Rubrika: Slovensko 2007

„The Holocaust Industry“znie kniha amerického žida Normana Finkelsteina, ktorý sa odvážil nahlas pomenovať ideologickú zbraň najúspešnejšej etnickej skupiny v USA. Z tejto úspešnosti pre ňu vyplývajú značné výhody – zvlášť sa stala imúnna voči akejkoľvek kritike, nech je akokoľvek oprávnená. Je zaujímavé, že po II.svetovej vojne, až do začiatku 70-tich rokov téma holocaustu v USA nebola na programe dňa. Americké židovské, prevažne ľavicovo orientované elity sa všetkými silami snažili o konformitu s americkou politikou zameranou na boj s komunizmom a snažili sa všetkými silami zastrieť svoj zásadný podiel na jeho budovaní od r. 1917 v Rusku.

Dokonca tieto elity necúvli ani pred obetovaním svojich súkmeňovcov na oltár antikomunizmu. Tým, že ponúkli svoje materiály o údajných podvratných židovských organizáciách vládnym agentúram, AJC (Americká židovská komisia) a ADL aktívne kolaborovali s McCarthyovou poľovačkou na bosorky. AJC podporilo rozsudok smrti nad Rosenbergovými, keď  ich mesačník Commentary tvrdil, že neboli skutoční Židia.

Pripomienka nacistického holocaustu bola braná ako komunistická záležitosť. Naviac aj preto, že Nemecko, teda NSR, sa po vojne stalo hlavným spojencom USA v Európe. Táto situácia sa radikálne zmenila po úspešných vojnových ťaženiach Izraela na Sinajskom poloostrove, kde sa tento osvedčil ako verný spojenec USA proti arabským štátom, ktoré sa jeden čas orientovali na ZSSR. Aj keď má Izrael najsilnejšiu armádu v regióne, vrátane doteraz nepriznaných atómových zbraní, hrá úspešne úlohu ohrozeného v svojej podstate a argumentuje nebezpečím možného druhého holocaustu. Táto jeho propaganda je dnes už tak vysoko sofistikovaná a celosvetovo prepojená, že dokáže za pomoci účinného lobbizmu ovplyvňovať aj rozhodovanie jednej svetovej veľmoci.

V rámci sústredeného tlaku na inštitucionalizáciu tejto problematiky, aby nebodaj nezapadla z nejakého dôvodu do pozadia svetového a európskeho diania, vznikla Pracovná skupina pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti vzdelávania, zachovania pamiatky a výskumu holokaustu (ITF), kde sme od r. 2005 členmi. Náš ročný príspevok obnáša cca 1 milión korún. Pritom naše predchádzajúce vlády vyčlenili na účel odškodnenia našich židovských spoluobčanov v septembri  r. 2002 cca 850 miliónov Sk a uložených v Národnej banke SR.

V tomto kontexte vyznieva prinajmenej zaujímavo časté konštatovanie v našich médiách, keď poukazujú na žalostný stav židovských cintorínov a synagóg, ako keby to bola povinnosť väčšinového obyvateľstva Slovenska, postarať sa o ne a nie záležitosť príslušnej ŽNO.

Desaťročia nezáujmu o tieto kultové miesta zo strany príslušných veriacich, ktorí sa poväčšine účelovo prehlasovali za bezvercov, zanechalo svoje stopy. Možno, že spoliehajú na tzv. „kultúrnu dohodu“ medzi SR a USA, podpísanú za ministrovania Milana Kňažka, v ktorá nám ukladá udržiavať a podporovať židovské kultové miesta a pamiatky na Slovensku, ale americkú stranu na svojom území nezaväzuje k ničomu, akoby stotisíce Slovákov v Novom svete tam nezanechali žiadnu, spomenutia hodnú stopu.
Ako výstižne niekto v týchto dňoch komentoval náš finančný príspevok na projekty s témou holocaustu, iste sa nájde dosť neziskoviek s patričnými medzinárodnými konexiami, ktoré nebudú mať problém peniaze vyčerpať.

Juraj Borský