24.01.2010

Prezídium policajného zboru
Úrad boja proti extrémizmu
oddelenie vyšetrovania
Račianska ul. 45
812 72 Bratislava

Na základe Vášho uznesenia zo dňa 29. VIII. 2009 podávam ako historik tento

z n a l e c k ý   p o s u d o k

vo veci trestného činu extrémizmu, ktorým je prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c a hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423.

Predmetom môjho posudku je:
1/ Preskúmať a vyhodnotiť veci zaistené pri domovej prehliadke u Mgr. M. Kotlára
2/ Upozorniť na iné dôležité skutočnosti zistené znalcom.

ad.1: Materiály zaistené pri domovej prehliadke pozostávajú z najrôznejších tlačovín, letákov, nálepiek, fotografií, kníh a predmetov, ktoré svojim spôsobom dopĺňajú obraz obžalovaného. V materiáloch zaistených u Mgr. M. Kotlára sa nachádzajú hlavne noviny a časopisy s príznačnými názvami ako Nový Slovák, Slovenský národ, Slovenský expres, 23:55, Hlas Slovenska, no aj Slovenský zvon a Zmena. Všetky tieto tlačoviny sú zo začiatku 90. rokov minulého storočia, teda z obdobia, kým sa v mediálnej oblasti ešte naplno nepresadila pravá demokracia a sloboda, ale chaoticky a anarchisticky si vydával každý, čo sa mu zachcelo.

To bola živná pôda pre rôzne extrémistické tlačoviny, ktoré už podľa názvu šíria národnostnú a rasovú intoleranciu a nenávisť voči iným komunitám.
Medzi knihami, zaistenými pri domovej prehliadke najviac na seba upozorní kniha „Smelý zajko v Afrike“ od Jozefa Cígera Hronského, vydaná v Martine v r. 1931. Ako vidíme, je to kniha z čias, keď sa v Európe naplno formoval fašizmus, aby už o dva roky neskôr ovládol celé Nemecko. Aj samotný autor nie je nikto neznámy, naopak, je to vychýrený klérofašistický spisovateľ a vojnový zločinec, ktorý pred hnevom našich pracujúcich a zaslúženým trestom smrti iba zbabelo ušiel do cudziny.

Kniha nám predstavuje vari všetky rasistické klišé, ktoré šíria nenávisť a intoleranciu. Pre lepšiu predstavu zacitujem pár viet:
„Zajkovej sa ihneď znepáčila turecká krajina – veruže hlúb lepší aj od pomarančov.“
„Tu by sme sa darmo núkali do priateľstva; nebolo by sa nám najlepšie povodilo! Že sú ľudia čudní, tomu musíme v Afrike privyknúť, ale tu ani jednému nič dobrého z očú nevyzerá!“
„Motor auta zavrčal, priplazení černosi skočili doň a – pred autom vietor, za ním prach, ušli černosi na aute, o chvíľu nebolo po nich ani znaku.“

Aj samotné názvy niektorých kapitol výstižne ilustrujú, aké je duchovné a spoločenské posolstvo tejto knihy:
„Ako vyučovali zajkovci africké zvieratá“
„Ako zvolili černosi smelého zajka za svojho panovníka“.
Ako z ukážok zreteľne vidíme, najškodlivejšie na celej knihe je jej nezakrývaná diskriminácia. V celej knihe sa to len tak hmýri vyzdvihovaním kladov iba jedného druhu: zajacov. Toto silne pripomína rasistické názory o nadradenosti jednej skupiny nad druhou. Prečo autor nezvolil inú osnovu, a na dobrodružstvá do Afriky neposlal spoločne viacero zvierat, kde by sa učili spolužitiu a tolerancii? Prečo by tam nemohla ísť aj taká sliepočka, líška, vlk, ovečka, ale aj taký tchor a ďalšie zvieratká? Veď deťom treba ukázať, že všetky sú rovnako milé.

K čomu potom vedie takého úzke vyčleňovanie jednej rasy, o tom podáva svedectvo  Margita Schwabová vo svojich spomienkach:
„Počiatkom novembra 1942 došlo k poslednému splynovaniu slovenských Židoviek. Prežilo len okolo 2 300 žien, väčšinou z prvých transportov. Prišli – ešte takmer deti – z náručí svojich matiek, naivné, nevediace. A behom týchto niektoľko mesiacov prežili najväčšie inferno 20. storočia. Videli, ako ich matka bola hodená na auto, smerujúce do plynovej komory, ako ich sestru, priateľku idúcu vedľa nich v rade vytiahli a odviedli do bloku smrti.“
(Citát je z knihy historika Jána Mlynárika „Dějiny Židů na Slovensku“, Praha, Academia 2005, ktorý vynikajúco poukazuje na slovenský rasizmus a v závere vedecky presne analyzuje, že „na protižidovských tendenciách mala zásluhu len jedna, spoločná, bezcharakterná slovenská banda!“)

Bratislava, 1. septembra 2009

PhDr. Sergej Drevenec, CsC.
Historický ústav SAV

Príloha: 1 x faktúra za vypracovanie znaleckého posudku

čp