12.10.2009

Najmodernejšia ekonomika v jednotlivých štátoch prechádza na sieť. Sieť sa veľmi podobá modelom v biológii. Princíp je v tom , že tu existuje hierarchia vzájomnej závislosti a hierarchia vzájomnej interakcie a to je jeden z atribútov biologických modelov a systémov .  Riadiaca  práca  stále hrá  dôležitú úlohu. Nie je to však vedenie zamerané na kontrolu . Je to vedenie , ktoré naznačuje konkrétny cieľ. Predkladá víziu budúcnosti , prípadne sa snaží budúcnosť predvídať.  Skutočná zmena – to ,čo mení tvárnosť modernej ekonomiky nie je počítačová revolúcia , ale revolúcia komunikačná.  Komunikačná revolúcia je zvláštnym popretím klasickej politickej ekonómie , ktorá sa presadzovala zásadou-  čím sa vo väčšom počte sa nejaká konkrétna vec vyskytuje( tovar , výrobok)  – tým viac klesá jej hodnota.

Cena zlata je vysoká , lebo je vzácne a trvanlivé . Dnes hodnotu zvyšuje početnosť , čo je diametrálne odlišná situácia , ktorú spôsobujú nové výrobné sily.   To je aj jedna z príčin ako sa diametrálne líši nová ekonomika od priemyslovej ekonomiky II. vlny. Ak má sieť fungovať musia mať všetci pocit, že sú v jej centre.  Nová doba si vyžaduje nové organizácie a to plne platí aj pre politické strany. Kríza politických strán je aj z toho dôvodu,  že ich prístup k politike  je na úrovni dvadsiateho storočia a nezodpovedá novej úrovne výrobných síl.

Blair a Clinton tvrdili , že je tu koniec ľavicovej a pravicovej politiky.  Je to z toho dôvodu , že politické strany sa nedosali na takú organizačnú sieťovú úroveň , aby mohli konkurovať nadnárodnej sile korporácií a kapitálu, preto ich predstavitelia vo vláde a v parlamentoch majú v podstate funkciu „dopravnej polície.“

Informačný vek sa spája s nástupom internetu v 90. rokoch . Prechod od priemyselnej doby sa začal o generáciu skôr „ deindustrializáciou  oblasti „ Rust Belt –Hrdzavej zóny“ v USA a podobným vývojom v ďalších krajinách.  Celé priemyselné  komplexy sa stavajú v priemyselných centrách opustené.  Toto obdobie trvalo zhruba od polovice šesťdesiatych rokov   do začiatku  90. rokov. Dané obdobie sa tiež vyznačovalo závažným zhoršením sociálnych podmienok vo väčšine krajín celého sveta . Začala narastať zločinnosť a sociálne  nepokoje. V samotných USA  už v roku 1969 apeloval na obavy Američanov z nárastu zločinnosti Richard Nixon.  Boom západnej ekonomiky v posledných rokoch neznížil počet bezdomovcov , ani neznížil chudobu a majetkovú diferenciáciu. S príjmovou diferenciáciou priamo súvisí  i vyššia kriminalita, vrátane vrážd a násilných trestných činov. 

V USA sú 3% mužskej populácie vo väzení !  Počet väzňov v USA sa za posledných 30 rokov zvýšil o 800 %! Práve v tomto zložitom a kritickom období sme nepochopili v socialistických    krajinách vážnosť zmeny a krízu kapitálu. Nepochopili sme , že éra tzv. II. vlny – priemyselnej revolúcie sa  končí.  Robotnícku triedu sme považovali na základe štúdia marxizmu za nosnú hlavnú nositeľku pokroku a hybnú silu socializmu. Čo bolo nesporne správne .  Každý odklon od historického a jej svetodejinného poslania sa považoval za zradu. Z daného dôvodu sa ani v politickej ani v teoretickej a riadiacej oblasti sa nepodarilo nájsť východisko a  príčiny stagnácie.  Socializmus bol - dovtedy najdynamickejší ekonomický systém sveta a rozvoja výrobných  síl vo svojej extenzívnej forme. Dokazujú to aj štatistiky OSN  . Socializmus sa v tomto období dostáva taktiež do postupného spomaľovania ekonomického vývoja a tým aj rozvoja výrobných síl. Rozvoj výrobných síl ako to neraz zdôrazňoval Lenin je najvyššie ,  hlavné kritérium (i keď nie jediné) spoločenského pokroku.  V rámci novej spoločenskej deľbe práce  vzniká nový typ , nová kvalita robotníka , ktorý tvorí hodnoty prevažne duševnou prácou. Tofflerovci ho nazvali cognitariátom – mysliacim  proletariátom.  Robotnícka trieda za pomoci vedy doviedla spoločnosť k vyššiemu kvalitatívnemu skoku vo výrobných silách  a aj k vlastnej negácii  - tým , že  prekonáva rozpor medzi fyzickou a duševnou prácou. Veď to sú veci , ktoré predpokladali klasici marxizmu. Riešenie tohto rozporu spôsobilo aj vznik kvalitatívneho skoku medzi   klasickou ekonómiou a novou ekonómiou , ktorá je v podstate vyvrátením  a negáciou neoliberalizmu a neokonzervativizmu.

Hlavná príčina našej prehry socializmu je v tom , že  postupne programovo  ustupoval od  konečného cieľa –komunizmu – spoločnosti novej civilizácie.  V tom bol skutočný revizionizmus a oportunizmus. Z daného dôvodu  sa nezbadali „komunistické “ prvky vo výrobných silách.  Písalo sa o nemenných  hodnotách , ktoré vyzerali veľmi vierohodne aj vtedy , keď už začínali byť prekonávané. Lenin mal pravdu , keď tvrdil ,že dogmatizmus a revizionizmus nie sú protiklady – sú to dvojčatá.  Pochopiteľne , že svoju príčinu zohral okrem toho byrokratizmus , malomeštiactvo a subjektívne činitele , ktoré tu nechcem rozoberať.  Vážnym problémom bol izolacionizmus aj vtedy , keď nastáva revolúcia v informáciách , izolacionizmus sa rovnal takmer samovražde.  Správne na to poukázal Teng siao pching , keď prehlásil , že  „izolacionizmus odporuje samotnej prírode.“

Význam ľudského činiteľa v znalostnej ekonomike bude narastať. Nemožno nesúhlasiť s neoliberalistom , ktorý tvrdí : „ Čím viac ľudí bude , tým viac hláv sa bude snažiť objavovať nové zdroje a zvyšovať produktivitu , či už pôjde o suroviny alebo  ktorékoľvek iné statky.“....ďalej dodáva – „ľudskej obrazotvornosti sa môže dariť iba vtedy , keď ekonomický systém dáva ľuďom slobodu uplatniť svoje nadanie a využiť príležitosti. “ ( J.L. Simon : Největší bohatství , vyd.2006 , s. 399)  A práve tu je kardinálna chyba neoliberalizmu , keď považuje  súčasný kapitalizmus za všeliek a ríšu slobody. Kapitalizmus vytvoril dnes podmienky pre necelú 1/6 ľudí planéty. Vytvoril sklenený  zvon do ktorého sa chce uzavrieť so svojím nečistým „blahobytom“ – tie ostatné  5/6 ľudstva ignoruje. V tejto nerovnosti globálneho využitia ľudského potenciálu si vytvára ďalšie  podmienky pre svoju negáciu. V podmienkach znalostnej ekonomiky vzniká veľký význam nového typu kapitálu tzv. sociálneho kapitálu. Podľa Francisa Fukuyamu možno  :„Sociálny kapitál definovať jednoducho ako súbor neformálnych hodnôt či noriem spoločných pre členov nejakej  skupiny , umožňujúci im vzájomnú spoluprácu.

Ak členovia skupiny začnú očakávať , že sa ostatní budú správať spoľahlivo a čestne , tak si  začnú navzájom dôverovať  Dôvera je ako mazivo , ktoré zlepšuje účinnosť chodu každej skupiny alebo organizácie.“ ( Veľký rozvrat, Bratislava, vyd. Agora s. 28).  Sociálny kapitál má svoj kvalitatívny rozmer. Jeho základným princípom je kolektívnosť-  kolektívna činnosť , ktorej je nejaká skupina schopná a náročnosť , ktorá je stým spojená. Vedľajším produktom je „pozitívny polomer dôvery“. Tento polomer dôvery je základom úspechu  v podmienkach novej ekonomiky. Ktorá spoločnosť má lepšie predpoklady pre vytváranie kolektivizmu a polomeru dôvery ?  Sociálny kapitál ako norma spolupráce  sa postupne zhmotňuje vo vzťahoch v rámci skupiny. Z tohto hľadiska je zločinnosť absenciou sociálneho kapitálu a likviduje polomer dôvery. 
„Ak je dôvera významným meradlom sociálneho kapitálu“ – píše Fukuyama – „ tak existujú jasné príznaky , že sociálny kapitál upadá . Mnoho Američanov si uvedomuje , že dôvera v inštitúcie všetkých druhov počnúc vládou Spojených štátov postupne upadala...“( tamže s.64).  Znalostná ekonomika má vplyv na zmenu rodiny a manželstvo .

Ekonomika informačného veku  , ktorá nahrádza fyzickú prácu-  duševnou prácou spôsobuje , že úloha ženy v práci zohráva závažnejšiu úlohu .  To , čo muži stratili získali ženy. Nová spoločnosť si vyžaduje novú úlohu ženy , sprostredkovane jej to umožňujú nové výrobné sily.
Ľavicová politika musí podporovať znalostnú ekonomiku , pretože je bytostne spojená so sociálne spravodlivejšou spoločnosťou. Treba odhaľovať  tých , ktorí využívajú vládu k svojmu vlastnému prospechu – byrokrati , zberatelia grantov, požierači dotácií. Nedovoľte , aby nám kazili dobrú atmosféru – znižujeme tým u najcennejších odborníkov polomer dôvery. Treba  sa pozrieť ako preberajú granty rezorty , ktorých prínos je minimálny.  V tejto oblasti musí vláda rozhodnejšie zasahovať.  V západných krajinách majú podľa výskumov najsilnejší polomer dôvery pracovníci v oblasti vedy a vedecké inštitúcie.
Veľký význam majú tzv. neformálne siete.

Výkonnosť v oblasti Silicon Valley a bostonskej Route 128 poukazuje na to , že jednou z príčin úspechu v Silicon Valley je odlišná kultúra vzťahov. Pod povrchom zdanlivo bezuzdného  individualistického súperenia existuje sociálna sieť spájajúca jednotlivcov rôznych spoločností podnikajúcich v oblasti polovodičov a počítačov. Neformálne siete sú veľmi dôležité pre technický rozvoj. Značná časť prostriedkov je taká , že sa nedá ľahko zredukovať na tovar , ktorý možno nakupovať a predávať na trhu duševného vlastníctva. Obľúbená  krčma v Moutain , kde sa stretávali inžinieri , ktorí si vymieňali nápady a klebetili , bola označená za prameň priemyslu polovodičov. „ Sociálny kapitál vytvorený neformálnymi sociálnymi sieťami umožňuje firmám v Silicon Valley dosahovať úspory v oblasti výskumu a vývoja , ktoré nie sú možné vo veľkých vertikálne integrovaných firmách. “ (F. Fukuyama, Veľký rozvrat, Bratislava 2005, s. 234-235).  O veľkom význame sietí a novom druhu ekonomiky svedčí aj filantropizmus  multimiliardárov a milionárov , ktorý nie je až taký nezištný ako sa na prvý pohľad zdá. 

Za podporou Bill  Gatesa sa skrýva následne vznik  nových sietí , ktoré prinášajú mimoriadne zisky. Osobne  by som ich nazval „ efektom mraveniska“ . Každého v živote zaujalo v prírode veľké mravenisko , ktoré je v skutočnosti zložitou biologickou sieťou.  Ak vhodíte  niečo drobné do mraveniska doslova za niekoľko sekúnd narastá mobilizačný pohyb u stoviek a stoviek jedincov , ktorý na základe vzájomnej komunikatívnej siete reagujú a vykonávajú vzájomne kolektívne koordinovanú činnosť.  V sieti je každý dôležitý a má v nej svoju funkciu. Niečo podobné nám prináša aj internet , ktorého „ efekt mraveniska“ prináša dosiaľ nevídaný pohyb a mimoriadne zisky.   „Efekt mraveniska “ sa prejavuje napríklad na sieťovej organizácii antiglobalistov.  Nevedeli sme dlho pochopiť ako je možné , že také veľké davy sa  organizujú a idú za svojim cieľom . Je to vďaka internetovej sieti.  Význam rôzneho druhu sietí väčšina politických strán nepochopila. Poučné sú skúsenosti z Číny, žiadnej krajine sa nepodarilo zvládnuť tak úspešne všetky stupne hospodárského vývoja ako tejto krajine. Najväčšia migrácia v dejinách planéty sa realizovala za posledných približne dvadsať rokov v Číne. Vyše 300 miliónov pracovnej sily sa presídlilo do veľkých miest,  Čína sa stala dielňou sveta.  Pre porovnanie USA majú  celkom okolo 90 miliónov pracovnej sily. O akú silu ide stačí pripomenúť  3 milióny čínskych dievčat od 18 do 25 rokov  - šičiek,  ktoré svojou prácou zlikvidovali v konkurencii textilný priemysel v USA  , Európe a v podstate na celom svete. V Číne prebieha II. vlna – priemyselná revolúcia a zároveň na ňu naväzujúca III. vlna – informačná a znalostná revolúcia. Hoci táto je v začiatkoch máme sa z čoho poučiť.

Neexistujú presné čísla , aký vplyv má na Európu a Japonsko . Podľa expertov 90 % rastu dosahujú európske a japonské  spoločnosti vďaka Číne.  Čo dnes v ekonomickej globalizácii  znamená byť fínskym ,  švédskym alebo americkým gigantom ,  keď napríklad do amerických automobilov vyrába  80 % súčiastok  Čína ?  Aké sú to fínske mobily , keď sa vyrábajú v Číne?   Úspechy Číny začínajú byť evidentné  aj v znalostnej ekonomike – v roku 2001 na svetových výstavách v oblasti elektroniky  nebolo o Číne „ani chýru a ani slychu“  ako hovorí ľudové príslovie .  Dnes  celý svet mimo nej zápasí s tým , aby s ňou udržal krok !  V Číne sú tiež svetové automobilky , štátne podniky nie sú  obmedzované  pri vytváraní spoločných podnikov so zahraničnými firmami. Čínska vláda však urobila opatrenia , že všetko duševné vlastníctvo je spoločné.! 

Vďaka tomu majú čínske spoločnosti jedinečnú možnosť dávať do svojich automobilov špičkové technológie niekoľkých firiem. Keď napodobňujete , venujete sa iba najúspešnejším modelom.  V roku 2003 na veľkej automobilovej prehliadke spoločnosť General Motors utrpela šok , keď zistila , že jej rodinné auto za 9 tisíc dolárov  malo v stánku čínskych výrobcov svoje dvojča za 6 tisíc dolárov.  Kórejcom trvalo  10 rokov , než vyrobili autá prijateľné pre amerických zákazníkov, Číňania to zvládli za polovičný čas.

V Číne študuje na vysokých školách sedemnásť miliónov ľudí. Ročne opúšťa školy takmer 350 000 inžinierov, čo je 5 krát viac než v USA.  Do Číny sa sťahuje výskum podľa amerických odhadov mali zahraničné spoločnosti  v Číne  200 – 400 výskumných centier. V Číne ide do popredia zdravotnícka technika  - vyrobila jeden z najdokonalejších a najdrahších prístrojov – magnetickú rezonanciu (magnetic resonance imaging – MRI) , zázrak techniky  za 2 milióny dolárov. V oblasti farmaceutického priemyslu dosiahli mimoriadne úspechy  s firmou Glaxo – Smith Kline a vynašli úspešný liek proti cukrovke – Avendia.  V oblasti biotechnológie dosiahli už taktiež mimoriadne úspechy . Na prvom mieste je v zozname výskum kmeňových buniek ľudských embryí, ktorý tu nenaráža na žiadne protesty zo strany konzervatívnych veriacich , ktorí napr. v USA tento výskum zmarili a u nás ani nehovoriac.

Dnes americký prezident Barack Obama ruší tieto obmedzenia, lebo krízu nemožno prekonať obmedzením tvorivosti. My sme v niektorých názoroch sme na úrovni stredoveku.  Situáciu v tejto oblasti v USA  hodnotí Fukuyama : „ Ešte nie sme takí moderní a svetskí , aby sme sa vedeli zaobísť bez náboženstva.  Nie sme ani natoľko zbavení vrodených zdrojov morálky , aby sme museli čakať na mesiáša, ktorý by nás spasil.  A príroda , ktorú sa snažíme vypudiť vidlami ,  sa naďalej behom vracia späť.“ ( F. Fukuyama , Veľký rozvrat ,Bratislava 2005, s.305).

Čína si vybudovala významnú pozíciu ako jeden zo šiestich štátov sveta , ktoré sa podieľajú na „ Projekte mapovania ľudského genómu “ (Human genom project) . Výsledky dáva k dispozícii vedcom celého sveta !  Táto krajina odhalila kompletný genom ryže , čo je významný krok vpred.  Čína patrí ku krajinám s najvyššou koncetráciou geneticky modifikovaných  potravín na svete. Čína prijala medzi prvými lieky na génovú terapiu a patrí medzi prvé krajiny , kde sa predáva Gendacin – liek používaný pri liečbe nádorov. V tejto krajine narastá skupina bohatých pacientov z celého sveta,  ktorí si žiadajú lieky z biotechnologického výskumu.

Greg Lucier prezident a generálny riaditeľ spoločnosti  Invitrogen , ktorá každoročne predáva  prístroje a vybavenie do biotechnologických laboratórií za miliardy dolárov popisuje Čínu   „ako krajinu z jednou najrozvinutejších vedeckých komunít mimo USA a skutočne veľmi silnú pokiaľ ide o poľnohospodárske biotechnológie a génovu terapiu.“     ( Ted Fishman, CHINA + Inc. Praha, s 197)               

Do ekonomiky a politiky sa dostávajú výrazy ako „brain drain“ –  „únik mozgov“ , „brain exchange“ – „výmena mozgov“, „brain mobility“- „mobilita mozgov“.  Výskumy ukazujú na zvýšenú aktivitu „úniku mozgov“ najmä počas politickej nestability pre nevyužitie talentov. Najväčší únik mozgov zo všetkých krajín sveta mal Irán. Podľa amerických údajov náklad na jedného absolventa je 50.000 dolárov – odchodom sa tieto peniaze strácajú. Tieto straty nie sú presné, tvoria iba povrch ľadovca. Podľa  African Capacity Building  Foundation  odchádza každoročne z Afriky približne 20 tisíc vysokokvalifikovaných obyvateľov afrického kontinentu . Hľadajú šťastie v rozvinutých krajinách .  Dôsledkom je zníženie tvorby nových pracovných miezd a napätá situácia vo sfére vedy , ekonomiky a medicíny , zníženie konkurencieschopnosti domácej ekonomiky.  Okrem toho musia platiť zahraničných odborníkov.  Podľa Svetovej banky (World Bank) strácajú krajiny Afriky každoročne 54 miliárd  dolárov za platby zahraničných programátorov, učiteľov, inžinierov a manažérov.  V krajinách Afriky , Latinskej Ameriky a Ázie nastáva „odliv“ strednej triedy, ktorá je dnes základom dnešnej spoločnosti.  Súhrn strát  spojených s odchodom 1 špecialistu činí celkove 1 milión v dôsledku ďalších strát.  Fakty dokazujú , že „ útek mozgov“ možno hodnotiť ako nový druh kolonializmu.  Kedysi poskytovali kolónie  metropolám suroviny a dovážali hotové výrobky. 

Dnešné „ chudobné „ krajiny  poskytujú metropolám svojich špecialistov a dovážajú produkty vytvorené týmito špecialistami.  Sú však aj ďalšie aspekty problému. Časť mozgov a prináša zo sebou poznatky , umenie a skúsenosť. Sťažujeme sa na únik mozgov  , poučme sa od Číny !  Čína má  ľudí po celom svete , na všetkých amerických univerzitách  je okolo najlepších profesorov niekoľko čínskych študentov a vedcov.  Čína sa ich však snaží získať späť do Číny.  Vedeckým navrátilcom  ponúka Čína  vysoké pozície a platy porovnateľné s tými, za ktoré robili v zahraničí !  U nás si navrátilca  ani nevšimneme a hoci sme maličká krajina veľakrát ani o ňom nevieme a preto často  zakrnie.   Politiku vlády v oblasti znalostnej ekonomiky a politiky možno zatiaľ skôr nazvať  „ žalostnou ekonomikou a politikou“, podobná ešte vyostrenejšia situácia je aj u bratov Čechov. .  Jeden príklad za všetko : V máji 2004 odišiel do Číny  jeden z najvýznamnejších tvorcov superpočítačov v USA Steven CHEN k spoločnosti Galactic Compating v Shenzene.  Za týmto podnikom stoja investori z Honkongu a niekoľko čínskych univerzít.  Podnik produkuje superpočítače svetovej triedy . V oblasti superpočítačov patrí Čína medzi najrýchlejšie postupujúce krajiny vo svete.   V Číne veľkú časť najsilnejších internetových  spoločností založili etnickí Číňania,  ktorí získali vzdelanie v USA.  Každý desiaty držiteľ diplomu o vyššom vzdelaní v USA sa narodil v rozvojových krajinách .  Okrem toho 30 – 50 % vedcov a inžinierov , ktorí sa narodili v týchto krajinách dnes žijú a pracujú v „ bohatých“ krajinách . ( podľa Allan Findlay a Emma Stewart – Brain Strain : Optimising Hghly Skilled  Migration From Developing Countries)

Návrat „ mozgov “ spôsobil aj v Indii búrlivý rast informačných technológií  v 90 rokoch. Spôsobili to špecialisti , ktorí v 70 – 80 rokoch pôsobili v USA.  Z dvadsiatich najsilnejších spoločností bolo 10 vytvorených „ americkými Indami“. Návrat mozgov spôsobil , že indické IT spoločnosti v súčasnosti vytvárajú 7.5 % HDP krajiny!  Máme na Slovensku vôbec nejaký prehľad , kde pracujú naše „ mozgy“ vo svete ?   Poznáme ich osudy po návrate domov ?  Vieme koordinovať ich zadelenie v rámci znalostnej ekonomiky . Tu nestačí spoliehať sa trh.  Poznám osud 4  našich absolventov , ktorí sa uplatnili v Nemecku na poprednom pracovisku v odbore biochémie a genetiky.  Jeden z nich robí dílera pre farmaceutické firmy , lebo vo svojom odbore nenašiel prácu , ktorá by ho aspoň  primerane adekvátne ocenila.  Druhý robí vo výskume  ani nie za 1/5 platu  v bývalej práci.  Tretia sa po pol roku vrátila späť , lebo u nás nenašla uplatnenie.  Štvrtá to riešila vydajom  v Nemecku.

 „Hlavným motorom urýchľujúcim náš pokrok je zásoba vedenia, hlavnou brzdou je nedostatok obrazotvornosti. Večným zdrojom sú ľudia – kvalifikovaní , odvážni ľudia , ktorí nestrácajú nádej a ktorí presadia svoju vôľu a predstavy, nielen k svojmu vlastnému prospechu , ale nevyhnutne k prospechu nás všetkých.“ ( J.L. Simon , Největší bohatství .vyd. Brno 2006 s. 561).
Na to, aby sa rozvíjala znalostná ekonomika , treba zodpovedajúcu celospoločenskú klímu , úctu k novátorstvu tvorivosti , vede a vedcom.  Zúčastnil som sa na svetovej výstave lesného hospodárstva a drevárského priemyslu v Mníchove ( myslím 2002) , čo ma najviac prekvapilo to bola atmosféra v Bavorsku ,  ktorá sa v súvislosti s výstavou vytvorila. Vtedajší krajinský prezident  Stoiber dal jeden deň plateného voľna všetkým pracovníkom z oblasti drevárskeho priemyslu a rezortu lesného hospodárstva , aby si mohli v pokoji pozrieť a naštudovať novinky v rámci ich odboru !  To je prístup , ktorý podnecuje tvorbu a úctu k fortielu a tvorivosti.  V rámci celospoločenskej klímy treba budovať skutočné vlastenectvo -. ktoré bude aj v tomto globalizovanom svete posilňovať našu krajinu.  Bez lásky k vlasti nedosiahneme požadované úspechy v znalostnej ekonomike. Takému vlastenectvu však škodí „hurávlastenectvo“ .

Nacionalizmus a izolacionizmus škodil Slovensku a bude škodiť aj v znalostnej ekonomike.
Ako axióma sa ukazuje , čím vyššia úroveň vzdelania v krajine , tým rozvinutejšia ekonomika.  Tým  nižšia úroveň nezamestnanosti .  Samotné vzdelanie však nie je schopné riešiť všetky ekonomické problémy .
„Súčasná znalostná ekonomika stojí na štyroch pilieroch:
1.         Je to vzdelanie (ale iba vzdelanie, ktoré učí obyvateľstvo dobre a efektívne rozpracovať a využívať všetko nové ! )
2.         Je to vytvorenie zodpovedajúcej informačnej štruktúry ( prostriedkov komunikácie a spojenia a výmeny údajov, dát a znalostí v danom čase)
3.         Sú to pravidlá hry  vo sfére ekonomiky ( umožňujúce adaptovať nové technológie a myšlienky , podporujúce investície do vedy a pod.)
4.         Existencia „inovačného systému “ – rozvinutej siete univerzít , škôl, laboratórií, vedeckých centier.

(podľawww.russianny.com/NewDesign/Education/2008/6/2index_education.a...)
Výskumy vo svete a v USA poukazujú na ekonomický efekt vzdelania. Autor výskumu „ Dynamic Forces of Capitalism Development ( Dynamiky síl kapitalistického rozvoja) Arthur Madison prišiel k záveru – „čím je vyššia úroveň vzdelania ľudí a početnosť obyvateľstva krajiny , tým sú vyššie tempá ekonomického rastu. Upozornil na závislosť , že ak zvýšime dotácie do vzdelania o 1 %  vedie to zvýšeniu hrubého domáceho produktu o 0,35 %!
OECD prišla k výsledkom podľa , ktorých je pre obyvateľov danej krajiny , v ktorej sa každoročne zvyšuje priemerná vzdelanostná úroveň  typický nárast HDP daného štátu o 3- 6%.  Podľa výskumu Svetovej Banky (World Bank) urobeného v roku 2004 na základe analýzy 92 krajín ( za obdobie 1960 – 2000) , zvýšenie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva krajiny o 20 % spôsobuje  o 0,15 % rast ekonomiky daného štátu.  Zaujímavý je aj  efekt rozvoja infraštruktúry,  ak sa zvýši podiel účastníkov telefónnej siete o 20 % má to následne dopad na zvýšenie tempa ekonomického rastu o 0.11%.  

(Podľawww.russianny.com/NewDesign/Education/2008/6/2/index_education.)
Vážnym problémom pre znalostnú ekonomiku je  súčasný nárast antiracionalizmu a antiintelektualizmu vo svete.  Je podivuhodné , keď veľký počet ľudí podlieha v dobe rozvoja znalostnej ekonomiky  rôznym vešticiam, novodobým šamanom a podlieha konzumnej debilite.  Podľa americkej odborníčky Susan Jacoby jednej z riaditeľov „ Center for Inquiry“ ,   sú dôsledky „antiracionalizmu a antiintelektualizmu  také ,že  USA strácajú prvenstvo v niektorých sférach technológie a ekonomiky.   Znalostnej ekonomike sa postupne bude formovať znalostná spoločnosť so svojimi hodnotami , morálkou a zodpovedajúcimi vzťahmi. Vtejto spoločnosti nemôžu byť hlavnými vzormi a hrdinami policajt ,právnik, bankár a svalové individuality prekonávajúce armády, hororové filmy a „masová kultúra“. Táto spoločnosť bude dávať úctu tvorivosti , tvorbe ľudského a sociálneho kapitálu a skutočnému humanizmu. Úcta k vede a jej tvorcom v záujme ľudského rodu a trvale udržateľnému pokroku a životu je skutočným najväčším prínosom človeka pre spoločnosť. Pre dnešnú komplikovanú civilizáciu sme dosiaľ nevytvorili systém nových hodnôt .

Náš etický kód je v podstate starozákonný, a pokiaľ platí , tak len pre jedinca. Neplatí pre tak abstraktné entity ako je spoločnosť, štát, trieda a pod.. Riadiť kolosálne štruktúry dneška podľa etických koncepcií z doby pred 3 tisíc rokmi je to isté ako riadiť atómový reaktor technológiou Krováka. Na riešenie našich problémov je potrebná spoločnosť novej vyššej civilizácie a jej hodnotový systém.   Norbert Wiener ako spoluzakladateľ kybernetiky konštatoval : „ Veda je jemná rastlinka , ktorá nebude nikdy vďačná záhradníkovi , ktorý ju vytrhá zo zeme len preto , aby sa pozrel na jej korienky, či rastie správne.“

Staré vojenské pravidlo hovorí,  najlepšia obrana je útok- v prenesenom slova zmysle znie: štáty musia investovať do výskumu a vývoja , aby dosiahli plného rozvoja globálnej ofenzívy kapitálu.  S rozpočtom na výskum a vzdelanosť sa zvyšuje – váha hlasu , ktorou štát disponuje v globálnych arénach a organizáciách svetovej politiky.

-čp-