Putin bol v KGB "malou rybičkou".
Novinári ale aj mnohí politici sa neprestávajú zaoberať, čo robil Vladimír V. Putin, počas piatich rokov, teda v čase keď bol ako agent KGB v bývalej NDR, konkrétne v Drážďaňoch.
"Putin bol maličkou rybkou v sieti agentov KGB", píše nemecký politický časopis Cicero v polovici februára tohto roka, keď svoj článok tento časopis dopredu avizoval verejnosti.
Časopis toto svoje tvrdenie dokladá mnohými vyjadreniami bývalých agentov KGB, ktorí pracovali s Putinom a prináša aj vyjadrenie známeho šéfa východonemeckej Stasi Marcusa Wolfa.

Wolf konštatuje, že Putin bol "celkom bezvýznamný" v čase jeho práce v Drážďaňoch v rokoch 1985 až 1990. Jeho slová potvrdzuje aj ten fakt, že v čase svojho pôsobenia bol len raz vyznamenaný bronzovou medailou Za zásluhy pred národnou armádou NDR a ako tvrdí Wolf, takéto medaile dostávali aj upratovačky.
Bývalý pracovník KGB, ktorý slúžil s Putinom vo východnom Nemecku, Vladimír Usolcev, hovorí, že väčšinu svojho času trávili nad vypisovaným "nezmyselných hlásení" a zaoberali sa študovaním obrovského množstva materiálov.
Základnou povinnosťou Putina bolo v Drážďanoch verbovať ľudí, predovšetkým študentov z rozvojových krajín na špionážnu činnosť vo vtedajšej NSR, hovorí Usolcev.

V článku sa cituje tento spoluagent Putina, že za celých päť rokov dokázal Putin zverbovať len dvoch špiónov. Jeden z nich, občan vtedajšej NDR Klaus Zaunick sa však ukázal "mínou vo vlastných radoch" pre KGB. Po zjednotení Nemecka v roku 1990 ho zajala nemecká kontrarozviedka a prezradil minimálne 15 agentov KGB, vrátane tých, ktoré pracovali pre kanceláriu v Drážďanoch.
Sám Putin málo hovorí o svojej činnosti v tomto meste, kde sa však naučil dobre nemecký jazyk, čo mu nakoniec pomohlo dosiahnuť dobré vzťahy s nemeckým kancelárom G. Schroderom. V Niekoľkých rozhovoroch V. Putin hovoril, ako sa mu páčili prechádzky po tzv. Saskom Švajčiarsku, či po brehoch Labe. Priznal sa tiež, že vďaka výbornému tamojšiemu pivu jeho hmotnosť vzrástla o 12 kilogramov a že za týždeň vypil štyri litre piva.

Vladimír Usolcev poskytol aj rozhovor a spomienky denníku The New York Times.

Písal sa marec 1985. V kancelárii KGB v Dráždanoch zvoní telefón. Niekto z telefonuje svojim podriadeným v provinciách a zvestuje im známu novinku - zomrel Konstantin Černenko generálny tajomník ÚV KSSZ. Človek z Berlína hovorí, že treba mobilizovať všetkých pracovníkov a spolupracovníkov, pretože Kremeľ chce vedieť, čo si o tom myslia obyvatelia východného Nemecka.
Ale pracovníci kancelárie v Drážďanoch, majú iné starosti, náčelníka niet, išiel na Lipský jasný veľtrh a v jeho kancelárii našli plnú debničku šampanského. "S radosťou sme otvorili šampanské, aby sme vyjadrili účasť nad smrťou Konstantina Černenka ktorý dlho netrpel a svojim dlhým umieraním nás netrápil tak ako Brežnev či Andropov", hovorí Vladimír Usolcev.

Žeby ľudia v sovietskych tajných službách boli natoľko cynickí ? "Áno", spomína si na tento deň Usolcev, "my sme boli predstaviteľmi nového pokolenia štátnej bezpečnosti. Nám bolo celkom jasné, že koniec sovietskej moci sa blíži".
Usolcev bol 37 ročným majorom KGB. O svojej práci v Dražďanoch hovorí, že nebola nijako zaujímavá, ale keď k moci prišiel Gorbačov, všetko sa zauzlilo. A ako spomína, ešte jedna udalosť je pre neho pamätná, práve v roku smrti Červonenka sa v Drážďanoch objavil Vladimír Vladimirovič Putin.

Dnes má Usolcev 59 rokov a píše knihu "Spoluslúžiaci", ktorá sa má čoskoro objaviť v Rusku. Toto slovo naznačuje akúsi blízkosť, hoci Usolcev bol dlhý čas protivníkom Putina. Leningradčana, ktorého v Drážďanoch prezývali "malý Voloďa" sedel v Usolcevom v jednej kancelárii. Vo svojej knihe chce uviesť na pracú mieru aj výmysly, ktoré napríklad vo svojej knihe prináša nemecký autor Alexander Rahr, že na kariére Putina nie je nič neznámeho, lebo bola dopredu plánovaná.
Usolcev spomína, že Dražďany nebolo to pravé miesto o ktorom niektorí snívali. Ten koho poslali do tohto mesta, nemohol snívať o Hamburgu či Bonne. Zarábali mesačne 1800 východných mariek /plus neveľká suma v rubľoch, ktorú im ukladali na účet v Rusku/, ďalej možnosti nakupovať vo vojenskej predajni Prvej gardovej tankovej divízie, kde dokonca predávali aj banány a okrem toho si mohli zalistovať v katalógoch Otto, Neckerman a Quelle. Práve Putin cez svoje kontakty dostával tieto katalógy. Neskoršie pracovníkom začali platiť aj 100 dolárov príplatku, ktoré mohli utratiť v diplomatickej predajni v Berlíne. Pre Moskvu bola aj tá najvzdialenejšia provincia na Západe, dôležitá pre triedny boj a boj proti NATO. Moskvu zvlášť zaujímali "zelené barety", špeciálne jednotky US Army, ktoré mali svoje sídla v Bavorsku. Za tieto rajóny zodpovedalo tretie oddelenie, a ich človekom bol Putin.

Usolcev tvrdí, že východné Nemecko nemohlo držať nablízku týchto punktov v Bavorsku svojich produktívnych agentov. Nenemecká rozviedka Stasi odovzdávala KGB všetky informácie o obyvateľoch mesta, ktorých chceli navštíviť príbuzní zo západného Nemecka. Putin listoval v týchto dokumentoch, aby našiel takých príbuzných, ktoré bývalí blízko týchto posádok. KGB však úspešne verbovala tých ľudí, ktoré chceli emigrovať, mali dosť Honeckera, ale nič nemali proti Gorbačovovi, veď nakoniec pokračovala "perestrojka". Hlavným argumentom presviedčania bolo to, že ak Američania odídu zo západného Nemecka, Rusi odídu z východného. Noví informátori zo západného Nemecka informovali KGB o premiestňovaní amerických vojsk.

Koľko bolo agentov v západnom Nemecku, ktorých riadila KGB v NDR ? "Nebolo ich viac ako dvadsať- hovorí Usolcev- plazili sme ich kopejkami, inokedy dostali 5o mariek. Často boli títo informátori KGB tí, ktorých naverbovala Stasi a vlastne nevedeli ani pre koho pracujú. Usolcev je presvedčený, že mnohí dostávali plat aj z nemeckej rozviedky. " Boli sme pod tlakom, každý zverbovaný zvyšoval naše šance, že naša služba bude predĺžená".
Putinovou úlohou bola hľadať potenciálnych špiónov medzi študentmi Technickej univerzity. Snažil sa hľadať hlavne ľudí, ktorí patrili doma k politickej elite, lebo po návrate domov mohli byť cennými informátormi.

Zúčastnil sa Putin na operácii "Lúč" cieľom ktorej bolo sledovať svojich priateľov , vedenie NDR ? "Áno", potvrdzuje Usolcev. Dodáva však, že "Lúč" nebol nijakou elitnou spravodajskou skupinou, ako to píše A. Rahr a jej úlohou nebolo vymeniť Honeckera za iného. Ako potvrdzuje v "Lúči " pracovali vlastne všetci lebo Moskva chcela byť informovaná o tom, čo sa deje v NDR hlavne v oblasti politickej situácie. Vážnosť operácie sa zvýšila, keď sa Honecker začal dištancovať od ZSSR. Moskva bola nespokojná, keď Honecker pozval na výročie bombardovania Drážďan, amerických a anglických pilotov na oficiálne otvorenie opery, ktorá bombardovaním značne utrpela. KGB rozmiestnila na námestí svojich ľudí s nahrávačmi a celý prejav Honeckera sa vysielal do Moskvy . "Bola to smiešna hra", hovorí Usolcev dnes. Atmosféra nedôvery pokračovala potom ako miestny boss Stasi zakázal návštevu budovy tejto rozviedky, hoci predtým mali do nej ľudia z KGB prístup.

Akí mal osobné vzťahy Usolcev s Putinom ? "Bol to pragmatik " hovorí bývalý agent KGB, " ktorý si myslel jedno a hovoril druhé". " Bol komformistom, ktorý neveril v zmeny a hral úlohu presvedčeného komunistu. Svojho kolegu nazval idiotom za provinčnú otvorenosť. Podľa slov Usolceva mu Putin radil, aby nekritizoval podmienky v ZSSR a radšej sa venoval rodine.
Títo dvaja však sedeli v jednej kancelárii, rozprávali sa, v piatok chodili pravidelne do sauny, ktorá sa nachádzala v pivničných priestoroch budovy. V úzkom kruhu nás Putin udivoval svojimi politickými názormi .
Na jednej strane Putin nechcel uveriť, že za Stalina KGB bez akéhokoľvek vyšetrovania zastrelila ľudí, a že len plnila príkazy Moskvy. Na druhej strane právnika Putina rozčuľovali nezákonnosti v ZSSR, sympatizoval s takými kritikmi Moskvy, ako bol Sacharov, ktorého si veľmi vážil.
Ešte viac udivujúca bola trpezlivosť voči Židom u Putina, pretože KGB bola známa svojim antisemitizmom a ruských židov považovala za štátu nebezpečných ľudí. Putin nikdy s takýmto názorom nesúhlasil a vždy hovoril Usolcevovi, že "židia sú normálni ľudia, ako iní".

Usolcev vyvracia niektoré mýty, napríklad o tom, že Putin veľmi dobre ovláda nemecký jazyk a dokonca aj niektoré jeho dialekty /hovorí dobre, ale nie vynikajúco/, ale aj to, že už vtedy vynikal intelektom a už vtedy sa vedelo o jeho budúcnosti /jeho intelektuálne schopnosti neboli zlé, ale nevynikal nijakým orátorstvom/.
Bol však systematický, mal črty náčelníka, ktorý chce dokončiť svoje dielo, hoci aj vtedy, ak sa javilo ako nezmyselné. Jedným z jeho prvých úspechov bolo, že zachránil materiály, zväzky so všetkými kontaktmi KGB. Kopia sa nachádzala na tamojšom oddelení Stasi a jemu sa ju podarilo zobrať tesne po páde berlínskeho múru.
Podľa Usolceva Putin skrýval svoju energičnosť pod dobre utajenou maskou uvážlivosti a zodpovednosti. Pri stretnutí so šéfmi sa ukazoval ako poslušný človek, ba priam závislý. Podľa Usolceva práve to umožnilo, aby sa stal favoritom bossov KGB nielen v Drážďanoch, ale neskoršie aj pri Jelcinovi.

Mal však črty nejakého štátneho činovníka. " Nie, nič podobného nám neprišlo ani na myseľ", potvrdzuje Usolcev. Ku koncu svojej misie vo východnom Nemecku sa Putin, ako sa ukázalo, celkom dištancoval od KBG. V roku 1990, v roku labutej piesne ZSSR z KGB odišiel a robil taxikára v Leningrade. Potom sa nečakane stal pravou rukou primátora Leningradu. Usolcev je presvedčený, že u primátora bol dôstojníkom, ktorý vyplňoval zvláštne úlohy. A dnes? Na rozdiel od všetkých svojich predchodcov, preložil veľkú časť povinností Kremľa na plecia špeciálnych služieb. To najviac Usolceva udivuje "podľa mňa", hovorí, "je to jeho tragédia".

Pragmatické vyznanie lásky. Ako sa Putin ženil

V knihe Olega Blockého " V. Putin - história života sú aj spomienky jeho manželky Ľudmily Putinovej na ich svadbu: "Iniciátorom svadby bol Vladimir Vladimirovič. Všetko malo svoju formu, možno aj trošku umeleckú. Sedeli sme s Vladimírom Vladimirovičom v izbe a on zrazu začal z ničoho nič rozprávať." No tak, ty moja priateľka, ty poznáš môj charakter. Je veľmi ťažký. A teraz v podstate sa musíš rozhodnúť o svojom živote". Vo svojom vnútri som celkom stŕpla. Myslela som si, že teraz povie, rozchádzame sa. A tejto dosť ťažkej chvíli som sa rozhodla povedať to, čo som si myslela. " Ty vie, že som sa rozhodla, ja ťa chcem". A vtedy Vladimir Vladimirovič povedal : Keď je tak, tak ti navrhujem, aby si sa za mňa vydala. Ja ťa milujem. Súhlasíš ? Áno , súhlasím povedala som. Ak si nie proti tomu, tak naša svadba by sa mala udiať 28.júla, o tri mesiace.
Keď sme pripravovali svadbu, dospeli sme k názoru, že by mala trvať dva dni. Prvý deň sme boli s priateľmi, príbuznými a rodičmi . A na druhý deň s kolegami Vladimira v jeho zamestnaní..
Na ten prvý deň si pamätám, ako na deň plný tepla a šťastia. Pamätám, ako sme sa bozkávali, ten druhý deň už bol strohejší."

Vampír, ale nepije a ani ma nebije. Žiadna kreditka, utrácať nebudeš, Ľudmila !

Nemka Irene Pics vydala v roku 2001 knihu spomienok na jej priateľstvo s rodinou Putina.. V tejto knihe hovorí Irena, manželka nemeckého bankára nielen o svojom priateľstve s Ľudmilou, ale aj s jej mužom.
IrenePisc píše, že ako jej hovorila Ľudmila, Vladimír nepije, ale veľa času trávi po večeroch s priateľmi aj u nich doma, a vtedy musí Ľudmila pripravovať pohostenie pre jeho priateľov. Ľudmila rada číta horoskopy a a to Putina dráždi. Podľa budúceho prezidenta, ako píše Irene, raz povedal, že kto strávi v jej spoločnosti viac ako tri mesiace i, treba mu postaviť pamätník. Autorka knihy píše, že ich dve dcéry sú podľa nej najlepšie vychovanými deťmi, s akými sa v živote stretla.
V knihe sa píše, že Ľudmila v roku 1998 robila nákupy v Hamburgu a sťažovala sa svojej priateľke, že jej odmietol dať kreditnú kartu. " Nikdy nebudem takou, ako Raisa Gorbačovová", povedala. Autorke sa tiež zdôverila, že Putin, keď chce niečo dôležitého predebatovať, tak chodí do Fínska, lebo si myslí, že doma ho odpočúvajú.
" Žiaľ, môj muž je vampír", žartom sa zdôverila svojej priateľke. Ale je to ten, ktorého chcem, lebo nepije a ani ma nebije".

Spomienky priateľov z detstva a študentských liet

Viktor Borisenko, priateľ V. Putina zo školských lavíc, hovorí, že V. Putin v detstve nebol taký "poslušný portrét". Počas prestávok behal po chodbách, bol dosť drzý k učiteľom, chuligánčil, bil sa. Keď mu niekto prekážal, hneď po ňom skočil, kúsal, bil a strhal ho za vlasy. Dlhé roky terajšieho prezidenta preto ani nechceli prijať za pioniera. Prijali ho až v šiestej triede, vtedy sa však s Vovom, ako ho volali udiala zázračná premena. Nebola ani tak veľmi zázračná, pretože obyvatelia domu v ktorom býval spolu s rodičmi zasadli a začali mladému nespratníkovi dohovárať a pohrozili mu, že navrhnú, poslať ho na internát pre prevýchovu pre ťažko zvládnuteľné deti.
Toto pohrozenie spôsobilo, že Putin sa zamyslel, vedel vystrájať aj potom, ale už nie tak, ako predtým. Spolu so svojim priateľom Borisenkom behali po povalách a šermovali , ako to videli v Troch mušketieroch. Raz sa rozhodli ísť do Petropavlovskej pevnosti, bez povolenia rodičov, aby si mohli vychutnať lezenie po starých delách. Dostali za to doma poriadnu bitku.

"Bolo všeličo", hovorí Viktor Borisenko, ale teraz je aspoň načo spomínať. S Putinom sa nikto nenudil. V ôsmej triede sa napríklad začal hádať z niektorým spolužiakom, že kto dokáže visieť na balkóne piateho poschodia našej školy. A čo si myslíte. Počas jednej prestávky vyšiel Vova na balkón, prešiel cez zábradlie a visel. Potom s pomocou rúk sa presúkal až k susednému kabinetu a potom sa zasa vrátil späť. Druhú stávku Putin prehral. Bolo to po skončení osemročky, na večierku. Stavil sa, že zje dvadsať veľkých pirohov, pričom ich bude zapísať limonádou. Pri pätnástom sa však vzdal a za prehru dostal 50 zaúch.

Po skončení osemročky, začal navštevovať technologický inštitút, tam hocikoho nebrali, ako hovorí jeho spolužiak Borisenko, bolo treba vedieť dobre chémiu, ale tento predmet nemal Voloďa v láske, skôr mal radšej humanitárne predmety. Zo spolužiakov tam prijali akurát Vjačeslava Jakovleva a obidvaja tam stretli starého priateľa Vladimíra Renzina.
" Nová alma mater nás neprijala veľmi láskavo", spomína Jakovlev. Raz niekto z miestných dal Putinovi po hlave, ten sa samozrejme naježil, a požičané vrátil, ale obidvaja sa dohodl, že si to vybavia po vyučovaní. Keď sme prišli Rezin, ja a Putin na dohovorené miesto, čakalo nás tam asi dvanásť nepriateľov. Putin vydržal psychologický útok, neutiekol a jeho súper sa nakoniec súboja vzdal.. Odvtedy si Putina začali vážiť.

Jeho bývalá spolužiačka na tejto škole Anna Michajlova, spomína, že si ho pamätá, ako veľmi seriózneho, usmieval sa málo, hoci mu úsmev svedčil. Hovoril však veľmi rýchlo, takže mu niekedy nebolo ani rozumieť. Neučil sa zle, ale najlepšie mu išla história a literatúra a samozrejme telesná výchova, kde nemal rovného
Keď Putin začal chodiť na sambo, rodičia boli proti, báli sa, že sa pri tomto športe doláme, osobitne jeho matka bola proti. Tréner musel prísť rodičom vysvetľovať, že sa mu nič nemôže stáť.

Jeho tréner spomína, že na žinenke sa z Putina stal veľký bojovník, ktorý bojoval do poslednej sekundy, nakoniec je majstrom športu v sambo aj v džude.
Keď bol študentom právnickej fakulty Leningradskej univerzity počas prázdnin na povinnej brigáda staval ošipáreň v dedinke Kondratevo pod Viborgom. Na univerzite mal Putin priateľa Voloďu Čeremuškina. Ako spomína , keď boli v treťom ročníku, jeho rodičia vyhrali v akejsi lotérii auto Záporožec. Auto samozrejme dali synovi. Za volantom bol naozaj vo svojom živle, raz sme išli na stanicu čakať jeho dedka, prebiehal autá zľava, sprava, šoféri sa vykláňali z okien a nadávali. Na stanici pri parkovaní vrazil do nejakého auta a oheň bol na streche, Takmer sme prišli o hlavu, ale museli sme vysoliť ruble.

A čo dievčatá a Putin ? Zaujímali ho. V susedstve dače rodiny Putinových žili dve sestry, naše rovesníčky, boli veľmi sympatické a s jednou z nich sa Putin priatelil. Stretávali sme sa, niečo vypili, ale Putin nikdy nepil, ani som ho nikdy nevidel fajčiť.
A vtedy pred ukončením univerzity dostal Putin ponuku, aby vstúpil do KGB. Samozrejme, predtým bolo treba absolvovať poriadnu previerku, ktorú Putin zvládol a nakoniec ho vybrali.

_____________________________________

Svätoboj Clementis