www.prop.sk - nezávislý internetový spravodaj

Už približne polovicu storočia programujú ľudí očakávať v polovici svojho života búrlivé obdobie spätného zamýšľania sa tzv. krízu stredného veku. Toto pomenovanie, s ktorým prišiel v 50-tych rokoch v Kanade narodený psychológ Elliot Jaques, platí pre muža stredného veku, ktorý začína pochybovať o tom, čo dovtedy dokázal uskutočniť a pociťuje úzkosť z relatívne blížiacej sa smrti. Kým je muž mladý, stále je presvedčený, že čas je chorobou, voči ktorej je on imúnny. Ale keď sa začnú objavovať prvé šedivé vlasy, nemôže si pomôcť a zamýšľa sa: Akú hodnotu má môj život?

Otázky, ktoré si človek kladie počas krízy stredného veku, sa zväčša týkajú svetských úspechov a napokon to končí pri tej najdôležitejšej otázke zo všetkých: Som úspešný... - alebo zlyhávam? A "úspech" je v mysliach väčšiny ľudí definovaný ako moc, uznanie a materiálne výhody.
Ale v poslednom čase už ľudské bytosti, či ide o mužov alebo ženy, nečakajú na krízu stredného veku, aby bolestne a mnohorakým spôsobom hodnotili svoj život. Ja osobne som sa stretol s mnohými dvadsať-tridsaťročnými, ktorí sú presvedčení, že teraz je už pre nich "príliš neskoro"; že už premárnili svoj život. A ja som presvedčený, že toto má na svedomí populárna kultúra, ktorá ich vedie k presvedčeniu o vlastnej malej hodnote, pokiaľ ide o presadenie sa smerom navonok.

MTV a Hollywood ich vychováva v zmysle očakávaní, že raz budú slávni, získajú materiálne výhody a budú mať telesné potešenia. Postoj mnohých mladých Západniarov je nasledovný: Ak som bohatý, atraktívny a všetkým dobre známy, vtedy má môj život zmysel. Ak som chudobný, neatraktívny a nikto ma nepozná, môj život nemá žiadny zmysel.
Zničujúcich dôsledkov takéhoto mentálneho postoja sme boli svedkami v poslednom storočí, a to v podobe bezpočetných psychóz a patologických mentálnych stavov, ktoré sú pre západnú spoločnosť také typické. Ako som už poukázal v predchádzajúcich esejach, Spojené štáty majú oveľa viac masových vrahov (76 %), než hociktorá iná krajina na svete. Takisto máme najviac porúch, pokiaľ ide o stravovanie, a najvyššie percento samovrážd. To nemôže byť náhoda, že väčšinu Američanov trápi strašná egoistická potreba byť lepší, než všetci ostatní.

Zdá sa, že väčšina z nás by mala prehodnotiť svoje priority. Máte obavy, že premárňujete svoj život? Máte v sebe horúcu túžbu urobiť čosi, čo vás postaví mimo toho "stáda" a prinesie vám "šťastie"? Dívate sa do zrkadla a vidíte tam dívať sa na seba obraz totálneho zlyhania?
Ak odpoviete "áno" na niektorú z týchto otázok, pýtam sa vás: A prečo? Zlyhávate preto, lebo máte prázdnu peňaženku a nikto vás nepozná? Ja sa domnievam, že takéto zmýšľanie je istou formou šialenstva a kým si toto neuvedomíte, pravé šťastie nikdy nenájdete.

Ak chce niekto vedieť, či sláva, bohatstvo a uspokojovanie ega vedie k "šťastiu", stačí skúmať tých, ktorí majú týchto vecí v hojnosti. Profesionálni atléti, hollywoodski herci, rockové hviezdy... keď sa zadívate na ich podobu - na obálkach všetkých časopisov a raz navždy vtlačenú do vášho psyché - mohlo by sa vám zdať, že sú zrejme pomerne šťastní. Blýskavé úsmevy ukazujú dokonalé biele zuby, žiariace oči a veselé správanie sa. Ale keď sa lepšie prizriete, tie jasné, žiariace oči prezrádzajú omráčenosť, ktorú najlepšie možno popísať ako OTUPENOSŤ. Keby peniaze a sláva skutočne mohla urobiť hocikoho šťastným, prečo potom je toľko z nich vyložene nešťastných?!

Rockové hviezdy sa stali závislými na drogách a alkohole a zomierajú v tridsiatke. Profesionálni atléti sa správajú ako rozmaznané deti a vôbec si necenia svoj život privilégií. Predstavte si tú hrôzu, akú musia títo ľudia cítiť, keď sa zahľadia na svoj život a rozmýšľajú: Je toto skutočne to, čo som chcel dosiahnuť? Som toto naozaj ja? Ak si o sebe myslíte, že ste zlyhali, pokiaľ ide o vonkajšie úspechy vo svete, v tom prípade nevidíte pravdivý obraz o sebe. Boh vás na túto planétu neumiestnil preto, aby ste mali vo svete "úspech", žili svoj život v pohodlí a mali veľa potešení. Váš súčasný život má jeden jediný účel: konfrontovať to, čo vás udržiava v zajatí utrpenia.

Keď ste ľudskou bytosťou, tak trpíte. Všetci žijeme pod rovnakým závojom pocitu viny, traumy a osamotenosti, čo je dôsledkom presvedčenia, že sme od druhých oddelení a že sme neucelení. Mnohí ľudia pokladajú sami seba za "šťastných" vďaka svojej situácii vo svete, ktorá sa zdá byť výhodná, ale v skutočnosti je ich utrpenie len utlmené množstvom "potešení". A nikto sa utrpeniu nemôže vyhýbať večne, pretože všetko, čo si v tomto svete ceníme, sa raz stratí - VŠETKO. Ak váš pocit "šťastia" závisí na niečom mimo vás (niečom netrvácom), sami seba tým odsudzujete do sveta bolesti.

Jedinou cestou von z utrpenia je vedomé stretnutie s tým podstatným: konfrontovať falošné obrazy o sebe a o svete. Každý, kto sa na tú cestu vydá, si eventuálne uvedomí, že osoba, za akú sa včera pokladal, vlastne nikdy neexistovala. To človek cíti tak, akoby zomieral, ale takisto to možno pociťovať ako oslobodenie. Skutočným poučením, vyplývajúcim z tohto je, že vy ste takí - a vždy ste boli - akých vás stvoril Boh: dokonalí, nevinní a neskaziteľní. Ego toto cíti ako stretu, pretože to nemôže prežiť - len vtedy, keď sa jeho vlastník nachádza v nepretržitom štádiu HĽADANIA. Ale to by mala byť šťastná lekcia, keď pochopíte, že vy už ste ucelení a že nepotrebujete nič externé.

Nikto z nás nemusí byť spútaný a obmedzovaný "úspechom" a "zlyhaním", ako to definuje svet. Ľudský život je len vtedy skutočne premárnený, keď sústavne popierame očividné a vyhýbame sa pravde. Ak "nič nemáte" (peniaze, postavenie, materiálne veci), vtedy sa naisto nachádzate bližšie k pravému šťastiu, že ten, kto "má všetko". Pretože v konečnom dôsledku je najhrdinskejšou púťou, na akú sa človek môže vydať tá, keď si jednoducho spomenieme na svoju vlastnú božskú povahu.

_____________________________________

Michael Goodspeed
http://www.rense.com/general61/wasted.htm

Späť na hlavnú stránku