Neoliberalizmus priniesol nezamestnanosť a biedu väčšine obyvateľov východnej Európy. Opozície naberajú na sile.

Turisti, ktorí navštívili cez lacné turistické zájazdy, Prahu, Budapešť, Varšavu, či ďalšie hlavné mestá krajín "novej Európy" , veria v štandartné západné hodnoty, bývalé komunistické krajiny východnej Európy sú kvitnúce miesta, s rastúcim blahobytom, ktoré zbierajú plody európskej integrácie a euro - atlantických štruktúr. Na druhej strane, ak by sa títo turisti namiesto bulvárov hlavným miest pozreli za hranice miest, videli by celkom iný obraz, obraz ku ktorému sa entuziasti ekonomických reforiem len veľmi neradi hlásia.

Štatistika hovorí sama za seba. Za desať rokov po roku 1989 upadlo HDP v postkomunistických krajinách o 20 až 40 percent - taký ekonomický krach podľa slov budapeštianskeho ekonóma Laszlo Andora možno porovnať s Veľkou depresiou v tridsiatych rokoch minulého storočia.
Ku koncu storočia sa akurát Poľsku podarilo dostať na úroveň výroby v roku 1989. Maďarsku, ktoré pokladajú odborníci za najviac sa dvíhajúcu ekonomiku v tomto regióne a otvorenú krajinu pre zahraničné investície, podarilo sa toto až v roku 2002.

Hoci menšina skutočne dosiahla reálny rast zárobku, pre väčšinu obyvateľstva týchto krajín bol prechodný proces sprevádzaný znížením životnej úrovne. V Maďarsku priemer reálnej mzdy za prvých šesť rokov prechodných procesov klesol o 24 percent. V Českej republike priemerná reálna mzda dosiahla úroveň roku 1989, až v roku 1997.
Veľmi rýchlo rástla nerovnosť. Krajiny, ktoré sa doteraz pýšili svojim egalitarizmom, teraz súperia a Anglickom v hit- paráde nerovnosti príjmov. Vo veľkej miere je rozšírená nezamestnanosť hlavne medzi mládežou, zvlášť v Poľsku miera nezamestnanosti medzi ľuďmi mladšími ako 25 rokov predstavuje 39 percent, čo je najvyšší ukazovateľ v Európe. A tak mnohí mladí Poliaci zahlasovali nohami a pobrali sa z rodnej krajiny do sveta.
Reformátori zvaľujú vinu na predchádzajúci komunistický režim. Ale nie je na vine napríklad samotný proces reforiem? Ekonomické recepty MMF a EÚ sa ukázali nie také slávne, ako o nich vraveli politické elity. Ich splnenie uvrhlo do biedy milióny ľudí.

Ako náhradu za 15 rokov surových podmienok, dostal napríklad Čech ako pomoc v priemere 29 euro, Grék, pri vstupe do EÚ v roku 1981 dostal napríklad v priemere 437 euro. O čosi lepšie na tom je priemerný Poliak, ktorý dostal 67 euro a Maďar so 49 euro
Pre krajiny, ktoré pristúpia k zavedeniu eura v roku 2010 budú straty ešte vyššie. Pravidlo EÚ o percentnom deficite pre krajiny eurozóny, značí, že krajiny očakáva nový veľká vlna inflácie, hoci obyvateľstvo týchto krajín od roku 1989 ani nič iné nevidelo. Rozpočet na zdravotníctvo, vzdelanie a sociálnu starostlivosť sa bude znižovať, ale v každom vládnom rozpočte je jedna kapitola, ktorú neoliberáli odobrili.

Členstvo v NATO, kde sa tak ponáhľali všetky krajiny východnej Európy, že krajiny musia v rozpočte pamätať s najmenej 2 percentami HDP na obranu, nezávisle na tom, či to celkové príjmy v rozpočte dovoľujú alebo nie. V tom čase, keď maďarská vláda vyhlasuje, že alternatíva pre ekonomickú reorganizáciu verejného zdravotníctva neexistuje ministerstvo obrany plánuje zvýšiť výdavky o 7,7 miliónov šterlingov na zakúpenie rakiet stredného doletu " vzduch- vzduch" u americkej spoločnosti Raytheon. To sú len doplňujúce zdroje k k 34,5 miliónom funtov šterlingov, ktorí sa dajú na zvýšenie bojovej pohotovosti, aby sa vojenské sily krajiny adaptovali na štandartné pomery NATO a EÚ.
V Poľsku, kde 17 percent obyvateľstva žije za hranicou biedy, vláda dala 3,5 miliardy dolárov na nové stíhacie lietadlá a 250 miliónov na nové protitankové rakety.

V celom tomto regióne masmédia, ktoré v podstate patria západným vlastníkom vykresľujú organizácie a politické strany, ktoré vystupujú proti takýmto procesom, ako extrémistov. Pričom v podstate sú extrémistami tí, ktorí dopustili diktát zahraničného kapitálu a nevolených západných inštitútov nad svojimi ekonomikami.
Pred tridsiatimi rokmi mnohí európski progresivisti verili, že studená vojna sa skončí tak, že západoeurópske sociálne demokracie sa stanú viacej socialistickými a východné socialistické krajiny menej autoritatívne. Verilo sa tomu, že to bude niečo medzi Rakúskom Bruna Kraiského a Maďarskom Jánosa Kádara.

Medzinárodný politický kapitál a jeho emisári sa postarali o tom, že k tomu nikdy nedošlo. Namiesto toho, aby sa obrátili na Rakúsko roku 1970 s jej zmiešanou ekonomikou, krajinu, kde takmer neexistovali nerovnosti a istým druhom blahobytu, nová Európa sa stala latinskou Amerikou rokov 1980.

Nech už by boli prognózy akékoľvek, strácať nádej netreba. Ešte pred niekoľkými rokmi nebolo možné ani si predstaviť spoluprácu medi liberálno - národnou stranou Fidesz a stranou pracujúcich - marxistov. Nedávno sa však tieto dve strany takpovediac zjednotili a vystúpili voči vládou predloženého návrhu týkajúceho sa privatizácie zdravotníctva. Líder Fidezsu Viktor Orbán tiež priznal, že pre mnohých skutočne bol život v komunizme lepším.
To je však len za začiatok. Ak sa opozičné sily dokážu zjednotiť a sformovať akýsi národný front proti tyranii neoliberalizmu, nová Európa môže ožiť a môže sa stať príťažlivou nielen pre západných turistov, ale aj pre svojich vlastných občanov.

_____________________________________

Z The Guardian : Svätoboj Clementis