Juhoslávia zanikla, raz navždy.  Tá krajina, ktorá sa vynorila z I. svetovej vojny a Versailles ako kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Ako krajina južných Slovanov sa raz a navždy stratila.

Nedeľné hlasovanie v Čiernej hore - v maličkej krajine, ktorá má menej obyvateľov ako mesto Washington, kde tento autor vyrastal - v nedeľu hlasovaním vyjadrila názor, že sa chce odtrhnúť od Belehradu, vytvoriť si svoj vlastný štát a dostať sa do Európskej únie.
V roku 1991 sa pokojne odtrhla Macedónia.   Slovinsko a Chorvátsko si nezávislosť vybojovalo a Bosna sa oslobodila po vojne, poznačenej masakrou v Srebrenici a po intervencii NATO.  

Samotná Bosna je rozdelená na srbský a chorvátsko-moslimský sektor.
Po 78-dňovom bombardovaní Srbska Spojenými štátmi a po etnických čistkách, kedy po vojne NATO Srbov vyháňali z provincie, Kosovo je teraz na 90% moslimské a albánske. Zdá sa, že strate tohto územia, ktoré je kolískou srbského národa, sa už nedá vyhnúť.
Rozpad Juhoslávie, druhé rozdelenie Československa a rozpad Sovietskeho zväzu na 15 samostatných krajín - z ktorých mnohé predtým ani nikdy neexistovali - potvrdzuje to, čo napísal izraelský historik Martin van Creveland a americký geostratég William Lind. Národný štát (*v tomto kontexte umelý politický útvar) zomiera. 

Ľudia začínajú presúvať svoju oddanosť, svoju vernosť a lásku zo starších krajín jednak na nové nadnárodné režimy (t.j. spoločenstvá ako EÚ), ktoré teraz vznikajú a na vlastné národné celky, z ktorých vzišli a kde boli zjednotení krvou, pôdou, jazykom, literatúrou, dejinami, vierou, tradíciou a pamäťou.
Zdá sa, že imperiálne a ideologické národy (*t.j. umelo vytvorené štátne útvary) sú pre blízku budúcnosť mŕtve.  Francúzske a britské impérium, najväčšie na západnej hemisfére, sa už dávno pominulo. Íri v 19. a 20. storočí - napriek tomu, že ich synovia bojovali za vznik a udržiavanie viktoriánskeho "impéria, kde slnko nikdy nezapadá" a bránili ho v I. svetovej vojne - neúnavne bojovali, len aby sa z neho vyslobodili.   Chceli mať - a v roku 1921 dostali - svoj vlastný malý štát na vlastnom malom ostrove. Íri tomuto dávali prednosť pred tým, aby boli súčasťou britského impéria.

Hlas národnej príslušnosti, nacionalizmu, náboženstva, viery a dejín roztrhol na kusy najväčšie ideologické impérium - sovietske a Sovietsky zväz, to "väzenie národov". Nadnárodné orgány a inštitúcie predstavujú embryonické formy novej svetovej vlády, na ktoré západné elity a tretí svet teraz presúva svoju vernosť a moc: OSN, EÚ, WTO, medzinárodný trestný súd, medzinárodný orgán, vytyčujúci hranice v moriach a oceánoch, Kjótó protokol, MMF a Svetová banka.
Bývalé suverénne národy sa teraz snažia o opätovné ustanovenie alebo o oslobodenie, na Západe je to napríklad Škótsko, Katalánsko, Baskovia v Španielsku, Korzika, severné Taliansko a Quebec.   Irak, ako sme videli, pozostáva z rôznorodého obyvateľstva, navzájom sa odlišujúceho podľa kmeňovej príslušnosti, etnika a viery a to isté platí pre Irán, Pakistan a Indiu.   Jordánci, to sú palestínski Arabi s menšinou Beduínov.

Lind argumentuje tým, že nielenže sa štáty teraz rozdeľujú, strácajúc tým monopol uprednostňovaním lásky a vernosti voči vlastnému obyvateľstvu, ale nahrádzajú ich aj "neštátni hráči" ako výzva pre monopol na vedenie vojny, ktorému sa tešil bývalý štát od Westfálskej zmluvy po skončení Tridsaťročnej vojny.   K najznámejším "neštátnym hráčom" patria Ostrí a Krvaví, Mara Salvatruča alebo M-13 - čo sú mexické a kolombijské drogové kartely, ďalej Zapatisti a Čiapatisti, rasistickí nacionalisti MechA, bieli supermacisti Árijské národy, Moslimské bratstvo, Hamas a Hizbolláh, Maoisti v Nepále a tamilskí Tigri.
Najpoprednejšou otázkou našich čias je otázka, dôležitá v každej dobe: Komu patrí budúcnosť?

Nadnárodná vidina v poslednom čase stráca svoje čaro. Hugo Chavéz, Evo Moráles a väčšia časť Latinskej Ameriky odmieta Bushovu a Foxovu vidinu NAFTA. Francúzi a Holanďania neschválili európsku ústavu, ktorá sa teraz zdá byť mŕtva. Rokovaniam o svetovom trhu (The Doha round) hrozí stroskotanie. Je tu čoraz väčšia neprívetivosť voči vstupu Turecka do EÚ.
Arabi a Turci v Európe sa čoraz väčšmi identifikujú s islamskou vierou, ktorá je pre nich spoločná, a s krajinami, odkiaľ pochádzajú - nie s tou krajinou, kde žijú a pracujú. A to isté platí pre milióny ilegálnych imigrantov v Spojených štátoch. Tí pochodujú americkými ulicami pod mexickými zástavami, dožadujúc sa práv amerických občanov - kým zastrašená vládnuca trieda sa im rýchlo snaží ulahodiť a zalíškať, ubezpečujúc ich, že tu ide len o najnovšie "vtelenie" Ellis Island.

Ako sa naša Stará republika namáhavo brodí smerom k zániku, teraz už čoraz menej počujeme tie neprestajné hlúpe reči o americkom impériu - o "poslednej svetovej mocnosti", o "našom unipolárnom momente".
(* v anglickom jazyku pomenúvajú isté skutočnosti inak, ako sme zvyknutí my; výraz "nation" značí národ, krajina, ale aj štát)

P. Buchanan
http://www.townhall.com/opinion/columns/patbuchanan/2006/05/23/198421.html

Komentár amerického čitateľa k horeuvedenému článku Pata Buchanana
Fakt, že teraz vznikajú nové štátne útvary, založené na jednoliatom etniku neznačí, že by "národný štát zanikal", ako uvádza Buchanan - práve naopak: národný štát teraz kvitne ako ruža. Imperiálne a ideologické štátne útvary zanikajú, ale "národný štát" nie.

V Európe národné štáty nahradili a stále nahrádzajú bývalé feudálne spoločenské výtvory, založené na vlastníctve pôdy jednotlivcami alebo rodinami. Niektoré z tých územných celkov sa rozrástli do obrovských konglomerátov, zahŕňajúcich početné etnické skupiny, ako napríklad Svätá ríša rímska (o ktorej ktosi povedal, že nebola ani svätá, ani rímska).

S Francúzskou revolúciou v roku 1789 sa naplnil sen o národnom štáte, založenom na jednoliatom etniku a revolucionári rýchlo nariadili používať parížsky dialekt v celom Francúzsku ako celoštátny jazyk. Revolučný produkt - Napoleon eventuálne rozbil Svätú ríšu rímsku a národné idey sa potom šírili celou pevninou a priamo viedli k národno-liberálnym revolúciám v roku 1848.

...Americký generál židovského pôvodu Wesley Clark v súvislosti s bombardovaním Srbska povedal: "Nezabúdajme, v čom spočíva problém. V modernej Európe nemajú miesta etnicky čisté štáty. To je idea 19. storočia a my sa teraz pokúšame o prechod do 21. storočia a uskutočníme to s multi-etnickými štátmi."

...Nanajvýš ironické je, že Clarkova vojna napomohla rozpadu Juhoslávie, hoci to bola vlastne jedna z prvých krajín v Európe, ktorá sa držala ideálov, presadzovaných Clarkom; bol to "multi-etnický štát", ale jemu sa zdal byť čudný.
...Globalizmus v konečnom dôsledku vôbec nemôže fungovať; to je utopická fantázia, ktorá - podobne ako komunizmus - zničí väčšiu časť planéty, než sa zrúti v dôsledku vlastných vnútorných rozporov. Preto anti-globalizmus - ak má byť účinný - musí mať jasno v otázkach rasy a byť v tomto ohľade odvážny a poctivý.

To, čo Buchanan označuje za "pravé národy", definuje rasa: ide o obyvateľstvo, ktoré zjednocuje "krv, pôda, jazyk, literatúra, dejiny, viera, tradícia a pamäť". Ak ľudia nebudú schopní toto pochopiť a vysporiadať sa s tým, je s nami koniec.
http://www.nationalvanguard.org/story.php?id=9065