Iračan zranený v Bagdade podal žalobu na bezpečnostnú firmu Blackwater

Hassan Jaber Salman, ťažko zranený v septembri minulého roku v Bagdade žoldniermi Blackwater, podal proti tejto súkromnej firme žalobu. Tento iracký právnik podal v Ženeve, v rámci Rady pre ľudské práva, svedectvo. 16. septembra 2007 sa nachádzal Hassan Jaber Salman za volantom svojho auta na úrovni Nasoor Squar v Bagdade, keď drábi súkromnej americkej bezpečnostnej služby Blackwater zahájili  bez výberu paľbu. Výsledok: 17 mŕtvych irackých civilistov a množstvo zranených. Spolu s 11 ďalšími, ktorí prežili, podal právnik proti Blackwateru žalobu v Spojených štátoch. Hoci zdravotne zoslabnutý –trpí diabetom a následkami guliek, ktoré má ešte stále v tele –, nastúpil Hassan Jaber Salman namáhavú a viacej ako 30 hodín trvajúcu cestu do Ženevy, aby 4. júna predniesol svoju situáciu pred Radou pre ľudské práva.

Tribune des Droits humains:

Bol mimoriadny splnomocnenec OSN pre ľudské práva a trans-nacionálne podujatia, John Ruggie, počas Vašej správy prítomný? Hovoril s Vami?
Hasssan Jaber Salman:  Áno, John Ruggie ma privítal a po mojej reči mi povedal, že sa ako americký občan u mňa a všetkých ostatných, ktorí boli zranení, ospravedlňuje. Povedal aj, že netrpezlivo čaká deň, keď moja žaloba bude prednesená v americkom kongrese, alebo pred americkým súdom.

Aký odkaz ste sprostredkovali?
Prišiel som do Ženevy, aby som oznámil svetu, čo sa nám stalo, a priniesť na svetlo pravdu o porušovaní práv zo strany Blackwateru. To, čo sa stalo na ­Nisoor Square, nie je žiadny ojedinelý príklad. Môj 24 ročný syn bol r.2005 taktiež ťažko zranený, keď išiel svojim minibusom za vojenskými džípmi, na ktorých sedeli ozbrojení Američania. Nevieme však s určitosťou, či títo prináležali firme Blackwater.
Každopádne začali bez akéhokoľvek dôvodu, naň, ktorý sedel za volantom minibusu, strieľať. Bol trafený dvoma strelami z pušky do hrude, pri operácii mu museli odstrániť dve rebrá. Môj syn by potreboval ešte ďalšie operácie, ktoré však v Iraku nie je možné vykonať.
Americké úrady sa zdržali akéhokoľvek komentára. Takto operujú tieto bezpečnostné služby: Strielajú na ľudí a odídu.

Ale, nie je najvyššou úlohou týchto podnikov chrániť svojich zákazníkov?
Áno, súhlasím, ale nie, keď je pritom zabitých 10 iných osôb. Tieto firmy vytvárajú v Iraku momentálne viacej problémov, ako by ich riešili. Pretože robia krajinu nie bezpečnejšiu pre Iračanov, ale len pre amerických diplomatov.
Ím je jedno, keď sú Iračania v rámci ich misie zabíjaní. Pretože som právnik, počul som o množstve takýchto prípadov. Ja a moji kolegovia v povolaní diskutujeme tieto problémy skoro denne, pretože títo bezpečnostní agenti sú zodpovední za množstvo takýchto prípadov.

Obrátili ste sa na Centrum pre ústavné práva v Spojených štátoch, prečo?
Ja nie som jediný prípad, týkajúci sa v Iraku pracujúcich bezpečnostných služieb, ktorý bol predložený americkým súdom. Súkromné firmy, ktoré boli zapletené do prípadov v Abu Ghraib, sú už predmetom súdneho vyšetrovania. To ma povzbudilo ísť tiež pred súd. Je mi cťou byť zákazníkom amerického právnika, pretože verím, že americká justícia je spravodlivá a nezávislá.

Ako môžete prejavovať americkej justícii takú dôveru potom, čo ste boli Američanmi, pracujúcimi pre Washington, tak týraný?
Žiadny Iračan nemá rád americkú armádu. Ale Iračania rozlišujú medzi americkými občanmi a armádou. Ja som v Iraku stretol mnoho dobrých Američanov, ktorí sa mi ospravedlnili za to, čo ich armáda momentálne robí. Myslíme si, že americké jednotky by mali čo možno najskôr opustiť krajinu, pretože americká armáda a ich spojenecké oddiely nie sú viac v našej krajine vítaní. A to na základe ich zlého chovania voči irackému ľudu.

Aký je Váš zdravotný stav?
Ja ešte stále trpím. Mám guľky a granátové črepiny vo svojom tele. Ale v Iraku neexistujú nemocnice, kde by som mohol byť ošetrený. Väčšina našich lekárov opustila krajinu. Ja trpím cukrovkou a musím preto denne užívať lieky, ktoré sú však v Iraku ťažko dostupné. Napriek môjmu stavu sa angažujem profesne a robím všetko, aby som pomohol iným.

Čo je s nemocnicami v „Zelenej zóne“? Hovorí sa, že sú veľmi dobré.
Áno, ale ja nemám bez povolenia žiadny prístup. Trikrát mi Američania sľúbili, že tam budem môcť ísť. Ale ja ešte stále čakám. Môj syn trpí ešte viac ako ja [nehovorí ďalej, aby si utrel slzy]. On musí byť bezpodmienečne operovaný, ale my nevieme, ktorá bezpečnostná služba naňho strieľala.

V akom stave sa nachádzajú iné osoby zranené Blackwaterom?
Všetci majú vážne zranenia, guľky v ich ramenách a v žalúdku. Jeden muž stratil obe nohy. Aj deti sú zranené. Jedno bolo zabité. Malo 10 rokov. Pre nich som prišiel do Ženevy podať svedectvo.

Zdroj: INFOSUD/Tribune des Droits humains z 8.6.2008 (Preklad Zeit-Fragen)
«Die Söldner schiessen auf die Leute und gehen weg»
http://www.zeit-fragen.ch/index.php?id=2670&type=98