Rubrika: Bez prekladu 2007

BICC ( Medzinárodné konverzné centrum Bonn) predkladá svoju Výročnú správu 2006/07 - alarmujúce čísla

Tlačové vyhlásenie BICC – 22. mája 2007

Z príležitosti predstavenia svojej Výročnej správy 2006/2007 zverejnilo BICC(Medzinárodné konverzné centrum Bonn) alarmujúce čísla k celosvetovému zbrojeniu. S 1.030 miliardami US-dolárov v roku 2005 bola zvuková bariéra 1 bilióna US-dolárov výrazne prekročená. Trvajúca militarizácia sa ale zrkadlí aj v rýchlom náraste vojnových sporov : medzi 2005 a 2006 stúpol počet konfliktov, pri ktorých bolo aspoň sporadicky použité fyzické násilie z 91 na 111. Experti BICC vidia trend ku globálnemu vyzbrojovaniu aj v súvislosti so zbrojnými výdavkami USA, ktoré tvoria celosvetovo 46 %. Vláde USA vyčítajú „ prekonané strategické myslenie“ v prípadoch Irak, Afghanistan a Irán.

„Rok 2006 nebol dobrým rokom pre mier“, bilancuje Peter J. Croll, riaditeľ BICC. Všeobecný trend celosvetového vyzbrojovania išiel v r. 2005, v poslednom roku, pre ktorý pri zostavovaní Výročnej správa BICC existovali bezpečné údaje, ďalej. Vyjadrené v absolútnych číslach prekročili vojenské výdaje po prvý raz hranicu jedného bilióna dolárov, čo predstavuje zhruba 2,5 % globálneho HDP. To predstavuje od r. 2001 prírastok o 25 percent. Aj v prepočte na hlavu stúpli globálne vojenské výdavky zo 135 US-dolárov v r. 2001 na 173 US-dolárov štyri roky neskôr.

„Stúpajúce obranné výdavky sa v prvom rade môžu odvodiť od nafúknutého amerického vojenského rozpočtu z dôvodu irackého konfliktu, ale aj od výrazného vzostupu vojenských výdavkov v Rusku, Indii a Číne“, vysvetľuje Croll.

So 478 miliardami US-dolárov predstavuje americký vojenský rozpočet 46 % celosvetových vojenských výdavkov. Zbrojné výdavky Ruska boli v r. 2005 odhadované na 21 miliárd US-dolárov (nárast od r. 2001 o 34 %), India zaznamenala 20,4 miliárd US-dolárov v r. 2005 a v Číne stúpli zbrojné výdavky na odhadovaných 41 miliárd US-dolárov (v r. 2001 : 26,1 miliárd).

Ako vojenské výdavky, zvyšuje sa aj absolútna personálna sila armád a paramilitaristických jednotiek, a to z 26,8 milióna v r. 2004 na 31 miliónov v r. 2005. Celosvetový pomer vojakov ku civilistom sa preto môže odhadovať na 1 : 200.
Blízky a Stredný východ môže byť označovaný za naviac militarizovaný región sveta. To platí predovšetkým vo vzťahu na podieli ku HDP (5,2 % v r. 2005) a na pomere : vojaci ku civilistom ( v priemere 1 ku 87).

Irak, Afghanistan, Irán – konflikty a opcie konania

K najdôležitejším krízovým ohniskám ráta BICC Afghanistan a Irák. Ale aj  spory o iránsky atómový program poskytujú vysoký konfliktný potenciál.
„Neexistujú patentové riešenia, napriek tomu nemožno prehliadať rozpor medzi globálnymi vodcovskými nárokmi vlády USA a jej fatálnym zlyhaním pri riešení konfliktov“, zdôrazňujeVolker Franke, riaditeľ výskumu BICC. Súčasné problémy Ameriky možno odvodzovať aj od prekonaného strategického myslenia tamojších vládnych predstaviteľov, ktorí svoj politický vplyv získali v Reganovej ére.

V Iraku viedla chýbajúca predvídavosť k eskalácii násilia. Sektárske násilie sa rapídne stupňuje čo sa týka rozsahu, komplexity a obetí na životoch. „Opcie konania zjavne existujú, napr. začiatok novej politiky uvoľňovania, ktorá bezpečnosť v Iraku začlení do väčšieho kontextu bezpečnosti v regióne (blízkovýchodný konflikt, Irán, Jemen, Sýria, Pakistan, štáty Zálivu)“ hodnotí Franke. Mali by sa uskutočniť rozhovory aj so všetkými zúčastnenými (iracká vláda, ale aj najsilnejší šiitskí vodcovia) o opciách pre trvalo udržateľný mier. Cieľom je  proces národného zmierenia, ktorý utlmí násilie a zachová štátnu jednotu Iraku. Nakoniec  musí byť stanovené jasné vyjadrenie Bushovej administratívy, že Washingtonu nejde o kontrolu irackej ropy, alebo o trvalé vojenské základne v Iraku.

Trvalo udržateľná bezpečnosť v Afghanistane musí byť sprevádzaná cieleným sociálnym a hospodárskym rozvojom. Vedľa ponuky školskej výuky a možnosti odborného vzdelávania, ako aj výhľadu na civilné pracovné miesta, musí sa medzinárodné spoločenstvo naliehavo zaoberať bojom s narastajúcou produkciou ópia a obchodom s drogami. „Centrálnu úlohu pre stabilitu Afghanistanu hrá zapojenie Pakistanu“, podčiarkuje Franke. Zavedenie hraničného kontrolného systému akceptovaného oboma stranami a súčasný priebeh hraníc akceptovať ako zákonný, má prioritu.

23. mája končí nový termín, ktorý stanovila Bezpečnostná rada OSN Iránu na prerušenie obohacovania uránu. Experti BICC vidia iránsku politiku medzinárodného spoločenstva v slepej uličke. „ Je načase zmeniť kurz a predložiť ponuku serióznych rokovaní bez podmienok, ale s jasne stanoveným cieľom - program iránskeho obohacovania uránu podrobiť striktnej kontrole“, vysvetľuje Croll. Irán je v stave, získať schopnosť obohacovania uránu. Nie je preto viac rozhodujúce jeho obohacovacie kapacity zamedzovať ako také. Skôr treba Irán novou rokovacou stratégiou zdržať od produkcie skutočných atómových zbraní. Experti BICC očakávajú od USA, namiesto ďalšej nebezpečnej eskalácie v oblasti nukleárneho vyzbrojovania, podobnú korektúru kurzu, ako vôči Severnej Kórei začiatkom tohto roku.

Ako člen európskeho konzorcia nevládnych organizácií dostalo nedávno BICC od Komisie EÚ priklepnutú kampaň Fatal Transaktions (FT), ktorá má rozvinúť politicko-rozvojovú lobby a vzdelávaciu prácu na tému „Prírodné zdroje a konflikty“.

V poslednom roku BICC svoje inštitucionálne smerovanie(víziu) formulovali nasledovne :
BICC sa chce aj naďalej etablovať ako medzinárodne uznávané nezávislé výskumné centrum pre aplikovaný výskum mieru a konfliktov. Ako svoju špeciálnu úlohu (misiu) vidia : prispievať k mieru a rozvoju prostredníctvom opatrení na zabránenie násilných konfliktov a ich konštruktívnej transformácii. Aj to chcú reflektovať vo svojej výročnej správe 2006/2007 a ponúknuť na diskusiu.

_____________________________________________

Peter Croll, riaditeľ BICC
Spracované podľa : www.bicc.de