Môj vzťah k národu a k tomu, čo sa nazýva národné povedomie, sa, chvalabohu, vyvíja smerom k ľudskému. Samozrejme, že národ ako historická, spoločenská, kultúrna, morálna i štátotvorná kategória má všetku moju úctu. V žiadnom prípade ma nik neprinúti robiť mu hanbu, ohovárať ho, či dokonca vzdať sa ho.
V strednej Európe sú národy, ktoré robia všetko možné aj odporné, v mene svojho národa, aby bol početný, prevyšoval iné národy, najmä ten jeden najmenší, a to napriek tomu, že demograficky nerastie. Sprotivil sa mi tento jeho útočný nacionalizmus.

Jeho až nepatričného prívrženca považujem za psychicky chorého človeka, ktorý môže napáchať veľa zla. Môj "nacionalizmus", presnejšie moje národné povedomie a vlastenectvo bolo a je vždy len obranné. Isteže ho sused môže nazvať útočným, ale aj tak nič na tom nezmení. Moja obrana národa a vedenie ho k povedomiu sa vyvinula od slov, básní, esejí, noviel a románov k ekonomickým úvahám, k obrane hospodárskeho i kultúrneho bohatstva národa.

Lebo čo je národ, ak nie aj hospodárom a majiteľom zeme, rolí - áno, tých národných, (dedičných), fabrík, lesov, spojov, vlakov a lodí, bánk a škôl, vedy a vody, nemocníc, kultúry, ak si sám nevládne, ale vládne mu nacionalistická, iredentistická deväťpercentná menšina, ktorá všetko prispôsobuje pre "maďarstvo" a jeho odtrhnutie od Slovenska? Nahlas volám, ako len môžem: Je to možné; že priamo pred našimi očami politickí hazardéri, kariéristi a manekýni, bez štipky národného cítenia a zodpovednosti predávajú nielen náš majetok, ale aj nás za otrokov, navyše veľmi lacných otrokov, čo vyrábajú hodnoty i nadhodnoty, ktoré sú majetkom cudzích investorov, a nami vyprodukované príjmy putujú za hranice Slovenska?

Tomuto štátu ostane len naše opotrebované telo a zdevastovaná duša. A rodiny bez potomkov! A národ bez kultúry. A človek bez Boha! Už i prosiť, plakať (klamať) musíme v cudzom jazyku. Aj kresťanstvo, vieru otcov nám prekrývajú ateistickým "všenáboženstvom" a lásku vymieňajú za príšerný rev oblúd z apokalypsy. Vari sme už stratili aj posledné - pud národnej i ľudskej sebazáchovy? Takých Slovákov som nepoznal, takých Slovákov nechcem poznať, za takého Slováka (otroka) sa nehlásim!

_____________________________________

Ladislav Ťažký, Extra Plus. Apríl 2005, str.3 (nadpis prop.sk)