Práve preto je to svet chorý. Trpí veľmi vážnym onemocnením: tisícročia žije v klame a nie je schopný sa z toho klbka iracionálneho myslenia vymaniť. A toto predstavuje pohromu hlavne preto, že dnes už tou chorobou trpíaj Európa - tá hlava, myseľ tohto sveta, ktorá má stáť v čele jeho napredovania a viesť ho stále k vyšším métam, čoraz bližšie k Bohu a k jeho porozumeniu všetkých vecí. Lenže Európa medzitým už nielenže stratila mentálnu rovnováhu a sebaistotu, ale teraz je už vyložene duševne chorá.

Dr. Massúd Kazemzadeh (iránskeho pôvodu) v dolu uvedenenom článku píše, že demokratický systém vlády je pomerne nový. Vraj okrem toho, že krátko existoval v starom Grécku, približne pred 2400 rokmi, žiadna krajina sa nemôže pochváliť tým, že by sa jej podarilo taký systém nastoliť. Idey o demokratickom zriadení sa začali v Európe šírit až s osvietenectvom a postupne začali podkopávať vtedajší absolutizmus. Autor píše, že kresťanstvo, ktoré sa začalo šírit z Ríma v 3. storočí, postupne v Európe zničilo všetky črty demokratického a republikánskeho systému vládnutia. Svätá ríša rímska a následné monarchie, to všetko boli neslobodné diktatúry. Len v Anglicku sa po roku 1215 feudálnej aristokracii čiastočne podarilo obmedziť moc svojho kráľa. Podľa autora je rozhodujúcim faktorom vzťah medzi obyvateľstvom a jeho vedením a ten sa môže realizovať buď vo forme absolutizmu alebo pluralizmu. Absolutizmus je založený na slepejposlušnosti, pluralizmus na ľudskom rozume, relativite pravdy a na zmierení sa s rozmanitosťou perspektív.

Autor saďalej venuje biblickej legende a Abrahámovi. Dokazuje, že práve tento mýtus stojí v základni absolutizmu, ktorý akovládnuci systém prevládal na európskej pevnine a na Blízkom východe posledných dvetisíc rokov. Mýtus o Abrahámovi, ktorýbol ochotný obetovať Bohu svojho syna Izáka, t.j. slepo uposlúchnuť Boha a nezamýšľať sa nad dôsledkami, stojí podľa autora v centre kresťanskej a islamskej viery. A autor sa pýta, čo je cieľom tohto dnes všeobecne rešpektovaného mýtu a kto má z neho najväčší osoh.
Podľa neho boli autormi týchto mýtov židovskí rabíni. A mýtus o Abrahámovi bol pre nich natoľko užitočným a úcinným nástrojom na ovládanie más, že neskôr si ho veľmi rado osvojilo aj kresťanstvo a islam. Ten mýtus totiž ľuďom nepriamo prikazuje, aby slepo poslúchali svetskú vrchnosť.

Jednotlivci nemusia rozumieť dôvodom, prečo musia isté veci robiť; prečo musia napríklad íst do vojny a obetovať svoj život, hoci sa im to nijako nepozdáva. Obyčajní ľudia sa nemajú čo zamýšľať nad tým, kto z vojny profituje, komu jedine osoží. Ľudiamusia slepo vkladať dôveru vo vrchnosť, ktorá dobre vie, čo robí, pretože tá zámerom Boha rozumie lepšie, než oni. Ten mýtus teda osoží hlavne tým, čo sú moci - bez ohľadu na to, za aký druh mocipánov sa práve vydávajú. A totobezpochyby platí.

Predstavitelia západných krajín sa tvária ako neprekonateľní demokrati, hoci hneď po voľbách sa správajú ako diktátori a názor občianstva vôbec neberú do úvahy. Americká zahraničná politika a politika Európskej únie je to toho dobrým dôkazom. Stačí spomenúť vojnu v Iraku alebo nedávne schvaľovanie ústavy EÚ. Rozhodlo o týchto záležitostiach obyvateľstvo? Jasné, že o pravej demokracii nemôže byť ani reči. Ale ako je možné, že Európania si osvojili takúto cudzorodú, spoločensky vyložene škodlivú filozofiu?

Dr. Massúd Kazemzadeh tvrdí, že sa to udialo prostredníctvom šírenia kresťanskej viery a islamu.Lenže za šírením kresťanstva v Európe možno vytušiť aj iné, oveľa mocnejšie a pre nás nebezpečnejšie myšlienkové prúdy, ktoré sa o toto zaslúžili. Ide predovšetkým o vplyv aristokracie so semitskou krvou; tá mala posledných dvetisíc rokov eminentný záujem na tom, aby Európania začali veriť týmto starozákonným mýtom. A aby k tomu naisto došlo, pre istotu sa postarali, aby Európania zabudli čítať a písať - a tým aj slobodne myslieť - čo sa im napokon aj podarilo a ten trend sa začal vytrácať až v 19. storočí, kedy sa európske ľudové masy začali búriť a domáhať svojich práv. Ale prúd lží, zameraných hlavne na mútenie hláv európskeho obyvateľstva, pokračuje aj naďalej...

Keďže biblické príbehy dnes už na nikoho nepôsobia, vynorila sa potreba vytvárať mýty nové, schopné podmaniť si predstavivosť moderného človeka. A nie je náhoda,že s týmito novodobými rozprávkami prichádzajú zase raz hlavne židovskí autori. Americký autor rusko-židovského pôvodu Zecharia Sitchin prišiel asi pred dvadsiatimi rokmi ako prvý s "prevratným" vysvetlením sumerských, babylónskych a hebrejských starovekých textov, z ktorých vyčítal, že pôvodcom ľudskej rasy na zemi sú mimozemšťania z planéty Nibiru.

Rovnako nie je prekvapujúce, že tie idey okamžite podporili príslušníci európskych šlachtických rodov. Takýmto autorom nikdy nebránia šírit do sveta bludy; kto robí Blízky východ alfou a omegou, to je nadaný, rozhľadený, inteligentný a schopný výskumník, ktorého treba podporovať. Ale keďsa niekto opováži prísť s dôkazmi o veľkolepej minulosti bielej rasy (ktorá sa po skončení doby ľadovej začala spúšťať dolu z arktických oblastí a šírit svetom pozitívny príklad organizácie spoločnosti a predstavovať svoju vyspelú kultúru druhým), to je úhlavný nepriateľ; toho okamžite vysmievajú, znevažujú a predstavujú ako zaostalého zadubenca, ak nie aj duševne chorého pomätenca, ktorého vôbec netreba brať vážne. Práve toto je dôvod, prečo tie lži po čase opakujú toľkí európski autori a vedci. Buď vo svojej naivite nevedia odhaliť úcelové klamstvo alebo sa boja, že si tvrdením opaku ohrozia spoločenskú pozíciu. Sitchinove idey teraz preberajú aj takí známi antropológovia ako Michael Tellinger (viď http://www.slavespecies.com/index.asp). Nuž je sa čo čudovať, že autor Marcus Eli Ravage (židovského pôvodu)sa z bielych Európanov tak neľútostne vysmieva?

Ravage vysvetľuje prečo je dnes v Európe taká situácia aká je a k čomu vo svete vlastne došlo. A na nás nenecháva suchý ani vlások, ani len prášok dôstojnosti nám nedopraje. Najlepšie je prečítať si celý pôvodný článok v angličtine, ale pre naše potreby postačí táto krátená ukážka.

Autor na našu adresu píše:
"Samozrejme, že vás pohoršujeme. A nehovorte mi, že to tak nieje! Načo by sme mali zbytočne strácať čas popieraním a alibizmom. Veď vy dobre viete, že vás pohoršujeme a ja to viem tiež. V tomto si rozumieme. Jasné, že niektorí vaši najlepší priatelia sú židia a všetko to ostatné. To somuž počul raz či dvakrát. Ale rovnako viem, že ja osobne k nim nepatrím - tým "ja" myslím hociktorého individuálneho žida - i keď mi vravíte, že som taký odlišný, až som vlastne takmer ako vy. Ale to vo mne neprebúdza nejakú vďačnosť alebo čo a o tomto teraz ani nehovorme. Vy nemáte radi tých agresívnych, tých šplhavých, nátlakových, materialisticky založených - tých, čo vám tak strašne pripomínajú niektorých vašich vlastných bratov. V tomto si dobre rozumieme. Ale ja vám to nevyčítam. Na rozdiel od niektorých, ja nikoho neviním, ak sa mu niekto druhý nepáči. Ale na tomto anti-židovskom biznise - tak, ako ho rozohrávate - ma zaujíma hlavne to, že vám pritom absolútne chýba guráž. Ste pri tom takí nepriami, takí okolkujúci, nachádzate toľkéfantastické a priezračné odôvodnenia pre svoje pocity neľúbosti, akoby ste trpeli komplexami; keby to vašedivadielko nebolo také groteskné, bolo by urážlivé.

A pritom nieže by ste v tomto boli nejakí amatéri; robíte to už viac než 15 storočí. A predsa, keď človek počúva tie vaše detinské výhovorky, môže nadobudnúť dojem, že sami osebe vlastne nič neviete. Pohoršujeme vás, ale neviete definovať, prečo je to tak. Nuž si myslíte, že to musíte nejako ospravedlniť, nájsť pre to nejaké vysvetlenie - "dôvod", ako to nazývate - a tak potom každý deň prichádzate s nejakým novým. Za tie stáročia ste už nahromadili celú kopu odôvodnení a každé nové je ešte smiešnejšie, než toposledné a každé nové je často aj v rozpore s predchádzajúcim.
...Ale ja vám vravím, že klamete sami seba! Buď sami seba vôbec nepoznáte alebo nemáte odvahu čeliť faktom a držať sa pravdy. Žid vás pohoršuje nie preto, že - ako niektoríz vás hovoria - ukrižoval Krista, ale preto, že Kristus sa narodil práve zo žida. Skutočnú nezhodu medzi nami nepredstavuje to, že my sme odmietli kresťanstvo, ale to, že sme ho vnútili vám!

Obviňujete nás, že sme vyvolali revolúciu v Rusku. Povedzme, že si to priznávame. No a čo? V porovnaní s tým, čo Pavol - žid z Tarzusu - dokázal urobiť v Ríme, ruský prevrat vyzerá len ako pouličná bitka. Tak štrašne vykrikujete, toľko sa rozčuľujete kvôli neadekvátnemu židovskému vplyvu v kinách a filmových palácoch. Povedzme, že táto vaša ponosa je tiež oprávnená. Ale čo to je v porovnaní s naším ohromujúcim vplyvom vo vašich kostoloch, vo vašich školách, zákonoch, vládach, dokonca aj v myšlienkach, ktoré každý deň myslíte?

Ak to so židovskými úkladmi skutočne myslíte vážne, maliby ste pozornosť obrátiť náležitým smerom. Načo márniť slovami ohľadom údajnej kontroly verejnej mienkyžidovskými finančníkmi, majiteľmi denníkov a filmovými magnátmi, keď nás môžete rovno obviniť z toho,že ovládame celú civilizáciu židovskými Evanjeliami?

Očividne, vy zatiaľ ani len netušíte skutočný rozsah našejviny. My sme votrelci. Narušitelia. Podvratníci. Zmocnili sme sa vášho prirodzeného sveta, vašich ideálov, vášho osudu avšetko to sme úplne obrátili naruby. Práve my sme boli v pozadí každej z posledných veľkých vojen, vlastne takmer všetkých existujúcich vojen, a boli sme nielen za ruskou, ale za všetkými revolúciami v dejinách. Vnášali sme neporiadok, zmätok a sklamanie do vášho osobného i verejného života. A stále ešte to robíme! A nik nevie povedať, dokiaľ ešte to robiť budeme. ..."

To znie ako víťazoslávny pokrik. Ale bolo by chybou z tej situácie viniť židov. V čase, keď kresťania začali koncept predstavovať Európe, obyčajní ľudia ho zväčša ochotneprijímali (aktivity sv. Cyrila a Metoda u nás), hoci niekedy ho vnucovali aj silou (Slovania sa spočiatku bránili nemeckému "pokresťančovaniu", pretože v tom správne videli násilnú kolonizáciu). Ale v čele týchto pro-kresťanských síl stáli Európania, nie židia. A práve Európania neskôr pôvodné idey Nového zákona všelijako prekrúcali a časom radšej začali uprednostňovať Starý zákon, ktorý lepšie vyhovoval ich svetským zámerom a ambíciám. Mnohí náboženskí teoretici hovoria, že hoci kresťanstvo a islam formálne uznávajú Ježiša Krista a jeho učenie, v praxi sa v podstate riadia regulami Starého zákona.

Takto sme si postupne osvojili pre nás úplne cudzorodý pohľad nasvet. A na svoju vlastnú, dôkladne prepracovanú kozmológiu a oveľa výstižnejšiu slovanskú mytológiu - na svojeosobité porozumenie sveta a človeka(!) - sme postupne úplne zabudli.
(viď http://rsa-clan.org/Resources/images/A.Klimenko/sini_targitaja.jpg).
Viem, že toto je pre väčšinu z nás teraz ťažké prijať. Ja sám som to spočiatku pohoršene odmietal (na kresťanské tradície si nedáme siahnuť!). Ale čím som starší, tým bolestnejšie si uvedomujem túto trpkú pravdu. Zabudli sme na svoje korene. Zo svojej veľkolepej minulosti si už takmer nič nepamätáme. Nechali smesa zviesť na scestie! Cudzí živel na našich územiach systematicky ničil všetky pôvodné kultúrne pamiatky azvlášť písomnosti, ktoré by o našej minulosti mohli budúcim pokoleniam niečo prezradiť.

Ako hovorí Ravage, ten živel sa "zmocnil nášho prirodzeného sveta, našich ideálov, nášho osudu a všetko to úplne obrátil naruby".
Samozrejme, väčšina historikov (zvlášť kresťanov), s takýmto hodnotením našich dejín súhlasiť nebude. Historici sa vždyvenujú len malým výsekom, donekonečna sa hádajú o nepodstatných detailoch a celkový obraz im uniká. Aďalekej minulosti sa vyložene boja. Ich duša medzitým zabudla, svojej intuícii už zväčša nedôveruje, pretopotom pochybuje o sláve svojich predkov a radšej verí všelijakým cudzím klamstvám. A kresťania zase teóriusvojho vlastného náboženstva ani dobre nepoznajú, nuž ako by mohli vedieť odlíšiť lož od pravdy?

Väčšina ľudí vníma len povrch procesov a na základe takých plytkých pozorovaní potom dospieva k mylným záverom.Preto sa tak urputne držíme rôznych neprávd len preto, že sa ich dlhú dobu držali naši nedávni predkovia. Kto si dnes uvedomuje, že mnohé "kresťanské" idey sú nášmu naturelu cudzie, ba niektoré aj vyložene zhubné? A nech sa kresťanskí teoretici neoháňajú argumentom, že koncept sa v Európe rozvinul a dnes je už poznačenýnašim duchom. Pravdou je, že ten proces nás po mnohých stránkach ešte väčšmi zviedol z cesty za pravdou.

Takto sa pozrieť na dejiny Európy dokáže človek len vtedy, keď sa na deje, príčiny a následky díva s odstupom a zveľkej výšky - úplne oslobodený od zaujatosti nejakého obmedzeného skupinového záujmu. Isteže; navonok v tom procese pokresťančovania zohrávali hlavnú rolu oveľa prozaickejšie záujmy, ciele a zámery. Ale veď práve v tom je pes zakopaný! Diabol je veľmi prefíkaný a je to veľmi šikovný manipulátor. Ten buduje svoje dielo vo svete prostredníctvom našich slabostí. Vie využiť každú charakterovú chybu, každú osobnú alebo národnú necnosť - či ide o mocenskú ambíciu,hlad po bohatstve a pohodlnom živote, zbabelosť, ľahostajnosť, neochotu stavať sa proti negatívnym spoločenským trendom z vypočítavosti či z pohodlnosti, strach hovoriť pravdu, keď si to situácia nutne vyžaduje, atď., atď.Diablovi sa práve cez naše slabosti podarilo nad nami dočasne zvíťaziť.

Nuž ale čo teraz? Dokážeme sa zobudiť a spomenúť si, kým v skutočnosti sme a čo je našou úlohou vo svete ako istej zvláštnej skupiny národov?
Našou úlohouje smelo sa stavať proti nepravde a proti zlu, ktoré a snaží opanovať svet. My, Slovania, nebudeme spokojní sami so sebou, kým všetci nebudeme na rôznych úrovniach statočnými rytiermi, skutočnými bojovníkmi za Boha, ktorý je pravdou a nie lžou.

Pavol Hriňovský, Kanada
komentár k článkom (redakčneupravené)
Dr. Massúd Kazemzadeh: "On the Myth of Abraham and Democracy"
http://hammihan.20fr.com
http://www.geocities.com/hammihanirani/articles/abrahamdem.html?200825
Marcus Eli Ravage: "A Real Case Against the Jews"
http://www.geocities.com/alabasters_archive/real_case.html?200825