Profesor psychológie na univerzite v západnom Ontáriu (Kanada) J. Phillippe Rushton, autor knihy "Rasa, vývoj a správanie", v článku pod názvom "Zimy robia vašim génom dobre" píše:

"Pred štyrmi rokmi som na tejto stránke po prvý raz spropagoval veľmi osvietenú knihu "IQ a zdravie národov" o inteligenčnom quociente a odlišnej ekonomickej výkonnosti rôznych krajín, ktorú spoločne napísali Richard Lynn a Tatu Vanhanen. Teraz profesor Lynn napísal ďalšiu dôležitú knihu pod názvom "Rozdiely medzi rasami v inteligencii: evolučná analýza".
Najdôležitejšie zistenie: svetový priemer, pokiaľ ide o IQ, nedosahuje viac než 90, čo zodpovedá úrovni inteligencie u 14-ročného bieleho dieťaťa. (Štandardizované IQ testy sú založené na 100, čo približne zodpovedá inteligencii 16-ročného belošského dieťaťa.) Lynn takisto upozorňuje na fakt, že pokiaľ ide o líniu sever-juh, čím severnejšie, tým väčšia inteligencia, zrejme vďaka schopnosti prežiť tuhé zimy. Tieto zistenia profesora Lynna majú hlboký geopolitický význam. Pretože z tých vyplýva, že to jednoducho nie je možné preniesť demokratické a ekonomické systémy západného štýlu na populácie Latinskej Ameriky, na moslimov Severnej Afriky a Blízkeho východu, nieto ešte do sub-saharskej Afriky. Tie zistenia takisto znamenajú, že dlhodobé svetové problémy budú i naďalej pretrvávať v dôsledku odlišných schopností jednotlivých populácií - ďaleko hlbších a ťažšie badateľných než len "Zrážka civilizácií" - vo forme konkurencie medzi rôznymi politickými konceptami. Pokiaľ ide o imigráciu, dôsledky sú očividné: tá bude mať fundamentálne a trvalé následky."

Podľa prof. Lynna sú najinteligentnejšou skupinou obyvateľstva Japonci, Číňania a Kórejčania s IQ 105 (http://www.vdare.com/rushton/060322_iq_pic.htm). Po nich nasledujú Európania s IQ 100. Potom Inuiti a Eskimáci (IQ 91), juhovýchodní Ázijci (87), severoamerickí Indiáni (87), tichomorskí ostrovania (85), južní Ázijci a Severoafričania (84). Ku koncu tabuľky možno nájsť byvateľstvo sub-saharskej Afriky (67) a austrálskych domorodcov (62).

A ďaleko za ostatnými, úplne na konci, sa umiestňujú bušmani, žijúci na púšti Kalahari, spolu s Pygmejami konžského pralesa (54). Profesor Lynn na základe dlhoročného štúdia dospel k názoru, že 50 % inteligencie človek dedí a za druhých 50 % možno vďačiť prostrediu. Podľa neho sa u severského obyvateľstva vyvinula väčšia inteligencia preto, lebo museli vynachádzať spôsoby, ako prežiť v náročných podmienkach. Povedzme, že s týmito závermi možno ako-tak súhlasiť. Ale táto štúdia - napriek svojej rozsiahlosti a dôkladnosti - nie je meradlom, ktorým by sme sa mohli v budúcnosti riadiť. Je v nej priveľa omylov.

Profesor Lynn, napríklad, porovnáva veľkosť mozgu sub-saharských Afričanov (1 282 kubických centimetrov), Európanov (1 367) a Aziatov (1 416) a práve toto je jedným z argumentov, prečo majú - podľa neho - Číňania, Japonci a Kórejci najväčší IQ. Lenže medzitým sa už dokázalo, že na veľkosti mozgu nezáleží; podstatná je miera jeho zorganizovanosti. Veľká hlava vôbec nie je znakom väčšej inteligencie; mozog takého človeka môže byť veľmi jednoduchý, neschopný vyšších operácií. Ako je možné, že profesor tento dôležitý fakt nevie?

A neobstojí ani to, akým spôsobom profesor Lynn určoval IQ. Najrozhodujúcejším činiteľom v jeho teste je schopnosť absorbovať údaje, t.j. koľko údajov je osoba schopná zapamätať si v istom čase a ako rýchlo je schopná vyriešiť jednoduché problémy. Vzdelávanie čínskych detí je založené práve na cibrení schopnosti zapamätať si veľký počet údajov - čo je prirodzené, keďže písomná forma jazyka pozostáva z obrovského počtu znakov s rôznymi významami. Ale schopnosť zamapätať si rôzne údaje nemôže byť meradlom úrovne inteligencie! Tou je len a len tvorivosť - schopnosť spracúvať absorbované údaje, tvoriť na ich základe nové idey a koncepty, nachádzať prv nepoznané riešenia. Takže štúdia je zase len zavádzajúca - na škodu veci.

A profesor Lynn zrejme toto dobre vie. O tom svedčí fakt, že sa veľmi nešikovne pokúša vysvetliť fakt, prečo s väčšinou objavov prichádza len biela civilizácia, kým napríklad čínska spoločnosť je vyložene netvorivá; tá čerpá zo svojho poznania, dosiahnutého v minulosti, ktoré sa dnes už nerozvíja a najnovšie poznatky len mechanicky preberá od druhých. Profesor to odôvodňuje tým, že Číňania sú väčšmi prispôsobiví, než Európania, ale pravda je taká, že táto rasa vyložene ustrnula vo vývoji a vôbec nemá najväčší IQ. Keďže ich je tak veľa, uplatniť sa v spoločnosti môže len "bifľoš". Na skutočne tvorivého človeka by sa tam dívali ako na blázna; ten by sa medzi nimi vynímal ako nejaký čudák. Prečo toto profesor Lynn nechce vidieť? Pretože to by musel priznať, že najväčší IQ majú Európania - a to očividne nechce.

A to takisto platí o zjednodušenom vysvetlení, že európske obyvateľstvo má väčší IQ kvôli tomu, lebo musí čeliť tuhým zimám. Keby to skutočne bolo tak, Inuiti a Eskimáci, žijúci ďaleko na severe, by nemali IQ nižší (91), ale vyšší ako Európania - čo takisto očividne vôbec neplatí.
Autor článku v závere píše, že dosiaľ bola diskusia o rozdielnostiach medzi rasami na univerzitách neželaná, ale že teraz to už neplatí. Nuž dúfajme, že čoskoro sa dočkáme skutočne objektívnych a nezaujatých vedeckých štúdií, pretože svet je už unavený z politicky správnych, zavádzajúcich, nezmyselných a nepravdivých tvrdení, ktorými sa súčasné vedecké práce len tak hemžia.

_____________________________________________

prof. J. Phillippe Rushton, VDare
http://www.vdare.com/rushton/060322_iq.htm

Súvisiace:
Ide nám len o "politicky správne" vedecké štúdie - alebo o pravdu?