"Bože, dopraj mi tichý pokoj, aby som sa vedel zmieriť s vecami, ktoré nemôžem zmeniť, odvahu, aby som menil veci, ktoré zmeniť môžem a múdrosť, aby som vždy vedel rozoznať ktoré je ktoré!"

Mnohým (zvlášť mužom) sa istotne nepáčil záver predchádzajúcej časti. Ústupčivosť v dnešnom svete? Jediné, čo tým môžete dosiahnuť je, že silnejší vás vymaže z povrchu zeme. Ale s národom je to ako s jednotlivým človekom. Na príkladoch zo života vidíme, že do cieľa sa vždy dostanú len sebaistí a takí, čo sú ochotní trpezlivo čakať.

Na prvý pohľad sa zdá, že na zemi je to vo všetkých oblastiach života tak: silnejší vyhráva nad slabším. Akoby všade panoval zákon džungle. Ale zaujímavé je práve to, že nie vždy to platí, a to dokonca aj v živočíšnej ríši. V ľudskej ríši niekedy Dávid vyhráva nad Goliášom. Ako? Svojím umom. Prekabáti silnejšieho. A pokiaľ ide o živočíšnu, nedávno napríklad obletela svet správa z Tajvanu, že myš, ktorú hodili hadovi do klietky ako "obed", mu zrazu skočila za krk a drápkami a ostrými zubami ho napokon usmrtila.

Niektorí (očividne mladí) diskutéri na prope minule argumentovali, že slabá krajina nemá inú voľbu, len sa snažiť uhovieť niektorej zo superveľmocí, pretože vo svete panuje zákon džungle a s tým sa nič nedá robiť. Smutné je, že takýto názor zastávajú mladí; že práve tí sú takí skeptickí. Akoby sa narodila generácia, absolútne neschopná uveriť v nejaký ideál. Sú takí "pragmatickí" a vypočítaví, že naháňajú hrôzu aj svojim vlastným rodičom!

Ale mladosti sa dá odpustiť taká neinformovanosť a nedostatok porozumenia; horšie je, ak si to myslia aj dospelí, čo tiež často vidíme. Keď Spojené štáty burcovali svet do vojny s Irakom, naši poprední vedátori a politici nám hovorili, že Slovensko nemá na výber a musí "ťahať" s Amerikou.

Ale väčšina ľudí by už mala chápať aspoň toľko, v čom sa ľudská ríša odlišuje od živočíšnej.
V stvorení panujú isté univerzálne morálne zákony, ktorých porozumenie práve odlišuje človeka od zvieraťa: človek je duševne vyspelejší, inteligentnejší, preto im už aspoň čiastočne rozumie a snaží sa podľa nich v živote riadiť. Práve podľa výšky ich porozumenia rozlišujeme rôzne úrovne vyspelosti, t.j. stupeň vývoja, na ktorom sa nachádza živá bytosť. Lev sa nezamýšľa nad tým, či je morálne usmrtiť antilopu a zožrať ju, ale človek každé zabitie iného živého tvora zvažuje a posudzuje, či sa to udialo v zhode s uznávanými morálnymi zákonmi.

Takže ak naokolo pozorujeme, že niektorí sa správajú podľa zákonov džungle, to svedčí len o tom, že ide o jednotlivcov, ktorí sa vyšších morálnych zákonov nedržia; to neznamená, že by to bolo typické pre ľudskú ríšu alebo že my by sme sa toho aj my mali držať, aby sme v styku s nimi obstáli. Je pravda, že práve takí sú dnes všade pri korytách alebo aj rovno pri kormidle, ale to neznačí, že všetci sme takí alebo že by sa s tým nedalo nič robiť. Vývoj vždy posúvajú dopredu len tí, ktorí majú odvahu odlišovať sa od davu, bezmyšlienkovito preberajúceho negatívne vzory v správaní a ktorí sa držia vysokých morálnych štandardov i vtedy, keď si za to neprávom vysluhujú len posmech a pohŕdanie.

Tí, čo sú vnútorne nezrelí a slabí (a pred druhými sa to snažia skryť) sa vždy horúčkovito pokúšajú nanucovať svoju vôľu svetu. Takí sa stále vyvyšujú nad druhých, chvastajú skutočnými alebo vymyslenými úspechmi a schopnosťami, radi si skúšajú svoju vôľu na druhých a svoju silu na slabších a veľmi ich hnevá, keď ich prichytia pri nejakej chybe - namiesto aby seba hodnotili objektívne a učili sa ustupovať a brať do úvahy aj potreby druhých. A keď niekto nie je schopný vidieť svoje nedostatky, nemôže sa ich snažiť odstrániť. A toto sa potom v komunite alebo v istej populácii z pokolenia na pokolenie čoraz viac zhoršuje, keď ľudia nedovolia druhým hovoriť im nepríjemnú pravdu do očí a zo sebeckých dôvodov nasledujú zlé príklady správania a ospravedlňujú to sami pred sebou vhodnými lžami. Ale nie je populácia ako populácia...

Niektorí "experti" unás teraz hovoria, že "populistické" názory pôsobia zväčša len na starších - a to je istotne pravda. Pretože iba starší človek môže o sebe povedať, že sa už vyliečil z mnohých iluzórnych predstáv, lebo to je zväčša choroba naivnej mladosti - ale to neplatí pre všetkých dospelých. Poznanie, ktoré človek v živote získa, nie je u každého rovnaké. Každý sa učí osobitým spôsobom, t.j. lekcie prebiehajú u každého v odlišnej úrovni vedomia. Skutočná pravda o svete a čoraz vyššie morálne cítenie len pomaly presakuje našim bytím a esenciu pochopeného si potom prenášame z jedného života do druhého. Preto do života prichádzame s rozdielnymi povahovými a duševnými sklonmi, talentami a osobnostnými charakteristikami.

Takže to vôbec nie je pravda, keď niekto povie, že "všetky deti sú nevinné" alebo že "všetky deti majú právo aj na najvyššie spoločenské postavenie v spoločnosti, pretože tak je to spravodlivé". "Rovnakosť" v stvorení neexistuje; už deti sa od seba líšia stupňom duševného vývoja. Sú deti, ktoré už odmalička prejavujú sklony k nejakým nerestiam a ani správna výchova to nemôže zmeniť, ak je to v nich zatiaľ veľmi silné. Také sklony si so sebou priniesli z predchádzajúcich životov a dlho môže trvať, kým same dospejú k rozhodnutiu, že chcú byť iné. Kým to same nechcú, nik im nemôže nasilu pomôcť, nasilu ich zmeniť k lepšiemu. V takom prípade ani prísna výchova, ani nezištná sebaobeta, nie je účinná. Rodič sa musí snažiť usmerňovať ich ako najlepšie vie, ale zároveň si uvedomovať, že počas jediného života nemôže z červa urobiť ušľachtilého anjela.

Niektoré deti sú ochotnejšie učiť sa, iné do života prichádzajú s presvedčením, že už všetko vedia, preto žiadne poučovanie nepotrebujú. Pre tie druhé platí to, čo povedal majster Ivanov: "Je tu veľa takých, ktorí prídu do života ako teľatá a odchádzajú z neho ako voly. Takí počas života nepostúpia vo vývoji ani o piaď."
Naučiť sa niečo nové môžeme len keď si uvedomujeme, že nevieme; v opačnom prípade počas života ešte väčšmi ohlúpneme alebo stagnujeme vo vývoji.

Ako napísal Thomas Mann: "Človek sa nemôže vzdelať mechanickým učením, ale musí poznanie dychtivo vdychovať. Keď chce byť niekto vzdelaný, musí byť urobený z adekvátneho cesta. Nik nemôže získať to, čo už nemá od narodenia a nikto nikdy netúži po tom, čo mu je cudzie. Kto je urobený z obyčajnej hliny, ten nikdy nemôže získať skutočné vzdelanie." Preto je dnes vo svete toľko študovaných hlupákov a preto aj všetky štandardy tak beznádejne upadajú. Niektorí sa dokážu nabifľovať na skúšky, ale vysoká škola nemôže z primitíva urobiť génia alebo zo zvrhlého človeka múdreho filozofa - hoci práve taký pohľad na tieto veci sa nám snažia nanútiť hollywoodske filmy a západní "vedátori" s vlastnou agendou.

Keby všetci ľudia boli už približne rovnakí, tak by v rovnakej úrovni chápali vyššie morálne zákony a bezpodmienečne by sa im podriaďovali. Vtedy by bol na zemi raj. V tom prípade by sme sa už nepotrebovali učiť jeden od druhého, a tak postupovať vo vývoji. Ale dnes sa - práve na základe spomínaných mylných ideí o rovnakosti ľudí - aj tí najväčší primitívi a zvrhlíci dožadujú "rešpektu" alebo vysokého spoločenského postavenia a neuvedomujú si, že to si možno len poctivo vyslúžiť vysokým porozumením života a ľudských záležitostí a obdivuhodným správaním.

Lenže v "nebi" na vyumelkovaný koncept multikulturalizmu a tolerancie, ako ho chápe súčasná západná spoločnosť, nič nedajú. Tam sa po smrti každá živá bytosť musí poslušne zaradiť na miesto, aké jej z vývojového hľadiska náleží a tam sa neskôr aj rozhodne, medzi akou populáciou sa musí narodiť.
Ľudské zákony je zatiaľ možné chytrácky obchádzať, kým sa úroveň ľudského vedomia nezvýši a ľudia to už nebudú tolerovať, ale božiu spravodlivosť oklamať nemožno.

Pavol Hriňovský, Kanada
článok o pravde možno nájsť na adrese:
http://zippyttydodah.blogspot.com/2007/09/truth-is-dangerous-thing.html