností vyžaduje opatrné narábanie s predsudkami. Veď každý človek si zaslúži príležitosť, aby ukázal, že sa chce zmeniť k lepšiemu. Za najdôležitejšiu podmienku úspešného riešenia cigánskeho problému pokladám  vytrhnutie cigánskych deti  z rizikového prostredia, aby si tak už viac neosvojovali asociálne správanie svojich rodičov. 
Ak sa ale ukáže, že tí ,ktorým sa podala pomocná ruka, nebudú chcieť priložiť ruku k dielu, tak je potrebné, aby štát i celá spoločnosť siahli po tých najradikálnejších zákonných opatreniach a začal sa konečne uplatňovať rovnaký meter pre všetkých!

Marián Mišun
Zdroje:
2010-26-1. Slováci cítia najviac napätia vo vzťahu k Rómom. In: SME [cit. 2010-27-1] Dostupné na : http://www.sme.sk/c/5209827/slovaci-citia-najviac-napatia-vo-vztahu-k-romom.html
Sopóci, J. a Búzik, B.: Základy sociológie. Bratislava 2006: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-10-00917-2