rubrika: bez prekladu 2009

Žijeme v zvláštnej dobe „demokracie, humanity, slobody a civilizácie". Po rokoch zapierania, administratíva USA v apríli 2009 oficiálne priznala mučenie väzňov simulovaným topením (waterboarding). Síce, priznala to len u dvoch väzňoch, pričom jedného z nich takto mučili 183-krát za mesiac. To je zhruba každé 4 hodiny po dobu jedného mesiaca. Kde je dno morálneho úpadku svetového a nášho apartheidu? Väzeň sa priznal ku všetkému, čo od neho žiadali. Po takýchto „demokratických"
zákrokoch, aj ja by som sa priznal ku všetkému, podobne ako sa priznávali v stredoveku čarodejnice ku všetkému, keď im liali do hrdla roztavené olovo. Nie je známe, koľko ľudí, ktorí neboli oficiálne obvinení, ani súdení, ani odsúdení prešlo touto a inými mučiarňami v súčasnosti.

Ale toto nie je to najhoršie.

Po rokoch zapierania, že tajné väznice neexistujú, nová administratíva USA v súčasnosti oficiálne oznámila, že ich zrušila. Zrušila väznice, ktoré dokázala utajiť viac ako Hitler koncentračné tábory. Čo sa tam dialo v rámci demokracie, to sa asi nikdy nedozvieme.

Ale toto nie je to najhoršie.

Po desiatich rokoch ilegálneho bombardovania Juhoslávie vojskami NATO, nikto za tento zločin nebol súdený alebo odsúdený. Dokonca zločinci a „demokrati" bombardovania a delenia územia si upevnili svoje ekonomické, štátne alebo politické postavenie.

Ale toto nie je to najhoršie.

Ilegálna vojenská agresia USA a ich satelitov do Iraku v roku 2003 a jej už šesť ročné pokračovanie zabíjania nevinných ľudí nielen v Iraku ale aj v Afganistane a v Pakistane, má na svedomí už viac ako milión nevinných obetí.

Ale toto nie je to najhoršie.

Následkom vykorisťovania, liberalizmu a rozširovania ľudských práv zomiera na našej planéte denne 26500 detí. Súčasná kríza má na svedomí mnoho utrpenia a samovrážd. Svetoví a naši politici, svetové a naše médiá nazývajú súčasnú krízu, ako finančnú krízu, ako hospodársku krízu. Nesmú ju nazvať pravým menom, že je to kríza súčasného reálneho kapitalizmu, kríza súčasných zákonov liberalizácie globalizácie a voľného kapitalistického trhu.

Ale toto nie je to najhoršie.

Ale potom, čo je to najhoršie?

Najhoršie je, že súčasný systém kapitalistickej demokracie, humanity, slobody a dodržiavania ľudských práv je tak profesionálne totalitný, že žiadny z demokraticky zvolených lídrov, bijúc sa v prsia za demokraciu a slobodu si nedovolí proti tomu nič namietať. A to už vôbec nehovorím o našich dvoch-troch-siedmich diskutujúcich pod neónom alebo pod krížom v TV, v novinách alebo v smotane. Svetoví a naši oficiálni bojovníci za ľudské práva často nielen že mlčia, ale všetky tieto zločiny oficiálne podporujú.

Prečo asi?

Lebo si uvedomujú obrovskú silu, moc a totalitu súčasnej kapitalistickej
slobody a demokracie. Podobne si to v minulosti uvedomovali lídri na územiach, ktoré boli okupované Hitlerom, alebo dávnejšie a dávno Alipašom alebo Džingischánom. Jednoducho mnohí sa boja, ale niektorým to aj vyhovuje. Alebo, že by to vyhovovalo väčšine svetovej oligarchie?

Zdroj:   RNDr. Karol Ondriaš DrSc., vedúci vedecký pracovník, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV
Dátum: 1.5.2009

Diskusia: