Rubrika: zem a vesmír 2008

Súčasná snehová pokrývka Severnej Ameriky a väčšej časti Sibíra, Mongolska a Číny, je najhlbšia od roku 1966. Americký ústav National Climatic Data Centre (NCDC) hlási, že americké mestá trpeli v januári a začiatkom februára v dôsledku rekordne nízkych teplôt.
Čína má za sebou najbrutálnejšiu zimu storočia. Teploty na normálne miernom juhu boli veľmi dlho také nízke, že niektoré stredne veľké mestá sa celé dni, dokonca aj týždne, museli zaobísť bez elektriny, pretože bolo príliš chladno a vedenie bolo zľadovatelé, takže ho nemohli hneď opraviť.

V Ontáriu a v Quebecu bolo za posledné dva mesiace toľko snehových a ľadových búrok, že trh s nehnuteľnosťami to pocítil, keďže nakupovatelia radšej zostávali doma, než by sa vybrali hľadať vhodný dom.

Toronto dostalo len za prvé dva februárové týždne 70 cm snehu, čím sa prekročil rekord 66,6 cm z roku 1950, kedy tu ešte nebolo športových automobilov, ani zmluvy z Kyotó. A spomínate si na arktickýmorský ľad?
Vlani na jeseň sa nám hystericky hovorilo, že sa rekordne roztopil, hoci záznamy o topení vlastne siahajú len do roku 1972 a pritom sú tu antropologické a geologické dôkazy, že v dávnej minulosti bolo jeho roztápanie aj oveľa väčšie.

Ľad sa vracia.
Gilles Langis, popredný klimatológ z Kanadskej ľadovej služby v Ottawehovorí, že arktická zima je teraz taká krutá, že ľad nielenže sa obnovil, ale na mnohých miestach je o 10 až 20 cm hrubší, než bol vlani.

Isteže; jedna zima ešte podnebie nerobí. To by bolo predčasné vravieť, že vstupujeme do doby ľadovej len preto, že tu máme najbrutálnejšiu zimu za niekoľko desaťročí. Ale ak môžu aktivisti a reportéri životného prostredia vykrikovať, že ľudské znečistenie ničí prirodzený poriadok vecí v prostredí zakaždým, keď sa na Georgian Bay objaví spevavý vták z juhu o dva týždne skôr, je férové použiť tieto zimné historky na zamyslenie sa, či sa títo alarmisti náhodou neunáhľujú.

Tu nejde len o náhodné dôkazy, ktoré by narúšali dogmu o zmene podnebia. Robert Toggweiler z Geophysical Fluid Dynamics Laboratory na univerzite v Princetone a Joellen Russel, asistent oddelenia biogeochemickej dynamiky na arizonskej univerzite - dvaja prominentní teoretickí klimatológovia - hovoria, že počítačové modely sa dosiaľ robili chybne, pretože sa pri nich nebrala do úvahy rola vetrov. Keď títo profesori do modelov podnebia zahrnuli aj 40-ročný cyklus vetrov, fúkajúcich smerom od rovníka a potom späť k rovníku, dokázala sa ich dôležitosť pri vývoji teplôt v Arktiku.

Oleg Sorokin z Ruskej akadémie vied minulý mesiac označil rolu ľudskej činnosti pri zmene podnebia za "kvapku vo vedre" a predložil dôkazy, že slnečná aktivita je momentálne mimoriadne malá, preto ľuďom radí zásobiť sa kožuchmi. A naisto nie je sám. Kenneth Tapping z kanadskej rady pre výskum (National Research Council), ktorý má na starosti teleskop, namierený na slnko, je presvedčený, že ak výskyt slnečných škvrn čoskoro nebude opäť intenzívnejší, budeme musieť dlhodobo čeliť veľmi chladnému počasiu.

Slnko bolo naposledy takto neaktívne počas poslednej malej doby ľadovej, ktorá trvala päť storočí a skončila sa v roku 1850. Úroda bola vtedy veľmi malá, vďaka mrazom a suchu. Boli tu hladomory, epidémie a vojny. Prístavy zamrzli, rovnako aj rieky a obchodovanie sa zastavilo. Je priskoro tvrdiť, že čosi podobné sa teraz zopakuje, ale naisto je priskoro aj pre hystériu okolo globálneho otepľovania.

Lorne Gunter, National Post. Kanada
http://www.natiobalpost.com/opinion/columnists/story.html?id=332289