:: www.prop.sk
:: www.protiprudu.info
CITÁTY
 

Zločin alebo nutnosť?

rubrika: balkán 2009

 

 

 


Zo srbského pohľadu začalo NATO bez vyhlásenia vojny a bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN agresiu voči suverénnemu štátu.


24. marca 1999 ohlásili po prvý raz  v Zväzovej republike Juhoslávii sirény kvílením letecký poplach. Nasledujúce letecké útoky NATO na Srbsko a Čiernu Horu trvali nepretržite 78 dní. Zvrhnutých bolo okolo 22.000 ton trhavín. Pri akcii Merciful Angel bolo zabitých cca 1000 srbských vojakov, 2000 civilistov, medzi nimi 79 detí. Tisícky ľudí bolo zranených. Ako „kolaterálne škody" označilo veliteľstvo NATO medzi inými, zničenie civilného autobusu a osobného vlaku, zničenie neurologickej kliniky a čínskeho veľvyslanectva v Belehrade, smrť 162 ľudí, keď boli omylom bombardované dve kolóny albánskych utečencov.

Aj dvadsať ľudí zavraždených na trhu v juhosrbskom meste Niš bolo označených ako kolaterálna škoda – boli obeťou trieštivých bômb. Útok na srbskú štátnu televíziu sa naproti tomu uskutočnil plánovane: 16 ľudí bolo následkom priameho zásahu zabitých, hoci srbské úrady vedeli, že TV bude bombardovaná a veliteľstvo NATO bolo informované, že sa tam nachádzajú žurnalisti a technici.

Zničená infraštruktúra
Srbská infraštruktúra bola systematicky ničená: cesty, mosty, železnice, ropné rafinérie, elektrárne, fabriky. Belehrad odhaduje škody na cca 30 miliárd dolárov. Srbská armáda a polícia vyšla z toho pritom skoro nepoškodená: juhoslovanská vojenská doktrína bola totiž desaťročia nastavená na eventuálnu atómovú vojnu so Sovietskym zväzom, ozbrojené sily boli od civilnej infraštruktúry oddelené.

Ako dôvod na letecké útoky NATO boli udávané závažné porušenia ľudských práv v Kosove. Srbskému režimu boli najprv vyčítané represie voči v Kosove žijúcim Albáncom. Keď oslobodzovacie hnutie zomrelého kosovského prezidenta  Ibrahima Rugovu neprinieslo žiadne výsledky, vystúpila na scénu albánska podzemná organizácia „Kosovská-oslobodzovacia armáda" (UCK).

UCK útočila prevažne na srbských policajtov. Krátkodobo dali USA UCK na listinu medzinárodných teroristických organizácií. Aj Rugova nechcel zo začiatku o UCK nič vedieť. Časom sa to však zmenilo. Pri trestných výpravách proti UCK zničila srbská polícia celé albánske dediny a usmrtila albánskych civilistov.

Hit and run
Klasická taktika UCK „hit and run" (udri a uteč) sa osvedčila: čoraz viacej Albáncov  ušlo do lesov a pridali sa neskôr, k zo začiatku neobľúbenej UCK. Zároveň sa vyčítali Belehradu masakre na albánskych civilistoch a zločiny proti ľudskosti. Výpravy srbských síl viedli nakoniec k ultimátu Západu: buď Belehrad stiahne svoje ozbrojené sily z Kosova  a odsúhlasí umiestnenie jednotiek NATO a pozorovacích misií na svojom území, alebo bude NATO Zväzovú republiku Juhosláviu, pozostávajúcu zo Srbska a Černej Hory, bombardovať.

Rokovania o tom boli začaté začiatkom februára 1999 vo francúzskom zámku Rambouillet. V priebehu rozhovorov bolo srbskému vyjednávaciemu tímu, dodatočne od USA do hry vložené ultimátum: súhlasiť s rozmiestnením ozbrojených síl NATO v celom Srbsku a nielen v Kosove. Táto požiadavka mala Miloševiča dostať hlboko do kolien. Belehrad odmietol.


Žiadna debata o oprávnenosti
24. marca začali letecké útoky NATO. Stotisíce kosovských Albáncov ušlo do susedných krajín. Zástupcovia vtedajšej špičky srbského štátu, polície a armády boli tribunálom OSN pre vojnové zločiny odsúdení na dlhoročné odňatie slobody

Napriek všetkým zločinom režimu Slobodana Milosevica v Kosove, nie je v Srbsku, desať rokov po „agresii NATO" žiadna debata, či boli letecké útoky oprávnené, ale ako sa má s touto nespravodlivosťou, mnohí hovoria „zločinom", zaobchádzať.

Zatiaľ, čo prozápadné sily pozerajú do budúcnosti a Srbsko „napriek všetkému" vidia ako časť Európskej únie, uvádzajú nacionalistické strany a hnutia stále znova letecké útoky NATO do hry, ako „dôkaz protisrbskej politiky Západu".
Najneskôr po vyhlásení nezávislosti Kosova bolo jasné, že cieľom leteckých náletov bolo zriadenie štátu NATO na srbskom území. Ako jediný štát, ktorý sa usiluje o členstvo v EÚ, sa Srbsko vzdáva členstva v NATO.

Odhliadnuc od nacionalistických výlevov, sprisahaneckých teórií a xenofóbii: zo srbského pohľadu uskutočnilo NATO agresiu proti suverénnemu štátu bez vyhlásenia vojny, bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Inak povedané: keď srbská polícia zničila celé albánske dediny v Kosove, pretože sa tam skrývali albánski ozbrojení rebeli, nie je to ohavnejšie, ako keď NATO zničí celú krajinu, usmrtí tisícky civilistov, aby prinútila Slobodana Milosevica na stiahnutie ozbrojených síl z Kosova a akceptovať okupáciu NATO-m..

V Srbsku vyrastajú generácie so spomienkami na strely s plochou dráhou letu, tupým dunením bômb, nervózne zavýjanie sirén, vlhký pach protileteckých krytov, strachom z bômb NATO. Srbskí prozápadne orientovaní politici sú toho názoru, že sa Srbsko musí jednoducho prispôsobiť hodnotovým predstavám Bruselu. Avšak aj pre nich to znamená neuznať to, že Srbsko bolo oprávnene bombardované. V utorok sa má v Srbsku na minútu všetko zastaviť, aby si pripomenuli obete leteckých útokov NATO. Ruiny v Belehrade sa už postarajú o to, aby sa okoloidúci na túto dobu rozpomenuli. Aj k pamätníku venovanému „deťom zabitým počas agresie NATO" v parku Tasmajdan, položí srbský prezident, Boris Tadic, veniec. V Srbsku ešte neexistuje zhoda o tom, ako sa vlastne k celému kosovskému eposu zachovať.

 


(Andrej Ivanji z Belehradu /24.3.2009)
Verbrechen oder Notwendigkeit
http://derstandard.at/druck/?id=1237228150623

 

© 2003 - 2009 www. prop. sk | Materiály z tejto stránky je možné kopírovať len s uvedením odkazu na túto stránku | When reproducing our materials in whole or in part, reference to prop.sk must be made.|